Majstrovstvá NATO v ľadovom hokeji
Šport a politika si k sebe už dávnejšie našli cestu a zdá sa, že to tak aj zostane. Ide o osvedčené partnerstvo, výhodné pre športovcov aj politikov. O tom, čo rozhodne, či a kedy sa z majstrovstiev NATO stanú opätovne majstrovstvá sveta, píše Ivan Hoffman.
Alois Hadamczik, prezident, Český svaz ledního hokeje, Petr Fiala, premiér, politik, zlatá medaile z MS v hokeji, dres
Prezident Českého zväzu ľadového hokeja Alois Hadamczik (vľavo) reční počas stretnutia premiéra Petra Fialu (vpravo) s českými hokejistami, ktorí získali zlato na majstrovstvách sveta, 29. mája 2024. Zdroj: Profimedia
Pre prebiehajúce hokejové majstrovstvá sa ujal bonmot, ktorý už kvituje aj prorežimový mainstream, že ide o majstrovstvá NATO v ľadovom hokeji. Či už to niekomu vadí alebo nevadí, čísla hovoria jasne: zo šestnástich účastníkov, trinásť je členmi Severoatlantickej aliancie, formálne neutrálni Švajčiari a Rakúšania sa v praxi k aliancii pridali podporou protiruských sankcií. A keby v Kazachstane Rusko neprekazilo Američanom farebnú revolúciu, mohol by dnes platiť bonmot v plnom rozsahu.
Šport a politika si k sebe už pred nejakým časom našli cestu a zdá sa, že to tak zostane. Ide o osvedčené partnerstvo, z ktorého majú obe strany výhody. Politici vnímajú športovú reprezentáciu ako propagáciu krajiny, režimu i ako šancu osobne sa priživiť na popularite športovcov. Športová reprezentácia má v politikoch významného sponzora, a tak má dôvod im vychádzať v ústrety, alebo aspoň neškodiť. S kým si majú športovci merať sily a s kým z politických dôvodov nemajú súťažiť, rozhodujú politici. A športovci to spravidla rešpektujú, a to podľa hesla: „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!“