Matúš Šutaj Eštok: O návrate Bödöra neviem. Hlas je poistka pred chybami minulosti

Keď som išiel k vám na ministerstvo, na stene pri vchode, kde sú fotky všetkých ministrov od roku 1989, tak ani jeden z nich nebol predsedom strany, keď bol ministrom vnútra. Asi je na to nejaký dôvod.

Vnímam, že stolička ministra vnútra je extrémne exponovaná. V princípe nesiete zodpovednosť za takmer všetko v krajine, aj s tým štatistickým predpokladom je vysoká šanca, že tak, ako sa nám v pondelok stala tragická nehoda na diaľnici, kde zomreli dvaja mladí príslušníci hasičského zboru, tak sa nám pred dvomi týždňami udial atentát na premiéra, tak sa nám môže o týždeň stať zase niečo a nesiete zodpovednosť za ozaj všetko.

Chápem, že je tu politická objednávka alebo politický tlak, aby sa za každý jeden incident vyvodzovala politická zodpovednosť, pretože tak to je normálne. Ale potom sa treba pozrieť na to, či by sme v takomto prípade nemali niekoľko desiatok ministrov vnútra za jedno volebné obdobie, keby sa za každú jednu vec prijímali opatrenia, ktoré napríklad súviseli so skončením funkcie.

Je tam aj iný problém.

Rozumiem tej otázke, je to politicky exponovaná stolička. Ak na nej sedí predseda jednej z koaličných strán, tak vzniká nová situácia aj v slovenskej politike, ale musím vám povedať, že som človek, ktorý sa zodpovednosti nikdy nebál, nikdy sa jej nevyhýbal a vždy som bol pripravený veci riešiť. Vnímam to, že na ministerstve vnútra je množstvo problémov a agendy, ktorú vyriešiť musíme, aby sa Slovensku žilo lepšie. Som presvedčený, že sa to dá zvládnuť aj v prípadnej pozícii predsedu strany.

K tomu hneď prídeme. Iba jeden z tých ministrov prežil vo funkcii, a to iba v jednom období, celé štyri roky od volieb k voľbám. Nerátam tých, keď boli predčasné voľby. Nesťažujete to vašim straníkom, že budú mať v čele človeka, ktorý je na takej zložitej stoličke?

Je to zložitá stolička, ale všetko, čo robím, robím preto, aby sa na Slovensku ľuďom žilo lepšie aj v rámci bezpečnosti, aj v rámci toho, aby štát nebol vnímaný ako nepriateľ, ale aby pomáhal. Takto budem pracovať aj naďalej. Takže nebudem mojim spolustraníkom dávať dôvod na to, aby mali akékoľvek pochybnosti. Práve naopak, ako líder musíte tú vlajku dvihnúť a ísť aj do všetkých politických súbojov, aj do toho, aby sme krajinu po štyroch rokoch trápenia a marazmu posunuli správnym smerom.

Tú vlajku zdvihnem aj ja a poviem vám, že z bezpečnostného prostredia som počul, že Norbert Bödör je späť, že má vplyv v SIS.

Ja takéto informácie nemám, práve naopak. Musím veľmi vyzdvihnúť spoluprácu s námestníkom Slovenskej informačnej služby pánom Gašparom, ktorý to kvalitatívne posunul na inú úroveň. Dôkazom je aj to, že sme mali bezpečnostnú radu minulý týždeň a tam jeden z členov, ktorý sa roky pravidelne zúčastňoval na bezpečnostnej rade, povedal, že spolupráca bezpečnostných zložiek, Slovenskej informačnej služby, vojenského spravodajstva, NBÚ a Policajného zboru je najlepšia za posledných 20 rokov.

Môžem potvrdiť, že to, čo sme tu mali v minulosti za posledného tri a pol roka, keď tu boli na základe personálnych animozít spory a konflikty medzi službou, medzi Policajným zborom a podobne, dnes neexistuje. Komunikácia je na bleskovej úrovni. Aj vďaka námestníkovi Slovenskej informačnej služby. Čiže ja ten pocit nemám a myslím si, že pán námestník je autonómny a svojprávny človek, ktorý nepotrebuje byť nikým riadený.

Otec aj syn Gašparovci mali v minulosti blízke vzťahy s Norbertom Bödörom, čiže to by až tak neprekvapilo. Dokonca aj ľudia z bezpečnostného prostredia tým, že má opäť vplyv, nie sú prekvapení. Povedal by som, že z toho vyplýva, aké vážne to je. Ďalšia informácia hovorí, že Tibor Gašpar už údajne uplatňuje vplyv na Finančnej správe, čo sú znova metódy z minulosti.

Dnes máme predsa riaditeľa finančnej správy pán Kissa, ktorý je rovnako autonómny a svojprávny človek, ktorý ani neviem, či vôbec nejaké väzby na pána Gašpara má. Ja rovnako spolupracujem s pánom Gašparom, je predseda branno-bezpečnostného výboru. Je to človek, ktorý si za tri a pol roka, keď tu vládol Matovič s Mikulcom a Hegerom, odtrpel svoje a myslím si, že má čo povedať aj v rámci svojich skúseností a všetkého. Som rád, že ostal aj šéfom bezpečnostného výboru. Je to aj zdatný politik. Poznám pracovne aj pána Kissa a je to profesionál, ktorý je poučený aj tým, že tu bolo nejaké obdobie, keď personálne nominácie a vplyvy boli rôzne. Aj preto sa vládna koalícia musí poučiť aj z chýb vlastných, ktoré sa tu v minulosti udiali, aj z chýb, ktoré tu urobili iní. A ja si myslím, že dnes nezávislosť v týchto inštitúciách, ktoré ste spomínali, tam je a ja aj ako budúci možný predseda koaličnej strany budem robiť všetko pre to, aby táto koalícia netrpela chybami, aké sme tu v minulosti videli.

