Zážitok. Od novej vecnosti k nonsensu

Civilizace Emanuel Famíra: Civilizace (1927). Foto: archív

Spolu s kamarátmi som sa na pár dní vybral z Bratislavy do Prahy. Namierili sme si to rovno k Vltave na Mariánske námestie 1 do Mestskej knižnice na výstavu Nové realismy. Moderní realistické přístupy na československé výtvarné scéně 1918 – 1945

Výstavu usporiadala Galéria hlavného mesta Prahy a jej kurátori Anna Habánová, Ivo Habán a Helena Musilová odviedli podľa mňa vynikajúcu prácu. Priniesli svieži pohľad na Neue Sachlichkeit, jeden zo štýlov medzivojnového moderného umenia. Zo Slovenska tam boli diela umelcov košického okruhu Konštantína Bauera, Sándora (Alexandra) Bortnyika, Gejzu Schillera, tiež Viktora Kissa z Kežmarku a Edmunda Gwerka, s bratislavskými väzbami tam bol zastúpený Július Schubert, Ferenc Dex, Imrich Weiner-Kráľ, ako aj sochár Ladislav Majerský. Viaceré diela boli zapožičané od slovenského súkromníka.

Július Schubert: Michalská ulica v Bratislave, 1931, olej, drevo, 74 x 59 cm, GMB. Foto autor. Vpravo: Viktor Kiss: Rybári, 1930, olej, kartón, Zbierka Nuba Gallery, Púchov/Bratislava. Foto Peter Anderovský.

Z množstva obrazov ma upútalo zátišie Ilony Singer-Weinberger (1905 – 1944), maliarky židovského pôvodu, ktorá sa narodila v Budapešti a mala len 39 rokov, keď tragicky zahynula v koncentračnom tábore v Osvienčime. Izbové rastliny namaľovala v temnom prostredí na tmavej lesklej podložke tak, že priam svietia; zdanlivo všednému námetu dokázala dať nezvyčajnú poetiku. Až neskôr som si všimol, že toto zátišie je aj na billboardoch k výstave.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami