Cintula zastavil progresívcov viac ako prehraté voľby

Dnes uplynuli dva týždne od atentátu na Roberta Fica. Keďže jeho zdravotný stav už umožňuje viac hovoriť o politike ako o zdraví, skúsme popísať najdôležitejšie politické dôsledky po Handlovej.

Po prvé, Juraj Cintula zastavil Progresívne Slovensko viac ako výsledky prezidentských volieb.

Progresívci sú ako dobre namazaný stroj. Dokážu robiť neustálu kampaň. Majú za sebou médiá, tie ich dokážu povzbudzovať, hnať a tlačiť, majú podporu z Bruselu, Washingtonu, Prahy, dokážu neuveriteľne efektívne mobilizovať pred voľbami, ale okamžite aj po voľbách. Dokonca aj po prehratých voľbách, videli sme to celé mesiace po zostavení Ficovej vlády a najmä pri voľbách prezidenta. Vážne zmeny (zrušenie ÚŠP) aj menej vážne zmeny zákonov (FPÚ), ktoré začala presadzovať nová vláda, dokázali baliť a nálepkovať ako ohrozenie režimu, demokracie, dokonca miesta v EÚ či NATO. Nebyť vojny na Ukrajine, respektíve keby boli prišli sankcie na vládu z EÚ, polroka po parlamentných voľbách mohlo dôjsť aj k zmene spoločenskej väčšiny. Korčok by bez tejto progresívnej mašiny nikdy nemohol vyhrať voľby, s ňou mal k tomu blízko.

Cintula, ktorý uveril tejto propagande a bál sa Fica ako tyrana, im urobil medvediu službu.

Videli sme to už na Smere po vražde Kuciaka a Kušnírovej, vrahovia a objednávateľ vtedy nevraždili na objednávku Smeru ani ich nemobilizovala smerácka politika, a predsa sa Smer dostal do kúta, Fico bol donútený odstúpiť, jeho strana prehrala najbližšie voľby a vývoj viedol k štiepeniu Smeru. To všetko boli politické dôsledky vraždy z Veľkej Mače.

Pre progresívcov je to v niečom ešte horšie.

Padla ilúzia, že pokrok môže byť len dobrý. Tvrdé jadro to nepresvedčí, ale progresívci potrebujú k väčšine získať stred. A to im Cintula mimoriadne skomplikoval.

Väčšina spoločnosti, 62 percent ľudí, si myslí, že k atentátu viedlo správanie a spôsob vyjadrovania opozície. Rovnako vinu pripisujú protivládnym demonštráciám (56 percent) a mainstreamovým médiám (55 percent). Za všetkými 3 menovanými môžete vidieť progresívcov, v prípade vyjadrovania hneď za Matovičom.

Progresívci sú dnes jednoznačným lídrom opozície, Gröhling sa od nich nevie odlíšiť, Majerský pôsobí stratene. Keby boli alternatívou k PS, mohli by z toho ťažiť, ale nie sú.  

Prvý politický dôsledok Cintulovej streľby je teda oslabenie angažovaných médií a vplyv progresívnej strany na politický stred. Platí to bez ohľadu na eurovoľby, keďže tie nie sú reprezentatívne a nedá sa nimi zmeniť to, kto vládne EP a Bruselu. Dá sa vyslať signál, jasať od radosti alebo poslať nahnevaný odkaz, ale nedá sa nimi ovplyvniť EÚ.

Druhý dôsledok Handlovej je zvýšená imunita Roberta Fica pred kritikou zo Západu.