Vláda podporí Rok kresťanskej kultúry. Podujatia si prerozdelia 250-tisíc eur

Vláda na stredajšom rokovaní schválila dotáciu vo výške 250-tisíc eur pre 44 podujatí organizovaných v rámci Roka kresťanskej kultúry (RKK). Hoci organizátori pôvodne žiadali dvojnásobnú sumu, tešia sa z toho, že súčasný kabinet im dotáciu na rozdiel od predošlých vlád vôbec pridelil.

„Cieľom celoslovenského podujatia, ktoré organizujú Konferencia biskupov Slovenska (KBS) a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike, je spojiť kresťanov zo všetkých kresťanských konfesií na Slovensku a priblížiť spoločnosti kresťanskú kultúru prostredníctvom odborných, umeleckých, vzdelávacích a iných aktivít,“ objasňuje ministerstvo kultúry.

V prílohe k uzneseniu vlády konkretizuje 44 podujatí a aktivít – koncertov, výstav, prednášok, vydavateľských i filmových počinov –, ktorých sa podpora bude týkať, rovnako tak spresňuje i výšku jednotlivých príspevkov.

Podujatia v gescii KBS dostanú príspevok vo výške 210-tisíc eur. Najvyššia suma spomedzi katolíckych podujatí poputuje na organizáciu festivalu Gorazdov Močenok, a to 13-tisíc eur. Druhý najväčší príspevok vo výške 12-tisíc eur získa festival Bratislavské Hanusove dni, ktorý organizuje Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Gospelový Festival Lumen si prilepší sumou 10-tisíc eur.

Vláda však v rámci dotácie podporí aj vydanie niektorých periodík a kníh. Ide napríklad o časopis Verbum, ktorý vydáva Spoločenstvo Ladislava Hanusa (päťtisíc eur), či časopis Slavica Slovaca, ktorý má pod patronátom Slovenský komitét slavistov (štyritisíc eur).

Podujatia v gescii Ekumenickej rady cirkví v SR si prerozdelia sumu 40-tisíc eur. Najväčšia časť poputuje na odbornú konferenciu s názvom Fenomén Kralickej Biblie a vydanie evanjelických Biblií. Ministerstvo prispeje na podujatie sumou 15-tisíc eur.

V odôvodnení podpory poukazuje rezort kultúry na nespochybniteľné postavenie kresťanského umenia v slovenskom kultúrnom živote. Rovnako i na fakt, že cirkevné subjekty sa v mnohých obciach stali jedinými nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti a predstavujú pre miestne komunity integrujúci prvok pomáhajúci predchádzať mnohým negatívnym javom.

„Vzhľadom na túto nezameniteľnú úlohu kresťanskej kultúry považuje ministerstvo kultúry za žiaduce tieto aktivity prezentované v rámci projektu RKK aj finančne podporiť,“ dodáva rezort.

Pripomína, že zo štátneho rozpočtu boli finančne podporené aj obdobné projekty v rokoch 1999 a 2010.

Oficiálne vyhlásenie aktuálneho RKK sa uskutočnilo v rámci slávenia cyrilo-metodskej svätej omše počas národnej púte 5. júla 2023 na Svätoplukovom námestí v Nitre. Projekt RKK a jeho jednotlivé podujatia sú plánované aj v priebehu roka 2024.

„Príležitosťou k tomu, aby sme začali RKK práve v tomto roku [2023, pozn. red.] je zvlášť to, že v tomto roku si pripomíname 1 160. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda do našej vlasti. Ich kristianizačné pôsobenie bolo nerozlučne spojené s rozvojom kultúry. A tak v našom národe kresťanstvo a kultúra boli od tých čias nerozlučne a šťastne spojené,“ povedal biskup František Rábek, ktorý je zároveň predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS.

O podporu žiadali aj predošlé vlády

Peter Weinciller, jeden z členov Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS, hovorí, že na finančnú podporu vlády sa čakalo už dlho, žiadali o ňu viaceré predchádzajúce vlády vrátane tej úradníckej. „Boli prísľuby, ale nikdy sa to nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca,“ vysvetlil.

Tajomník Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru František Bartek spresnil, že biskup Rábek okolo roku 2020, keď sa pôvodne mal konať RKK, ale najmä pre pandémiu bol odložený, inicioval dialóg s predstaviteľmi vlády činnej v rokoch 2020 až 2023 a neskôr aj s predstaviteľmi úradníckej vlády aktívnej v roku 2023 s cieľom prípravy tretieho RKK na Slovensku.

Predstavitelia oboch vlád podľa tajomníka deklarovali ochotu rokovať o nejakej forme podpory pre projekt. Vtedajšia ministerka kultúry Silvia Hroncová dokonca otvárala RKK na Cyrilo-metodskej púti v Nitre.

„Avšak tento proces sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca až za súčasnej vlády. Nebudeme špekulovať o dôvodoch, prečo to tak je,“ vyjadril sa Bartek pre Štandard.

Predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) Juraj Šúst považuje kresťanskú kultúru za „jeden z najdôležitejších pilierov slovenskej a európskej identity a kultúrnosti“, a preto si podľa určite zaslúži podporu. „A to v každom volebnom období,“ zdôraznil.

„Túto podporu vnímame ako prejav dobrej vôle a prvý krok k hľadaniu spravodlivejšieho modelu. O to viac, že niektoré novodobé smery, ktoré popierajú ľudskú prirodzenosť a kresťanský pohľad na človeka, sú štedro dotované z verejných zdrojov,“ konštatuje Šúst s tým, že „v posledných rokoch, ak nie desaťročiach“, bola kultúra kresťanov „na chvoste záujmu štátu“.

Dialo sa tak napriek tomu, že kresťanská kultúra v porovnaní so zmienenými dotovanými aktivitami „kultivuje hodnoty, ktoré vedú k tomu najdôležitejšiemu: k láske k Bohu, k spravodlivej spoločnosti a k podpore rodinných hodnôt“, mieni Šúst, ktorý si váži, že aj aktivity SLH „boli vybrané ako hodné podpory“.

Rok kresťanskej kultúry sa predĺži