Dnes uplynuli dva týždne od atentátu na Roberta Fica. Keďže jeho zdravotný stav už umožňuje viac hovoriť o politike ako o zdraví, skúsme popísať najdôležitejšie politické dôsledky po Handlovej.
Po prvé, Juraj Cintula zastavil Progresívne Slovensko viac ako výsledky prezidentských volieb.
Progresívci sú ako dobre namazaný stroj. Dokážu robiť neustálu kampaň. Majú za sebou médiá, tie ich dokážu povzbudzovať, hnať a tlačiť, majú podporu z Bruselu, Washingtonu, Prahy, dokážu neuveriteľne efektívne mobilizovať pred voľbami, ale okamžite aj po voľbách. Dokonca aj po prehratých voľbách, videli sme to celé mesiace po zostavení Ficovej vlády a najmä pri voľbách prezidenta. Vážne zmeny (zrušenie ÚŠP) aj menej vážne zmeny zákonov (FPÚ), ktoré začala presadzovať nová vláda, dokázali baliť a nálepkovať ako ohrozenie režimu, demokracie, dokonca miesta v EÚ či NATO. Nebyť vojny na Ukrajine, respektíve keby boli prišli sankcie na vládu z EÚ, polroka po parlamentných voľbách mohlo dôjsť aj k zmene spoločenskej väčšiny. Korčok by bez tejto progresívnej mašiny nikdy nemohol vyhrať voľby, s ňou mal k tomu blízko.