Keď som sa pýtal na vzťah k takýmto persónam s problémami, ktoré z minulosti poznáme, váš bývalý predseda Peter Pellegrini pred voľbami pomerne presne zadefinoval úlohu Hlasu v novej vláde, že Hlas nemôže dopustiť, aby k takým veciam došlo. (Presne povedal, že Kaliňák a Gašpar budú mať snahu po pomste, pozn. red.) Platí Pellegriniho záväzok, že ľudí, ktorí majú za sebou kauzy z minulosti, ako Bödör a ďalší, ktorí sú schopní revanšu, ako napríklad Gašpar, že ich stráži Hlas alebo to už neplatí?

Pozrite sa, vidíte to aj na mne. Som človek, ktorý prišiel do politiky bez akýchkoľvek väzieb. Nepoznám okrem ľudí, ktorí sa hýbu v politike, nikoho z tých, ktorých ste spomínali, som autonómny, nezávislý a na moje rozhodovanie nemá vplyv absolútne nikto – ani nikto z koaličných partnerov, a to napriek tomu, že si ich vážim, aj stranu Smer, aj stranu SNS. Ale povedal som, že preberiem zodpovednosť za riadenie ministerstva vnútra iba vtedy, keď budem mať plnú personálnu autonómiu aj autonómiu v rámci všetkých svojich rozhodovaní.

Dnes sme Policajný zbor a celé ministerstvo vnútra poskladali tak, ako som považoval za správne, a sú tu ľudia, ktorí majú moju dôveru – aj na ministerstve, aj v Policajnom zbore. Čiže na tomto príklade vidíte, aká je úloha Hlasu, že sme v podstate nováčikovia v koalícii, ale mandát a výsledok nám dáva jasné právo urobiť všetko pre to, aby sme sa ešte raz zo všetkých chýb, ktoré sa tu v minulosti urobili, poučili, aby sa nezopakovali. My v Hlase si tú svoju úlohu určite splníme. Čiže platí to, čo povedal Peter Pellegrini. Ja chcem v odkaze Petra Pellegriniho pokračovať.

Záleží mi na tom, aby Slovensko malo dobrú vládu nie iba štyri roky, ale aby sme pokračovali minimálne na ďalšie volebné obdobie. Ak to chceme urobiť, tak sa musíme vyvarovať akýchkoľvek chýb, ktoré tu v minulosti boli. Ale nechcel by som, aby sme tu my boli nejakí sudcovia. Stále platí prezumpcia neviny. Nechcem byť ten, ktorý by tu na niekoho ukazoval, či už na pána Gašpara alebo na niekoho iného, že to sú ľudia, ktorí teraz nemajú mať nárok alebo niečo podobné. Pán Gašpar je členom vládnej koalície, je predsedom branno-bezpečnostného výboru. Máme veľmi dobré pracovné vzťahy a verím, že to takto ostane aj do budúcnosti.

Zažili ste časy, keď ste robili pre premiéra Pellegriniho na Úrade vlády a mali ste konflikt práve s Tiborom Gašparom, keď musel skončiť ako policajný prezident. Čiže pamätáte si aj iné časy. Je to ten istý človek, len odvtedy pribudlo veľa obvinení na jeho osobu. Všetci mu želáme spravodlivý súd, to je v poriadku. Ale keď ste hovorili o tej zodpovednosti, tak ste hovorili o ľuďoch, za ktorých zodpovednosť nesiete prirodzene, že ich menujete. Ale ja som sa pýtal na schopnosť zviesť mocenský zápas so Smerom, ak by sa Smer znova vykoľajil tak, ako to bolo v minulosti. Povedzme, keby sa znova vrátil ten Bödör, nech to skrátime.

Určite sme my tou poistkou, aby sa tu nediali žiadne veci, ktoré v minulosti vyvolávali nejaké otázniky. A ešte raz – nechcem byť sudca, pretože aj ak sa zase pristavíme pri pánovi Gašparovi, viete, aj to množstvo obvinení, ktoré pristálo na jeho adresu, v akom rozpoložení to polícia robila naňho, ctím si prezumpciu neviny.

Ale áno, na druhej strane hovorím jasne, že my budeme garanciou slušnosti a toho všetkého, aby koalícia fungovala. Vždy budeme dbať na to, aby sme si všetky problémy povedali vo vnútri. Viete, je množstvo vecí, ktoré možnože ani nevyšli do mediálneho priestoru, pretože nechceme byť ako predošlá vláda, keď sa tu hádal Matovič so Sulíkom, keď koaličné rady trvali 20 hodín a podobne. Debaty na koaličných radách často prebiehajú. Niekedy sú dynamické, ale myslím si, že ide o skúsených politikov, ktorí si vždy vedia povedať, čo je podstatné a čo podstatné nie je. Pre vládnu koalíciu, aj pre krajinu. Ak chceme ozaj, aby sa už nikdy nezopakovalo to, čoho sme boli svedkami za posledné štyri roky, tak je našou morálnou povinnosťou poučiť sa zo všetkých chýb. A tu vám garantujem, že Hlas si je vedomý svojej úlohy.

Pred voľbami bol pomerne jasný rozdiel medzi Hlasom a Smerom. Zdalo sa, že Hlas je schopný vytvoriť vládu aj s liberálmi. Boli tam nejaké rozhovory, kortešačky a tak ďalej. Od volieb sa ten rozdiel zotrel. V čom je Hlas dnes odlišný od Smeru?

