Na mobil som si odfotil aj Autoportrét s bezútešným industriálnym pozadím a s červenou hviezdou na klope saka od drážďanského maliara Hansa Frohneho (1905 – 1955), ktorý tiež relatívne mladý opustil tento svet. Obrazov, ktoré sa mi páčili, bolo veľa, trebárs civilné portréty, renesančne strohé a úchvatné v detailoch. Pri obrazoch neboli len „povinné“ údaje, ale tu aj tam krátke texty, ktoré približovali príbehy jednotlivých autorov, viacerých dnes už opomínaných či zabudnutých. Obraz s ľuďmi okolo stola od Ernesta Neuschula (1895 – 1968) mi pripomenul nášho Karola Harmosa (1879 – 1956), hoci ten tu zastúpený nebol. Zo známejších mien ma tam ešte oslovili diela Františka Hudečka a Kamila Lhotáka, mimochodom Hrabalovho dobrého priateľa. Ich diela do konceptu výstavy absolútne zapadli. Keď som stál pred obrazom Emanuela Famíru (1900 – 1970), spomenul som si na túto postavu, zarytého komunistu, ktorý bol proti Dubčekovi, a ktorý v roku 1968 vystúpil v rozhlase „v mene výtvarníkov“ a vítal sovietsku okupáciu Československa. Inak katalóg výstavy bol už vypredaný a to bolo len tri týždne po otvorení výstavy. Povedali nám, že bude dotlač, veď výstava potrvá do 25. augusta 2024. Vstupné 8 eur.

Hore: Emanuel Famíra: Civilizace, 1927, olej, plátno, 94 x 117 cm, Národná galéria v Prahe. Foto autor. Vľavo dole: Hans Frohne: Autoportrét, 1927, olej, plátno, Regionálne múzeum v Tepliciach. Foto autor. Vpravo dole: Obrazy Ernesta Neuschula (1895 – 1968) a Karla Holana (1893 – 1953) na pražskej výstave Nové realismy. Foto autor.

Atmosféra „hospody“, kde sme sa potom stavili, nesklamala. Ešte sme zvládli dve výstavy. Výstava Josef Váchal a Jan Zrzavý bola v súkromnej Galérii Moderna na Masarykovom nábreží 24, tá bola predajná a zažili sme tam aj pocit rozporu medzi veľkou krásou, silnou túžbou a tenkou peňaženkou. No a tretia výstava bola v Národnej galérii vo Schwarzenberskom paláci na Hradčanoch s názvom Starí mistři. Jej kurátor – švajčiarsky historik umenia Marius Winzeler urobil v spolupráci s českými kolegami výber zo Zbierky starého umenia a vystavil diela od Hansa von Aachen a Bartholomaeusa Sprangera, ktorí pôsobili na dvore Rudolfa II., ako aj od Jana van Goyen, Lucasa Cranacha, Albrechta Dürera, Hansa Holbeina, Petra Paula Rubensa, El Greca, Francisca Josého Goyu, Simona Voueta, Petra Brandla, či Jana Kryštofa Lišku v snahe demonštrovať európske umelecké dialógy. Nádhera.

Nakoniec sme boli v Staropražskej galérii na Havelskej 5, kde vystavuje v Prahe žijúci slovenský fotograf Braňo Ohrablo. Osobne sme sa s ním stretli a tento trochu melancholický, nesmierne milý a veľkorysý človek nás preniesol z pražského ruchu do ticha Stromovky, do vzácnej prírody, ktorá je najčastejším námetom jeho tvorby. Ohrablo je známy skôr športovej verejnosti ako propagátor moderného päťboja a v päťboji majster Československa z roku 1988. Dnes je to vyhranený fotograf s jasne zameraným tvorivým programom.

Fotografie Braňa Ohrabla. Z archívu Jána Šubu.

A čo my tu doma v Bratislave? Galéria mesta Bratislavy v apríli tiež prekvapila – pozývala na Zážitkovú večeru v netradičných priestoroch usporiadanú 26. apríla 2024. Vstupné 140 eur. Citujem:

„Pripravili sme pre vás jedinečný zážitok spojenia výtvarného umenia, dizajnu a umenia gastronómie. S päťchodovým menu zažijete ako sa jedlo stáva umeleckým dielom priamo pred vašimi očami. Kreatívny a svetoznámy kuchár a cestovateľ Filip Ondrušek vás prekvapí jedinečným menu. A to všetko v pôsobivom prostredí galérie, kde umenie a gastronómia splynú do jedného veľkého zážitku“.

Priložený Scheidlinov obraz – divadelné zátišie so šampanským a hroznom – ponechali v anonymite, veď čo tam po nejakom maliarovi... Skrátka, nie je zážitok ako zážitok.