Cintula zastavil progresívcov viac ako prehraté voľby

Po prvé, Juraj Cintula zastavil Progresívne Slovensko viac ako výsledky prezidentských volieb.

Progresívci sú ako dobre namazaný stroj. Dokážu robiť neustálu kampaň. Majú za sebou médiá, tie ich dokážu povzbudzovať, hnať a tlačiť, majú podporu z Bruselu, Washingtonu, Prahy, dokážu neuveriteľne efektívne mobilizovať pred voľbami, ale okamžite aj po voľbách. Dokonca aj po prehratých voľbách, videli sme to celé mesiace po zostavení Ficovej vlády a najmä pri voľbách prezidenta. Vážne zmeny (zrušenie ÚŠP) aj menej vážne zmeny zákonov (FPÚ), ktoré začala presadzovať nová vláda, dokázali baliť a nálepkovať ako ohrozenie režimu, demokracie, dokonca miesta v EÚ či NATO. Nebyť vojny na Ukrajine, respektíve keby boli prišli sankcie na vládu z EÚ, polroka po parlamentných voľbách mohlo dôjsť aj k zmene spoločenskej väčšiny. Korčok by bez tejto progresívnej mašiny nikdy nemohol vyhrať voľby, s ňou mal k tomu blízko.

Cintula, ktorý uveril tejto propagande a bál sa Fica ako tyrana, im urobil medvediu službu.

Videli sme to už na Smere po vražde Kuciaka a Kušnírovej, vrahovia a objednávateľ vtedy nevraždili na objednávku Smeru ani ich nemobilizovala smerácka politika, a predsa sa Smer dostal do kúta, Fico bol donútený odstúpiť, jeho strana prehrala najbližšie voľby a vývoj viedol k štiepeniu Smeru. To všetko boli politické dôsledky vraždy z Veľkej Mače.

Pre progresívcov je to v niečom ešte horšie.

Padla ilúzia, že pokrok môže byť len dobrý. Tvrdé jadro to nepresvedčí, ale progresívci potrebujú k väčšine získať stred. A to im Cintula mimoriadne skomplikoval.

Väčšina spoločnosti, 62 percent ľudí, si myslí, že k atentátu viedlo správanie a spôsob vyjadrovania opozície. Rovnako vinu pripisujú protivládnym demonštráciám (56 percent) a mainstreamovým médiám (55 percent). Za všetkými 3 menovanými môžete vidieť progresívcov, v prípade vyjadrovania hneď za Matovičom.

Progresívci sú dnes jednoznačným lídrom opozície, Gröhling sa od nich nevie odlíšiť, Majerský pôsobí stratene. Keby boli alternatívou k PS, mohli by z toho ťažiť, ale nie sú.  

Prvý politický dôsledok Cintulovej streľby je teda oslabenie angažovaných médií a vplyv progresívnej strany na politický stred. Platí to bez ohľadu na eurovoľby, keďže tie nie sú reprezentatívne a nedá sa nimi zmeniť to, kto vládne EP a Bruselu. Dá sa vyslať signál, jasať od radosti alebo poslať nahnevaný odkaz, ale nedá sa nimi ovplyvniť EÚ.

Druhý dôsledok Handlovej je zvýšená imunita Roberta Fica pred kritikou zo Západu.

Fico sa odklonil od západnej politiky k vojne na Ukrajine, západné médiá ho manipulatívne nálepkujú ako proruského, keď svojou tlačovkou pokazil Macronovi samit v Paríži a prijal hodenú rukavicu a o hrozbe zapojenia európskych štátov do vojny začal hovoriť otvorene, odvtedy sa to ikskrát potvrdilo. Západ, najmä európske štáty od Francúzska po Poľsko a Pobaltie, naďalej stupňuje chybný prístup k vojne. V tom najdôležitejšom Ukrajine nepomôžu, seba manévrujú do ešte väčšej pasce.

To všetko vieme.

Ale po atentáte sa zmení to, že západní politici nebudú tak ľahko môcť kritizovať Fica a ani jeho politiku k vojne.

Všimnite si, ako rýchlo niektoré kruhy zacítili krv. Monika Tódová privítala Kaliňáka ako de facto premiéra s tým, že je proamerický obchodník, a to je predsa zmena. Viktor Orbán zase na atentát reagoval slovami, že kým sa nevráti Fico, Maďarsko ostáva osamotené.

Zahraničná politika k vojne je skrátka o Ficovi, vidia to priaznivci aj oponenti. A západní politici sa k nemu budú musieť správať teraz inak, úctivejšie. A ak prijali vysvetlenie, že k streľbe viedla polarizácia, tak ju neprehlbovať.

Tretí dôsledok: nielen Smer, ale celá vláda bude viac o Ficovi.

Hoci má k nemu Kaliňák najbližšie a vydáva svoje videá na Ficovom facebooku, tak ani on, už vôbec nie Blaha, ale ani Pellegrini či Šutaj Eštok nedokázali vyplniť mocenský priestor.

Dôvod je jednoduchý, pretože žiadne vákuum nevzniklo.

To, čo, naopak, vidíme, je, že Ficove postavenie a nezastupiteľnosť sa zväčšili. Andrej Danko si bude musieť premyslieť niektoré svoje emocionálne ataky na koalíciu, pretože by tým „šliapal“ po udalosti spred dvoch týždňov. Vládu nebude môcť položiť ani on, ani skupinka štyroch najliberálnejších poslancov Hlasu, aj keď im občas vadí tvrdá línia k RTVS, mimovládkam a podobne. Atentát nevyhnutne vládu utužuje.

A potom je tu ešte jeden dôsledok.

V Smere sa viac presadia tí, ktorí sú Ficovi najbližší. Teda ľudia, ktorých sa premiér v opozícii najviac zastával a ktorými je obklopený. Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Marek Para a ďalší. Otázkou je, či s nimi budeme onedlho počuť aj o neslávne známych postavách ako Norbert Bödör.

Ak túto chybu zopakujú, tušíme už, aká príde reakcia.