To musia povedať voliči. My sme nová strana. Nová strana, ktorá bola do značnej miery postavená a stále je postavená na Petrovi Pellegrinim. A to je v podstate naše formovanie aj pri vystupovaní, aj pri všetkom. Možno je to tým, že máme veľmi kvalitný tím ľudí, ktorí sú aj dnes na ministerstvách, keď si zoberiete, že berieme zodpovednosť za sedem najťažších rezortov, ktoré tu sú – od sociálnych vecí cez zdravotníctvo až po školstvo, aj rezort vnútra. Čiže myslím si, že je to profesionalita ľudí, ktorí tie rezorty spravujú. A prirodzene, aj nejaká generačná obmena, že sú to ľudia, ktorí sú v tom produktívne najlepšom veku.

Pred voľbami náš koaličný potenciál ukazoval možnosti na jednu aj na druhú stranu, ale som rád, že vznikla táto vládna koalícia, pretože som nevidel a dodnes nevidím alternatívu tejto vládnej koalície.

Neviem si po tom všetkom, čo tu predvádza Progresívne Slovensko, predstaviť, že by sme v septembri zložili vládu s nimi. Ukázali sa, že nie sú ďaleko od Igora Matoviča. Som rád, že teraz po atentáte si trošku vstúpili do svedomia, ale vládnuť s niekým, kto nie je schopný rešpektovať výsledky demokratických parlamentných volieb, by asi nešlo. Ani názorovo, ani ideologicky. Je to nekompatibilné, som naozaj rád, že je tu stále vládna koalícia, ktorá má dve sociálnodemokratické strany, že udávajú tón vládnutia.

Po vražde na Zámockej ulici ste spolu s liberálmi aj progresívcami hlasovali za registrované partnerstvá. Bude Hlas také veci podporovať aj do budúcnosti, alebo vás uplynulý rok v niečom zmenil a zadefinoval inak?

My sme dlhodobo hovorili, a hovorili to ešte aj naši kolegovia zo Smeru, že je tu priestor na to, aby sme sa pozreli pri tejto menšine na úpravu práv z hľadiska zdravotnej dokumentácie, z hľadiska dedenia. Aj vtedy bol na stole návrh, ktorý nebol registrovanými partnerstvami, ale bola to nejaká forma, ktorá garantovala to, že aj táto menšina bude mať štandardné práva.

My sme nikdy nespochybňovali inštitút manželstva, ktorý je v ústave jasne zadefinovaný. Pre mňa je rodina najväčšou prioritou a niekoľkokrát som povedal, že manželstvo a rodina sú založené na vzťahu muža a ženy. Tak som bol vychovaný, také je moje ideologické zameranie, preto si nemyslím, že Slovensko dnes potrebuje otvárať tieto kultúrne vojny.

Viem si predstaviť, že sa upraví určitý set týchto povinností v rámci zdravotnej dokumentácie a v rámci dedenia – bez inštitútu. To je môj názor a myslím si, že to je absolútne legitímne a dostatočné.

Je otázka času, kedy príde rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré bude žiadať, aby sme schválili registrované partnerstvá. Také rozhodnutia sú už voči Poľsku, Bulharsku, Rumunsku, bolo voči Rusku, keď ešte Rusko bolo členom Rady Európy. Čo spravíte potom?

Môžem garantovať, že vláda, ktorej budeme súčasťou, takéto rozhodnutie neprijme. Ctíme si ústavu a cyrilo-metodskú tradíciu a všetko, čo k tomu patrí. Sme kultúrne založení aj na kresťanských tradíciách. A to by mala aj Európska únia rešpektovať. Veď sila EÚ je jednota aj napriek odlišnostiam. Ak toto niekto nechce akceptovať, že tu máme svoje kultúrne zvyklosti, a to sa napríklad bavíme aj pri nelegálnej migrácii, ale pri tomto tlaku, tak potom sa Európa dostáva do slepej uličky. Toto nie je cesta, ktorou chceme ísť.

Ale naša povinnosť je, aby sme umožnili tieto štandardné inštitúty, ktoré sú úplne bežné, bez toho, aby sme degradovali formu manželstva založenú na vzťahu muža a ženy.

Ešte jedna otázka k tejto téme, bol to jeden z najzvláštnejších rysov prezidentskej kampane, akým útokom, posmeškom a sarkazmu čelil práve Peter Pellegrini z prostredia, kde by to človek nečakal, napríklad z progresívnej tlače. Progresívci vedeli byť ostrí, išli na doraz. Z toho ste vyhodnotili čo?

Veď to všetko vyvrcholilo do toho, čoho sme boli svedkami pred dvomi týždňami. Tí, ktorí majú plné ústa tolerancie, rešpektu a vzájomného spolunažívania sa ukázali ako tí, ktorí ten rešpekt a toleranciu neuznávajú. Máte názor, ktorý si myslíte, že je správny a všetci, ktorí ho nerešpektujú, sú dezoláti. Nemyslím si, že toto je cesta.

Dali sme si urobiť analýzu, porovnanie výrokov a toho, čo odznelo vo verejnom priestore v tomto čase a v 50. rokoch. Je to takmer to isté. Aj vtedy mali komunisti názor, že iba ich nomenklatúrna pravda je tá správna a dnes je to liberálno-progresívna kaviareň, pokiaľ nesúhlasíte s nimi, tak nemáte pomaly nárok ani žiť.

Toto všetko vyústilo do toho, čoho sme boli svedkami pred dvomi týždňami. Vzájomné nerešpektovanie názoru sa končí tým, že niekto zoberie zbraň a je pripravený strieľať. Toto nie je cesta. Ja verím, že si to títo ľudia uvedomili, že nie je správne ani kričať na námestiach, že niekto musí skončiť v base.

Môžem povedať za predstaviteľov vládnej koalície, aj my sme v minulosti urobili chyby, ale sme pripravení sa do toho zrkadla pozrieť a vyvodiť voči sebe zodpovednosť. Je to teraz na každom, aby to pochopil.

Ale bojím sa. Bojím sa toho, čo čítam v liberálno-progresívnych médiách, tam to nepochopili vôbec, a to aj smerom k prezidentskej kampani. Keď napíše denník, ktorý tvrdí, že je ten najsprávnejší, deň po prezidentských voľbách o zvolenom prezidentovi, ktorý dostal dôveru 1 400 000 ľudí, že vyhral podvodom popletený lúzer, tak to najviac reprezentuje ich myslenie.

Ideologického preháňania je naozaj veľa. Ale vrátim sa k téme bezpečnosti, pretože ste minister vnútra. Keď bola vražda na Zámockej ulici, vrah uvažoval aj o tom, že by strieľal na vtedajšieho premiéra Hegera, ale padlo aj meno Roberta Fica. Vyvodili sa z toho vtedy nejaké bezpečnostné závery? Veď Heger bol vtedy de facto priamo ohrozený, Fico mohol byť ohrozený. Čo sa zmenilo vo fungovaní tajných služieb? Čo sa zmenilo pre ochranu premiéra?

V tom čase sa to iba celé zhoršilo. Prišli sme do stavu, čím sa ešte vraciam k námestníkovi SIS, že sme zistili, že viacero registrov medzi Policajným zborom a SIS je odpojených, že sa nevymieňajú informácie, dáta. To je ohrozenie bezpečnosti. Absolútne to tu nefungovalo. Každý si robil na svojom piesočku, naozaj sme mali vojnu medzi bezpečnostnými zložkami len preto, že si niekto takto zaželal. Policajný zbor nedôveroval službe, nevymieňali sa databázy, vojenské spravodajstvo si robilo svoje, Národný bezpečnostný úrad bol kriminalizovaný. Pamätáte si dobre, ako krivo obvinili šéfa NBÚ, naozaj rozvrat bezpečnostných služieb. To bolo presne v čase, keď sa udial útok na Zámockej, ktorý bol, myslím, preklasifikovaný na teroristický čin. Aj dnes sa o tom bavíme, povedal to generálny prokurátor, že nevylučuje, že vyšetrovanie dospeje k tomu, že sa trestný čin úkladnej vraždy prekvalifikuje na terorizmus, pretože indície tomu veľmi nasvedčujú. Nebol to útok na Roberta Fica a jeho osobu, ale na predsedu vlády Slovenskej republiky, tým pádom aj na demokratické zriadenie. Indícií, ktoré máme, informácií v rámci spravodajských služieb je pomerne veľa, nasvedčujú tomu, že to zrejme takto dopadne, ale vyšetrovanie je stále v nejakom priebehu, je tam prokurátor, ktorý to dozoruje.

K vyšetrovaniu atentátu hneď, ale ešte jedna otázka k Zámockej ulici. Politická elita vtedy okamžite nabehla na politickú debatu, spoločnosť tomu naletela. Všetci začali vyťahovať dúhové vlajky a hovoriť o schválení partnerstiev a tak ďalej, ale neriešila sa bezpečnostná vec. Nóri po Breivikovi riešili najmä bezpečnostnú otázku. U nás sa pritom šepkalo, že vojenské spravodajstvo malo informácie o vrahovi zo Zámockej. Malo ich? Rozanalyzovalo sa to?

To je otázka na vojenské spravodajstvo, ja tou informáciou nedisponujem. Ale správne ste to povedali. Vtedy sme mali do dvoch dní protesty, respektíve verejné zhromaždenia, obrovský tlak, všade dúhové vlajky a podobne. Po atentáte na premiéra sa nič podobné neudialo. My politici a predstavitelia vládnej moci nechceme takú atmosféru. Mohli by sme to vyhrotiť, vyhlásiť výnimočný stav, vypnúť médiá, ktoré podľa nás šíria nenávisť. Keby sme to urobili, myslím si, že nikto by nám nepovedal nič, pretože je to taký vážny tlak…

To by ste neustáli.

To by som ale ani nikdy nechcel urobiť, pretože si vážim demokraciu. Mne by nikdy nenapadlo vypínať médiá ani ich nijak označovať, a to napriek tomu, že s nimi nesúhlasím a často som presvedčený, že robia politiku. Nechceli sme atmosféru hrotiť. Preto sme vystúpili a ozaj v pokojnom stave všetkých poprosili, či toto je tá cesta – to neustále hrotenie nenávisti. A to sa dialo primárne cez médiá, robili to opozičné strany, veď sa pozrite na profil toho atentátnika.

O ňom si tiež ešte môžeme povedať, aj o jeho vyjadrení bezprostredne po incidente. Veď to boli všetko veci, ktoré mu boli „naliate do hlavy“ z médií, ktoré tu robia z bežných vecí tragické udalosti.

