Vláda podporí Rok kresťanskej kultúry. Podujatia si prerozdelia 250-tisíc eur

03072023_cmg_3970194 Súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda. Foto: Dano Veselský/TASR

Vláda na stredajšom rokovaní schválila dotáciu vo výške 250-tisíc eur pre 44 podujatí organizovaných v rámci Roka kresťanskej kultúry (RKK). Hoci organizátori pôvodne žiadali dvojnásobnú sumu, tešia sa z toho, že súčasný kabinet im dotáciu na rozdiel od predošlých vlád vôbec pridelil.

„Cieľom celoslovenského podujatia, ktoré organizujú Konferencia biskupov Slovenska (KBS) a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike, je spojiť kresťanov zo všetkých kresťanských konfesií na Slovensku a priblížiť spoločnosti kresťanskú kultúru prostredníctvom odborných, umeleckých, vzdelávacích a iných aktivít,“ objasňuje ministerstvo kultúry.

V prílohe k uzneseniu vlády konkretizuje 44 podujatí a aktivít – koncertov, výstav, prednášok, vydavateľských i filmových počinov –, ktorých sa podpora bude týkať, rovnako tak spresňuje i výšku jednotlivých príspevkov.

Podujatia v gescii KBS dostanú príspevok vo výške 210-tisíc eur. Najvyššia suma spomedzi katolíckych podujatí poputuje na organizáciu festivalu Gorazdov Močenok, a to 13-tisíc eur. Druhý najväčší príspevok vo výške 12-tisíc eur získa festival Bratislavské Hanusove dni, ktorý organizuje Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Gospelový Festival Lumen si prilepší sumou 10-tisíc eur.

Vláda však v rámci dotácie podporí aj vydanie niektorých periodík a kníh. Ide napríklad o časopis Verbum, ktorý vydáva Spoločenstvo Ladislava Hanusa (päťtisíc eur), či časopis Slavica Slovaca, ktorý má pod patronátom Slovenský komitét slavistov (štyritisíc eur).

Podujatia v gescii Ekumenickej rady cirkví v SR si prerozdelia sumu 40-tisíc eur. Najväčšia časť poputuje na odbornú konferenciu s názvom Fenomén Kralickej Biblie a vydanie evanjelických Biblií. Ministerstvo prispeje na podujatie sumou 15-tisíc eur.

V odôvodnení podpory poukazuje rezort kultúry na nespochybniteľné postavenie kresťanského umenia v slovenskom kultúrnom živote. Rovnako i na fakt, že cirkevné subjekty sa v mnohých obciach stali jedinými nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti a predstavujú pre miestne komunity integrujúci prvok pomáhajúci predchádzať mnohým negatívnym javom.

„Vzhľadom na túto nezameniteľnú úlohu kresťanskej kultúry považuje ministerstvo kultúry za žiaduce tieto aktivity prezentované v rámci projektu RKK aj finančne podporiť,“ dodáva rezort.

Pripomína, že zo štátneho rozpočtu boli finančne podporené aj obdobné projekty v rokoch 1999 a 2010.

Oficiálne vyhlásenie aktuálneho RKK sa uskutočnilo v rámci slávenia cyrilo-metodskej svätej omše počas národnej púte 5. júla 2023 na Svätoplukovom námestí v Nitre. Projekt RKK a jeho jednotlivé podujatia sú plánované aj v priebehu roka 2024.

„Príležitosťou k tomu, aby sme začali RKK práve v tomto roku [2023, pozn. red.] je zvlášť to, že v tomto roku si pripomíname 1 160. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda do našej vlasti. Ich kristianizačné pôsobenie bolo nerozlučne spojené s rozvojom kultúry. A tak v našom národe kresťanstvo a kultúra boli od tých čias nerozlučne a šťastne spojené,“ povedal biskup František Rábek, ktorý je zároveň predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS.

O podporu žiadali aj predošlé vlády

Peter Weinciller, jeden z členov Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS, hovorí, že na finančnú podporu vlády sa čakalo už dlho, žiadali o ňu viaceré predchádzajúce vlády vrátane tej úradníckej. „Boli prísľuby, ale nikdy sa to nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca,“ vysvetlil.

Tajomník Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru František Bartek spresnil, že biskup Rábek okolo roku 2020, keď sa pôvodne mal konať RKK, ale najmä pre pandémiu bol odložený, inicioval dialóg s predstaviteľmi vlády činnej v rokoch 2020 až 2023 a neskôr aj s predstaviteľmi úradníckej vlády aktívnej v roku 2023 s cieľom prípravy tretieho RKK na Slovensku.

Predstavitelia oboch vlád podľa tajomníka deklarovali ochotu rokovať o nejakej forme podpory pre projekt. Vtedajšia ministerka kultúry Silvia Hroncová dokonca otvárala RKK na Cyrilo-metodskej púti v Nitre.

„Avšak tento proces sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca až za súčasnej vlády. Nebudeme špekulovať o dôvodoch, prečo to tak je,“ vyjadril sa Bartek pre Štandard.

Predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) Juraj Šúst považuje kresťanskú kultúru za „jeden z najdôležitejších pilierov slovenskej a európskej identity a kultúrnosti“, a preto si podľa určite zaslúži podporu. „A to v každom volebnom období,“ zdôraznil.

„Túto podporu vnímame ako prejav dobrej vôle a prvý krok k hľadaniu spravodlivejšieho modelu. O to viac, že niektoré novodobé smery, ktoré popierajú ľudskú prirodzenosť a kresťanský pohľad na človeka, sú štedro dotované z verejných zdrojov,“ konštatuje Šúst s tým, že „v posledných rokoch, ak nie desaťročiach“, bola kultúra kresťanov „na chvoste záujmu štátu“.

Dialo sa tak napriek tomu, že kresťanská kultúra v porovnaní so zmienenými dotovanými aktivitami „kultivuje hodnoty, ktoré vedú k tomu najdôležitejšiemu: k láske k Bohu, k spravodlivej spoločnosti a k podpore rodinných hodnôt“, mieni Šúst, ktorý si váži, že aj aktivity SLH „boli vybrané ako hodné podpory“.

Rok kresťanskej kultúry sa predĺži


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami