Poslanci SNS Adam Lučanský, Milan Garaj, Andrej Danko a Rudolf Huliak predložili novelu, ktorou reagujú na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď úrady zahlcujú časté alebo nadmerné požiadavky na sprístupnenie informácií. Ustanovenie má mať aj preventívny charakter, aby k zahlcovaniu úradov nedochádzalo.

Predkladatelia argumentujú aj tým, že podobná zákonná úprava v Česku eliminovala zneužívanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Kiča: Môže sa zneužívať v prípade citlivých infožiadostí

Podľa Michala Kiču (Demokrati) má mechanizmus povinného platenia za sprístupnenie mimoriadne rozsiahlych informácií viacero kameňov úrazu. Pripúšťa, že sa niekedy vyskytnú aj „šikanózne infožiadosti“, ale navrhovaná novela je podľa neho príliš vágna.

„Nie je zrejmé, ako si úrady budú určovať, čo už je a čo ešte nie je mimoriadne rozsiahla informácia. Obávam sa, že toto ustanovenie bude predmetom zneužívania najmä v prípade citlivých infožiadostí. Keď vám úrad nebude chcieť v niečom napríklad politicky citlivom odpovedať, označí to za mimoriadne rozsiahlu informáciu a vyzve vás na úhradu, dajme tomu, stoviek eur ako náklady za jej sprístupnenie,“ napísal na sociálnej sieti.

Obáva sa, že počas legislatívneho procesu dajú poslanci SNS na poslednú chvíľu pozmeňujúce návrhy, ktoré napríklad zúžia okruh povinných osôb alebo druh sprístupňovaných informácií.

„A to všetko sa deje v čase, keď štátne úrady systematicky porušujú zákon a nekomunikujú so slobodnými a kritickými médiami. Tým ostáva už iba infozákon. A teraz ho idú zobrať nám všetkým. Aby ich kauzy ostali niekde v spisoch na úradoch,“ uviedol bývalý štátny tajomník envirorezortu.

Michal Kiča. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Remišová: Politici budú drancovať a ľudia sa nebudú pýtať

Vláda berie občanom ústavné právo na informácie o tom, ako šafári s ich peniazmi, vyhlásila opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko/Za ľudí). Výsledkom podľa političky bude, že väčšina občanov sa radšej nič pýtať nebude. Vytkla novele, že vôbec neurčuje hranice poplatku, ani nehovorí o tom, aká je primeraná výška poplatku za žiadosť o informácie.

„Takto ministerstvá môžu zablokovať zverejnenie akejkoľvek informácie, napríklad, koľko peňazí platia ministri svojim kamarátom, straníkom, podržtaškám, ale aj obdobám pani Troškovej, ktorá bola kedysi platená z daní ľudí na Úrade vlády,“ uviedla Remišová.

Takisto upozornila, že sa výrazne skomplikuje prístup k informáciám, vďaka ktorým sa v minulosti podarilo zachrániť pre krajinu stámilióny eur. „Ako to bolo napríklad pri kauze Plavčanových eurofondov, ale aj mnohých zlodejinách, ktorým sa práve vďaka infozákonu a medializácii podarilo zabrániť,“ skonštatovala Remišová.

Podľa opozičnej poslankyne zákon zablokuje aj komunálnych politikov, aktivistov a ľudí, ktorí strážia hospodárenie na všetkých úrovniach štátu. „Kto z nich si bude môcť dovoliť platiť desiatky eur za to, že mu nejaký úradník dá informáciu, na ktorú má podľa ústavy právo?“ vyhlásila Remišová.

Podľa nej nie je prekvapujúce, že tento zákon predkladajú do parlamentu poslanci SNS, pretože sa im zrejme ťažko vysvetľuje, prečo ich minister Tomáš Taraba platí osemtisíc eur mesačne svojej kamarátke v jeho kancelárii.

„Andrej Danko nevie vysvetliť predražené prenájmy ministra Keketiho, a to ešte nevieme, čo všetko sa chystajú vydrancovať. Po semafore, plochej Zemi, ministerstve nekultúry a Kuffovskom papalášizme tu teda máme ďalší arogantný odkaz občanom: My budeme drancovať a vy nemáte právo sa nás na nič pýtať!“ zdôraznila Remišová.

Veronika Remišová. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Proti sú aj ekologické mimovládky

O porušení práv ľudí hovoria aj organizácie Ekofórum, Klimatická koalícia, Slovenský ochranársky snem a Špirála. Problém nevidia v samotnom spoplatnení. Podotkli však, že novela zavádza svojvôľu v tom, za ktoré informácie by musel občan platiť a rovnako v možnosti stanoviť výšku sumy za požadovanú informáciu. Chýba im aj možnosť odvolať sa.

„Základným pravidlom je, že čo nie je tajné, je verejné. Toto je protiústavný, nedemokratický a antisociálny krok. Ľudia majú na informácie o tom, čo robí štát za ich dane, ústavné právo. Po tejto novele bude každý človek musieť zvažovať, či si poskytnutie informácie môže dovoliť zaplatiť, a to v podstate druhýkrát. Úradom dáva priestor nielen zamlčovať informácie, ale v konečnom dôsledku aj na korupciu, protizákonné konanie a zneužívanie moci,“ vyhlásil zástupca Ekofóra Marcel Zajac.

„Štát a verejné organizácie sú platené z daní občanov. Na požiadanie im majú poskytovať informácie o svojej činnosti. Toto garantuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám,“ uviedla iniciatíva My sme les. Predloženie novely považuje za ďalší krok k obmedzeniu kontroly občanov nad tým, čo robí štát.

Po prijatí návrhu by mohla iniciatíva platiť úradom za žiadosť o sprístupnenie informácií o ťažbe dreva v chránených územiach či vzácnych biotopoch, keďže pri niektorých príslušných úradoch ide o väčšie počty rozhodnutí ročne. Pripomenula, že aktuálne má štát povinnosť informáciu poskytovať bezodplatne, čo jej umožňuje napríklad preverovať možné chyby pri povoľovaní ťažieb alebo rozpory s európskou legislatívou. „Áno, infožiadosti od niektorých subjektov zahlcujú úrady, ale máme za to, že toto sa dá riešiť administratívne inak ako poplatkami,“ podotkla.

(tasr, sita, est)