Takže áno, vtedy tá reakcia mala byť, že sa mali prijímať bezpečnostné opatrenia. Práve preto ich teraz chceme prijímať. Na bezpečnostnej rade sme sa dohodli, že už budúci týždeň pôjdu na vládu prvé legislatívne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti. Verím, že v horizonte mesiaca tu bude niekoľko vĺn opatrení súvisiacich s bezpečnosťou reagujúcich na situáciu ako takú. Ale garantujem, že to nebudú žiadne nedemokratické opatrenia, aké tu boli prijímané počas pandémie, keď sa tu popierali základné ľudské práva. Ja si vážim slobodu slova a aj v tomto kontexte máme aj my zodpovednosť ako vládnuca garnitúra ju nie ohrozovať, ale treba nájsť zdravý pomer medzi tým, či sa môže verejne klamať, či by nemal byť vytvorený aspoň nejaký priestor na reakciu politika. Nikto nechce od médií, aby písali nekritické oslavné články. Neklamte, nezavádzajte, to je celé.

Ľudia budú klamať vždy, to nezmeníte. Ani v politike, ani v médiách. Ani vo Vatikáne nemajú takú ambíciu. (Smiech.) Ja sa ale pýtam sa na to, čo sa vtedy vyvodilo z ohrozenia premiéra Hegera, ale aj hrozby pre Roberta Fica a Branislava Gröhlinga. Najmä, ak potom následne Fico hovoril o tom – pričom si myslím, že to bola súčasť politického boja – že sa cíti byť možným terčom útoku. Pokiaľ ale riešime bezpečnostnú otázku, predsa len, znova je to signál do spravodajského prostredia, aby sa niečo podniklo. Otázka: urobilo sa vtedy niečo na ochranu premiéra Fica alebo nie?

Pokiaľ ide o operatívne informácie, vždy s nimi pracujeme, ak nejaké sú, tak sa prirodzene zvyšuje režim opatrení. Koniec koncov, práve preto bola napríklad výjazdová vláda v Michalovciach s Ukrajinou zabezpečená na takej úrovni, aby nedošlo k ohrozeniu predstaviteľov cudzieho štátu.

My sme informácie od služby nedostali, že by bolo niečo rizikové pred atentátom na premiéra. Samozrejme, dnes služba aj všetky bezpečnostné zložky na tom pracujú, najmä na operatívnom zabezpečení vecí, pretože vždy je lepšie byť pripravený a byť schopný reagovať na rôzne podnety a informácie, ktoré máme. Vďaka tomu sa nám podarilo zabrániť niečomu podobnému, ako bol útok v Prahe.

To by ma zaujímalo. Zaznelo to, aj sme sa snažili niečo zistiť, povedzte niečo viac.

Nemôžem povedať nič viac. Operatívnou činnosťou bol zachytený páchateľ, ktorý mal záujem na niečom podobnom, ako sme videli v Prahe. Vďaka operatívnej činnosti SIS sa podarilo tomuto zabrániť. Po tom všetkom, v akom stave sme zdedili bezpečnostné zložky, je náročné ich dať do stavu, aby fungovali. O tom možno ešte bude informovať aj námestník SIS, operatívna činnosť súvisiaca s, nazvime to, politickým dianím, bola za bývalej vlády presmerovaná iba na predstaviteľov vtedajšej opozície. Tak boli nasmerované ich operatívne činnosti aj na médiá, ktoré neboli spriaznené. Tým smerom bola venovaná analytická činnosť, čo asi normálne nie je.

Keď ste prišli do úradu, upozornili ste na jeden prípad, keď mal policajt Ďurka u seba v trezore spis, ktorý nemal mať, a zároveň informácie z toho spisu používal politik Igor Matovič. To je pomerne závažné obvinenie. Dotiahlo sa to?

Stále koná v tejto veci inšpekcia, viacero úkonov už bolo urobených. V krátkom čase budeme informovať o viacerých veciach súvisiacich s celou skupinou čurillovcov, ako ju mediálne nazývajú. Podľa mojich informácií sa blížime do finále a budeme informovať verejnosť o nových veciach. Medzi nimi bude aj táto vec týkajúca sa spisu, nelegálneho odpočúvania vtedajšej opozície…

..nelegálneho odpočúvania opozície?

Bol to spis chata. V každej demokratickej krajine by to asi vyvolalo obrovský „povyk“.

Jeden z vysokopostavených ľudí na tomto ministerstve z obdobia bývalej vlády mi hovoril, že dochádzalo k častejším stretnutiam Igora Matoviča s policajtmi. O tom niečo viete?

Aj to je časť informatívnych operácií, ktoré sa preverujú. Pamätáme si veľmi dobre na stretnutia, ktoré mal Igor Matovič či už s bývalým policajným prezidentom pánom Kovaříkom na ministerstve financií a tak ďalej.

To by ešte bolo v poriadku, ale on mal mať údajne kontakt priamo s vyšetrovateľmi na pôde Policajného zboru, teda so stupňom, ktorý podlieha ministrovi vnútra a policajnému prezidentovi, ale určite nie nejakému inému ministrovi alebo predsedovi strany.

Pracujeme aj s touto informáciou, je súčasťou širšieho záberu toho celého. Sú tu stále nahrávky, ktoré boli zhotovené aj na policajnom prezídiu, a to, čo má k dispozícii polícia, respektíve vyšetrovatelia, a médiá videli, tak boli iba nejaké tri dni. Ale ten čas, kedy boli legálne odpočúvaní ľudia je násobne dlhší, takže aj to je jedna z vecí, na ktorej Úrad inšpekčnej služby pracuje. Prišli k rôznym informáciám, postupne to bude zverejnené.

Chápem tlak verejnosti na to, že časť ľudí volila túto vládnu koalíciu aj preto, aby urobila poriadok a ak došlo k nejakému porušeniu zákona, aby tí ľudia boli potrestaní. Ale ja nechcem byť ako Matovič, Remišová a ďalší, že si budem škrtať nejaké politické pexeso a budem na niekoho ukazovať, že tento musí za každú cenu do basy a urobím všetko pre to, aby tam išiel. Ak sa ukáže, že si tu niekto myslel, že stojí nad zákonom a zákon nerešpektoval, porušoval, a dopustil sa nejakého trestného činu, tak za to bude niesť následky. Ale musí to byť všetko na základe dôkazov a faktov, ktoré musia sedieť a musia byť absolútne nepriestrelné.

Ešte jedna otázka k Matovičovi. Po posledných parlamentných voľbách prišlo veľa obvinení, na Markíze o tom bola aj reportáž, o podozreniach, že si mohli kupovať alebo inak zneužívať Rómov, aby získali ich hlasy. Viem, že viacero ľudí o tom bolo aj vypovedať na polícii. Ako je to ďaleko a bude niekto obvinený?

Pokiaľ viem, tam tiež prebieha vyšetrovanie. Je tam viacero výpovedí, ako ste spomínali, bude zaujímavé sledovať, čo z toho vzíde a vyplynie. Mám aj teraz informácie, že hnutie Igora Matoviča spolu s kandidátom pánom Pollákom sa rovnako snažili dôjsť do rómskych osád na východe Slovenska, odkiaľ už boli poslaní preč, pretože ani tí Rómovia im už neverili, ako ich Igor Matovič oklamal všetkých. Vďaka tomu sa dostal do parlamentu, takže aj v rámci toho orgány činné v trestnom konaní pracujú a verím, že sa dozvieme, ako to s tými 500-eurovkami bolo.

Posledná bezpečnostná vec z obdobia minulej vlády. Nehovorilo sa o nej verejne, ale v istých kruhoch sa veľa o tom diskutovalo. Ide o to, že bývalý minister vnútra Mikulec, jeho poradca pán Spišiak a policajný prezident Hamran, boli ľudia, ktorých spájali isté veci, v prípade dvoch politikov aj pôsobenie v Slovnafte. Obava znela, či susedný štát Maďarsko nedokáže nejako využívať týchto ľudí na svoje ciele. Vy ste tejto téme prikladali nejaký význam?

Nemyslím si, že existovalo zasahovanie cudzieho štátu. Ak sa bavíme o osobách, nemyslím si, že to malo nejaké medzištátne spojenie alebo by existoval zahraničný vplyv. Môžeme na 100 percent vylúčiť, že by existovalo zasahovanie vlády Maďarska smerom na Slovensko. Áno, sú to ľudia, ktorí dlhodobo pracovali pre jedného z vplyvných ľudí v rámci ekonomického prostredia na Slovensku, majú tie väzby.

Ukazujete prstom na Oszkára Világiho.

Ja to iba pomenúvam. Aj pán Mikulec, aj pán Spišiak, aj pán Hamran sú ľudia, ktorí s ním majú mimoriadne blízky vzťah, a to si už musia oni zodpovedať. Aj práca médií je pozrieť sa a rozobrať väzby týchto ľudí, ktorí mali zásadný vplyv v Policajnom zbore za posledné štyri roky, a či to boli nejaké nominácie alebo čo mali garantovať. Je to otázka.

Tam sa niečo vyšetruje či to zostalo len ako podozrenie v pare?

Nemám knihu, ktorú by som si otvoril a tam mal všetky vyšetrovania. Naozaj do žiadneho vyšetrovania nezasahujem. Nechcem byť ako Mikulec, ktorý písal policajnému prezidentovi, aby ho informoval o živých veciach v spise. Preto som povedal, že ak mám tento rezort viesť, tak potrebujem mať ľudí, na ktorých sa viem spoľahnúť, ktorí si ctia zákon a vedia, že ak sa tu nejaká nespravodlivosť diala, tak musí byť napravená.

A mám plnú dôveru v ľudí, ktorí nastúpili, či už je to pán Zurian na policajnej inšpekcii alebo vedenie Policajného zboru, či pán prezident Sollák, viceprezidenti Polakovič, Hapšták. To sú ľudia, ktorí majú moju dôveru a garantujem, že to nie sú ľudia, ktorí by išli za politickou pomstou hlava-nehlava.

Ako viete, že si Mikulec a Hamran esemeskovali o živých veciach?

To bola esemeska, ktorá bola zverejnená, kde pán Mikulec požadoval informácie ešte od nebohého pána Lučanského. Bolo to vo veci Makóa. Išlo asi o štyri správy, kde si vyžadoval presnú informáciu zo spisu, číslo, kde to bolo pomenované. Bolo to aj verejne komunikované, pán Mikulec to nikdy nepoprel.

Čo sa deje teraz s Makóom? Bol to strojca jedného neuveriteľne sofistikovaného systému, ktorý zviedol krajinu aj mnohých vyšetrovateľov z cesty. Viete, čo sa s ním teraz deje?

Sú mnohí kajúcnici, ktorí si získali svoje postavenie kajúcnika a beztrestnosti na základe toho, že už boli zlomení alebo sa podohadovali s bývalou vládnou garnitúrou Igora Matoviča a pána Mikulca. Ich cieľ bol: začnite vypovedať tak, ako sa nám hodí. Začnite vypovedať na Fica, na smerákov a na ostatných, a za to im bola sľúbená beztrestnosť. Lenže inštitút kajúcnika je platný iba vtedy, ak priznáte všetku vašu trestnú činnosť. Aj v prípade Makóa sme pred nejakým časom už za súčasného vedenia Policajného zboru vzniesli ďalšie obvinenie. Čiže sa ukazuje, že inštitút kajúcnika nebol naplnený, pretože sa nepriznal k všetkej trestnej činnosti. Uvidíme, či sa to dokáže. Mám informáciu, že viacero ľudí z prostredia, na ktorých boli postavené kľúčové informácie, že kľúčoví kajúcnici už dnes otáčajú. Viem minimálne o dvoch ľuďoch, ktorí zásadným spôsobom zmenili svoje výpovede a už si nie sú takí istí.

Aj Makó?

Myslím si, že pán Makó medzi nimi nie je.

Makó nevysiela signály, že sa chce dohodnúť naopak?

Ja som zatiaľ takéto informácie nedostal.

Prišli ste na ministerstvo, keď vrcholila vojna policajtov. Kauza Rozuzlenie bola, povedal by som, špička ľadovca, mimoriadne absurdné obvinenia. Chcem sa však spýtať inak, je ľahšie odvolávať ľudí, ťažšie je budovať niečo nové. Viete povedať nejaký váš úspech za pol roka? Čo sa vám podarilo v boji proti korupcii napríklad?

Viete, otáčate obrovský tanker a každá jedna zmena, ktorú robíte na tomto ministerstve, ktoré je takým tankerom, to nejaký čas trvá, aby sa smerovanie rezortu pohlo. Kľúčové boli všetky personálne zmeny, pretože potrebujete mať dôveru v ľudí, ktorí tam sú. Či už ide o prácu inšpekčnej služby, v minulom roku de facto inšpekcia nekonala, nevyšetrovala. Dnes je stav vyšetrovania inšpekcie násobne vyšší.

Sú tu aj systémové zmeny, ktoré v Policajnom zbore musíte urobiť, nechcem, aby sa to celé točilo iba o vyšetrovaní politicky exponovaných osôb, tou najväčšou výzvou je stabilizácia Policajného zboru. Nebude to vôbec jednoduché, pretože za posledné štyri roky odišlo množstvo policajtov do civilu. Aj dnes, po tom, ako bola schválená valorizácia, ktorú majú priznanú na úrovni 15 percent, to môže spôsobiť dramatický odliv policajtov preč, pričom krajina ich potrebuje. Mojou hlavnou úlohou je prijímať všetky kroky, ktoré budú smerovať k tomu, aby bol Policajný zbor stabilizovaný, aby sme vedeli garantovať ľuďom elementárny pocit bezpečnosti.

Keď vidíte policajtov na uliciach, už len to je také to základné, čo sa má stať. Ministerstvo vnútra je obrovský moloch z hľadiska civilnej agendy a to všetko, na čo sme ponarážali, je až na písanie kníh. Nie som človek, ktorý by teraz za každú cenu hovoril o všetkom, čo bolo zlé, skôr sa aj s celým tímom ľudí snažíme problémy riešiť. Či sú to problémy s občianskymi preukazmi, kde pre neschopnosť predošlého vedenia ľudia musia stáť hodiny v radoch a dostávajú cestovné doklady až v horizonte dvoch mesiacov, pretože sa vykašľali na riešenie tejto agendy. A množstvo ďalších vecí. Máme moc to zmeniť, chcem, aby po nás ostali výsledky.

Tento týždeň ste oznámili, že pri vyšetrovaní atentátu na premiéra Fica je stále niekoľko variantov, ktoré sa vyšetrujú. Je to len taký formálny výrok alebo naozaj existuje možnosť, že Cintula nebol sám?

Je to reálne otvorené. Pozrite sa na všetky väzby, ktoré mal. Bol to človek, ktorý navštevoval protivládne protesty, dokonca bol na viacerých výjazdových rokovaniach vlád, ktoré sme mali, pohyboval sa v nejakom kruhu, na sociálnych sieťach komunikoval v nejakej skupine. Na 100 percent môžem vylúčiť to, o čo sa snažia progresívne médiá – vniesť naratív, že to bol príslušník brancov, ktorý pomaly patril k ĽSNS. Vôbec to tak nie je. Podľa operatívnych informácií, ktoré máme, vám môžem na 110 percent garantovať, že to nebol žiadny prívrženec ani kotlebovcov, ani nejakého extrémneho pravicového spektra, ani brancov.

Na stretnutí s brancami bol predniesť jednu básničku, pretože jeho syn bol susedom s jedným predstaviteľom z brancov. Čiže ten naratív, ktorý sa progresívne médiá snažia vytvoriť, že to nebol podporovateľ súčasnej opozície, ale nejaký pomýlený a zradikalizovaný pravičiar, vôbec nesedí. Páchateľ je ideologicky absolútne vyprofilovaný. A keď si všimnete komunikáciu niektorých politických strán na Slovensku, poviem, že neparlamentných, tak vidíte, kam najviac ideologicky pasoval, vedľa koho na tých protestoch stál. A my to všetko prešetrujeme. Monitoruje sa všetko.

Hovoríte o Demokratoch?

Áno, stál na proteste, ktorý organizovali spolu s Demokratmi pred výjazdovými zasadnutiami vlády. Vidíte, aký je ich slovník, že už im nestačia košele, ale už musia mať päste a podobné veci.

Už ste niekoho z Demokratov aj predvolali?

Ja do toho vyšetrovania naozaj nezasahujem ani nechcem dávať žiadne informácie. To sú iba veci, ktoré sú všeobecne známe, že ideologický profil je absolútne vyprofilovaný. Preto iba to, čo sa tu snaží vytvoriť Denník N, Sme, Aktuality a podobní, že to bol branec – nie, nebol to branec. Bol to človek, ktorý bol sfanatizovaný všetkým tým, čo počúval na protestoch, všetkým tým, čo čítal v Denníku N, v denníku Sme. Na základe toho sa rozhodol, že zoberie zbraň a zaútočil.

