Prieskum: Viac ako 60 percent ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu prispela opozícia

Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám. Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.

Robert Fico Olaf Scholz Robert Fico. Foto: Martin Baumann/TASR

Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá ako vinníka zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.

Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).

Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha (3,9 percenta).

SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.

Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí.

Po rokovaní vlády sa k prieskumu vyjadril aj vicepremiér Robert Kaliňák (Smer). Podľa neho „je dosť výpovedný“, aj keď, ako dodal, nezvyknú ako strana prieskumy komentovať.

„Bez ohľadu na fakty, bez ohľadu na skutočnosti, toto je emócia, ktorá v ľuďoch pretrváva,“ uviedol minister obrany. Podľa neho zachytáva spoločenské nálady a médiám odkázal, že z atentátu nepotrebujú nič „vytĺcť“.

(ta3, sita)