TRENČÍN – Presný súpis nepresných čísel. Toto laické označovanie štatistiky ako vedy zvyknú viacerí komunálni politici používať aj na označenie jedného z najdôležitejších finančných dokumentov v samospráve.
Je ním záverečný účet, ktorým mestské zastupiteľstvo dáva vždy v jarných mesiacoch bodku za hospodárením v predchádzajúcom roku. To je aj prípad Trenčína, ktorý za vlaňajšok vykázal viac ako sedemmiliónový prebytok.
Výrazný podiel na celkovom hospodárení trenčianskej samosprávy mal prebytok bežného rozpočtu, kde sa príjmy podarilo naplniť na takmer 101 percent, ale zároveň výdavky boli čerpané len na necelých 89 percent. Najpodstatnejším ukazovateľom bolo nižšie čerpanie bežných výdavkov na energie, vodu a komunikácie až o približne 3,8 milióna eur.
„Výška rozpočtu na energie zohľadňovala ceny plynu, tepla a elektrickej energie platné koncom roka 2022. Aj napriek tomu, že v priebehu roka 2023 ich cena klesala, pri zmenách rozpočtu na rok 2023 sa rozpočet tejto položky takmer nemenil. Nižšie čerpanie bolo aj na položkách materiál a služby, a tak vznikol prebytok bežného rozpočtu takmer 9 miliónov eur,“ vysvetlila v dôvodovej správe vedúca ekonomického útvaru Mestského úradu v Trenčíne Mária Capová.
Celkové bežné výdavky v Trenčíne atakovali hranicu 62 miliónov eur, pričom bezmála polovica bola minutá v oblasti vzdelávania. Na sociálne služby sa čerpalo z rozpočtu 6,7 mil. eur, na MHD 4,1 mil. eur, na nakladanie s odpadmi 2,7 mil. eur, na údržbu komunikácií a parkovísk 1,8 mil. eur, na športoviská 2,5 mil. eur a na verejnú zeleň 1,1 mil. eur.
„Ak vidíme relatívne zdravý a vysoký prebytok bežného rozpočtu, tak je to dobré, ale na druhej strane nie je to niečo, čo by sme mohli považovať za hotovú vec. Tlaky na strane príjmov aj výdavkov budú pokračovať a verím, že tak ako exekutíva, tak aj poslanci nájdeme odvahu byť naďalej opatrní,“ uviedol šéf finančnej komisie Peter Hošták.
Osobitnou kapitolou rozpočtu a následne aj záverečného účtu sú kapitálové výdavky – teda plnenie investičných zámerov a zveľaďovanie majetku samosprávy v konkrétnom rozpočtovom roku. V tomto smere Trenčín zaostal za svojimi vlastnými očakávaniami, pretože radnica pôvodne chcela investovať viac ako 79 miliónov eur.
Tento plán sa podarilo naplniť len na niečo viac ako pätinu a kapitálové výdavky nakoniec dosiahli sumu 17,5 milióna eur. Tu treba hľadať podstatnú príčinu celkového sedemmiliónového prebytku v rozpočtovom hospodárení. Nešlo ani tak o šetrenie pri správe verejných financií, ako skôr o nenaplnenie pôvodných plánov.
Ako pri predložení záverečného účtu poznamenala Mária Capová, do roku 2024 bola presunutá podstatná časť investičných akcií financovaných formou nenávratných finančných príspevkov z eurofondov.
Medzi najväčšie investičné akcie za vlaňajší rok patrili dokončenie Centra kultúrno-kreatívneho potenciálu Hviezda za 4,8 milióna eur, miliónová revitalizácia vnútrobloku Pádivec, rekonštrukcia Materskej školy J. Halašu za 871-tisíc eur a približne rovnako hodnotná rekonštrukcia nocľahárne.
Mestské zastupiteľstvo schválením záverečného účtu rozhodovalo aj o rozdelení hospodárskeho prebytku zníženého o nevyčerpané dotácie. Po dnešnom rozhodnutí poslancov pribudlo do rezervného fondu 5 841 603 eur.
Reč bola aj o dlhu mesta, keďže vedenie trenčianskej radnice dlhodobo prezentuje svoju snahu kontinuálne znižovať úverové zaťaženie mesta. K 31. decembru 2023 celkový dlh klesol na 15,2 milióna eur, čo po prepočítaní na počet obyvateľov predstavuje 282 eur na jedného obyvateľa.
Pre porovnanie, pred piatimi rokmi to bola suma 322 eur na jedného obyvateľa.