Okamžite po streľbe začal zápas o interpretáciu toho, kto to je, čo sa stalo. Jedna z kľúčových vecí v tom sa ukázalo byť video, ktoré vypustil ten chuligán Bombic na Telegrame, kde Cintula sám hovoril o tom, čo ho k tomu viedlo. To takpovediac vybilo tromf alebo nejaké plány niektorých to dezinterpretovať. To, že sa Bombic dostal k tomu videu, to bolo dohodnuté?

Nemám s tým absolútne nič spoločné. Kvôli tomu úniku koná inšpekcia. Budeme mať informáciu.

To zverejnenie efektívne bolo, ale nebolo by dobré, keby to takto fungovalo…

Pozrite sa. Keď sme spomínali tú chatu, vtedy nikto neriešil, že ide o nelegálne odpočúvanie a nelegálny únik zo spisu.

My sme to riešili.

Vás beriem ako štandardné, normálne médium, ktoré sa vo verejnom priestore vyjadruje kriticky aj na vládnu koalíciu, aj na opozíciu, pričom si držíte faktografickú líniu. A to oceňujem. Ale hlavný prúd neriešil, že išlo o nelegálne získané odposluchy, že je to nelegálny únik zo spisu. Riešili obsah tých rozhovorov, ktorý bol, aký bol. Nejdem hodnotiť kolegov zo Smeru.

Keď tu teraz máme video, ktoré hovorí niečo vo verejnom záujme, mimochodom, nie je súčasťou ani žiadneho vyšetrovania, nič, pretože bolo natočené bezprostredne po incidente a až následne sa začalo vyšetrovanie, čiže to ani nie je únik zo žiadneho spisu, nič. Je tam morálna a etická otázka, ktorá by sa mala riešiť. Inšpekcia to prešetrí, bude vyvodená zodpovednosť, ak sa ukáže, kto to bol.

Ale to video jasne hovorí o vnútornom mentálnom svete páchateľa, že mu prekážala politika vládnej koalície, zmeny na generálnej prokuratúre a špeciálnej prokuratúre, v RTVS, odvolanie pána Mazáka. Povedal som to verejne: preto mu to prekážalo, pretože sa z toho vyrobil taký problém. Pamätáte si rok 2010, keď sa verejnoprávna televízia s rozhlasom zlučovali, vtedy nikto nerobil protesty. Nikto nevychádzal s čiernymi titulnými stránkami. Ak tu niekoho odvolali v minulosti, akéhokoľvek sudcu, z toho tiež nikto nerobil boj proti demokracii. Ale to, z čoho vyrobili problém opozičné strany na protestoch, čo im pomohli amplifikovať liberálne médiá, to bolo tým dôvodom, prečo sa ten človek rozhodol, že s tým musí skoncovať. On nechcel skoncovať so životom Roberta Fica. On chcel skoncovať s touto vládou skrz to, že nás zbaví premiéra Slovenskej republiky.

Ak budete predsedom strany Hlas, viete si ešte do budúcnosti predstaviť, že by ste si vyberali v spolupráci medzi Smerom a liberálmi? Alebo je to spektrum už tak hlboko rozdelené a na dlhšie obdobie, že liberáli pre vás už nebudú partnerom?

Vždy vám je bližšia košeľa ako kabát. Mojím cieľom ako predsedu Hlasu, ak dostanem dôveru, budem robiť normálnu sociálnu politiku pre ľudí, aby sme sa nezapodievali vlastnými problémami, ideologickými spormi, aby sme reálne pre ľudí niečo urobili. Ako keby sa na to už úplne zabudlo, že povinnosťou vlády je pracovať na tom, aby sa ľuďom na Slovensku lepšie žilo. Toto chcem urobiť. To bude moja jediná úloha, ktorú chceme presadzovať v čo najlepšom zložení. Ako ľavičiarovi je mi prirodzené, že hľadáte partnera, ktorý má rovnaké videnie sveta. Aj preto som rád, že táto koalícia vznikla. To, čo predviedol Igor Matovič po atentáte, znamená, že je to extrémistická strana, s ktorou nemá zmysel debatovať. Aj Progresívne Slovensko, a to som povedal ešte pred voľbami, sa v mnohých témach stáva extrémistickou stranou, ktorá nerešpektuje iný názor a presadzuje iba svoje, často aj zvrátené, liberálne názory. Hovorím to ako sociálny demokrat. Nesúhlasím s nimi, ale rešpektujem ich názor. Ale myslím si, že pri niektorých témach je to už úplný extrém.

Neodídete z ministerstva za šéfa parlamentu? To by v koalícii vyriešilo viacero vecí.

Ešte raz. Nie som človek, ktorý by pred zodpovednosťou utekal. Išiel som v septembri na túto stoličku s vedomím, že to bude asi spolu so zdravotníctvom jeden z najťažších rezortov, aký je. Mám tu množstvo práce, ktorú chcem dokončiť. A želám si, aby sme v tomto pokračovali a vidím, že tu je množstvo vecí, ktoré nestihnete za štyri roky. Takže budem svoju prácu vykonávať tak, aby sme mali čas na to, aby sme pre ľudí urobili čo najviac za – Boh by dal – osem alebo dvanásť rokov.

Budeme sledovať a dávať pozor aj na Bödöra, aj na vás a ďalších. Budem sa tešiť na ďalší rozhovor.

Ďakujem veľmi pekne.