Daniel Kojnok

Je zázračné, ak poďakujem predavačke pri nákupe žuvačiek a ona poďakujem mne. Vzniká pridaná hodnota. Žuvačky si cením viac, ako je ich cena, preto si ich za jedno euro kúpim. Ona si ich cení na menej, tak ich predá. Obaja sme zarobili. Vznikla hodnota, prosperita. Je to zázračné.

Je správne, ak štát, národ, obec, rodina či spoločenstvo takéto vzťahy podporujú alebo aspoň umožňujú. Čo sa stane, ak tento princíp aplikujeme na niečo zložitejšie ako žuvačky? Napríklad na zdravotníctvo?

Niekto si povie – zdravotníctvo, služba ako každá iná. Niekto sa možno zarazí a v hlave sa mu premietnu zbožné predstavy o záchrane ľudských životov. Realita je taká, že vzťah zdravotníctva k pacientom je značne pokrivený. Do hry vstupuje štát. Prirodzene, štát má v zdravotníctve svoje miesto. Aj napriek všetkej vedeckosti a odbornosti máme na stole viacero etických problémov.

Kedy sa začína život? Aká je cena za jeho záchranu? Koho pri záchrane uprednostníme? Je dobré, priam žiadúce, si odpovede na tieto otázky „posvätiť“ demokratickou zhodou.