Jaroslav Daniška

Po prvé, Juraj Cintula zastavil Progresívne Slovensko viac ako výsledky prezidentských volieb.

Progresívci sú ako dobre namazaný stroj. Dokážu robiť neustálu kampaň. Majú za sebou médiá, tie ich dokážu povzbudzovať, hnať a tlačiť, majú podporu z Bruselu, Washingtonu, Prahy, dokážu neuveriteľne efektívne mobilizovať pred voľbami, ale okamžite aj po voľbách. Dokonca aj po prehratých voľbách, videli sme to celé mesiace po zostavení Ficovej vlády a najmä pri voľbách prezidenta. Vážne zmeny (zrušenie ÚŠP) aj menej vážne zmeny zákonov (FPÚ), ktoré začala presadzovať nová vláda, dokázali baliť a nálepkovať ako ohrozenie režimu, demokracie, dokonca miesta v EÚ či NATO. Nebyť vojny na Ukrajine, respektíve keby boli prišli sankcie na vládu z EÚ, polroka po parlamentných voľbách mohlo dôjsť aj k zmene spoločenskej väčšiny. Korčok by bez tejto progresívnej mašiny nikdy nemohol vyhrať voľby, s ňou mal k tomu blízko.

Cintula, ktorý uveril tejto propagande a bál sa Fica ako tyrana, im urobil medvediu službu.

Videli sme to už na Smere po vražde Kuciaka a Kušnírovej, vrahovia a objednávateľ vtedy nevraždili na objednávku Smeru ani ich nemobilizovala smerácka politika, a predsa sa Smer dostal do kúta, Fico bol donútený odstúpiť, jeho strana prehrala najbližšie voľby a vývoj viedol k štiepeniu Smeru. To všetko boli politické dôsledky vraždy z Veľkej Mače.