Má náboženstvo čo ponúknuť deťom v postmodernom svete? 

Jarmila Krajčíová na hodine náboženstva na Cirkevnej základnej škole Narnia. Foto: archív JK Jarmila Krajčíová na hodine náboženstva na Cirkevnej základnej škole Narnia. Foto: archív JK

V 19. storočí sa americký kazateľ Henry Ward Beecher vyjadril, že Deti sú ruky, ktorými sa držíme neba. Pri príležitosti Dňa detí nás to inšpirovalo zistiť, aký majú súčasné deti „vzťah k nebu“. S Jarmilou Krajčíovou, učiteľkou náboženskej výchovy na Cirkevnej základnej škole Narnia, sme sa rozprávali o tom, ako deti vnímajú náboženstvo, či im má čo ponúknuť pre život a či patrí do dnešného postmoderného sveta.

V rozhovore sa dozviete, čomu deti veria a či ich Boh vôbec zaujíma, či sa modlia a za čo, aj aké metódy výučby Jarmila Krajčíová používa, aby deti zaujala a ako sa jej to darí.

Náboženstvo ako také, nielen ako učebný predmet, sa často považuje za zastarané, že už nepatrí do modernej doby 21. storočia. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že morálne hodnoty sú v podstate Božie hodnoty. A hoci sa môžu niekomu zdať zastarané, som presvedčená, že každý človek podvedome túži žiť v morálnom svete. Sme radi, keď sme obklopení láskavými ľuďmi, keď máme niekoho, kto je ochotný pomôcť, keď je niekto tolerantný k našim zlyhaniam a dokáže nám odpustiť.

Asi nie je ľahké v čase, keď veľká časť spoločnosti označuje veriacich ľudí dehonestujúcimi prívlastkami, učiť takýto predmet. Čo vás k tomu viedlo?

Vyrastala som v kresťanskej rodine a svoju vieru som vždy brala vážne, chcela som žiť tak, aby sa to páčilo Bohu. Vedela som, že Boh ma miluje a život s ním je pre mňa ten najlepší život. V tínedžerskom veku sme sa podporovali so sestrou, čítali sme Bibliu, zúčastňovali sa na rôznych stretnutiach veriacich ľudí, išli sme spolu aj na kurz pre kresťanských pracovníkov s deťmi. Vtedy mi ani nenapadlo, že niekedy budem učiť deti náboženstvo, nič také som neplánovala. Študovala som niečo úplne iné, ale keď som sa vydala a narodili sa nám deti (dvojčatá a potom ešte ďalšie dve), ostala som s nimi 15 rokov doma. 

Svoje deti som chcela dobre a múdro vychovávať a hlavne som túžila po tom, aby sa aj oni sami rozhodli žiť ako veriaci. Vedela som, že to je pre ne to najlepšie. Preto som sa prihlásila na dvojročnú biblickú školu pre pracovníkov s deťmi a toto prostredie a ľudia, ktorí nás vyučovali, ma pre to nadchli.

Nasledovalo obdobie aktívnej práce v našom cirkevnom zbore. Učila som najmenšie deti v besiedke, na doraste, venovala sa deťom na kresťanských letných táboroch a neskôr som začala pripravovať tábory pre kresťanské rodiny. Bola to tvorivá práca a z môjho pohľadu veľmi zmysluplná. Keď potom prišla ponuka učiť náboženstvo, bol to ten najvhodnejší čas. Potrebovala som zmenu a zároveň to bola práca, v ktorej som sa cítila ,,doma” . Videla som v nej obrovský zmysel a príležitosť hovoriť deťom v škole o Ježišovi.

Letnice – rozprávanie o Duchu svätom na Cirkevnej základnej škole Narnia. Foto: archív JK

Aké deti učíte, v akom veku? Majú o náboženstvo záujem, alebo je to pre ne povinnosť, či dokonca nuda?

Učím na cirkevnej základnej škole druhákov, tretiakov a štvrtákov. Deti v triede sú rôzne. Niektoré sú z kresťanských rodín, no pre niektoré je náboženstvo téma, s ktorou sa ešte nestretli a už od začiatku to bola pre mňa veľká výzva zohľadniť tento fakt aj pri príprave tém a spôsobe, ako k tomu pristúpim. Deti však väčšinou vnímajú naše hodiny veľmi dobre a tešia sa na ne. Niekedy sa nájde dieťa, ktoré odmieta pracovať a otvorene vyjadrí nesúhlas slovami, že nie je veriace. Na hodinách však nie je podmienka byť kresťan. Rozprávame si príbehy z Biblie a keďže je to najčítanejšia kniha na svete, dovolím si povedať, že vedieť niečo o nej patrí aj k všeobecnému vzdelaniu. Deti sa tak môžu niečo zaujímavé dozvedieť. 

Hovoríme tiež o hodnotách a charaktere človeka, na ktorom by mal každý na sebe pracovať a to môže byť prínosom aj pre neveriace deti. Osobne však verím, že Biblia – Božie slovo môže zmeniť život človeka, a teda mám nádej, že sa bude dotýkať životov všetkých detí, ktoré učím.

V priebehu rokov sa vyučovanie rôznych predmetov vyvíja – menia sa osnovy, prepisuje sa história, vyvíja sa gramatika, rôzne vedné odbory sa dopĺňajú o nové objavy a poznatky. Ako je to s vyučovaním náboženstva? Prešlo tiež nejakou revíziou po obsahovej stránke, zistilo sa, že niečo bolo inak?  


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami