Krajniak verzus Mináč

Milan Krajniak vydal novú knihu s názvom Prognóza je dobrá. Jej podnadpis vám povie viac. Znie 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska.

Krajniak ma požiadal o príhovor na uvedení knihy, ktoré sa konalo nedávno. Ponúkam čitateľom Štandardu približný prepis prejavu, ktorý som tam povedal.

Najskôr si povedzme, o čom kniha je. Potom pridám moje spontánne poznámky.

Krajniak vyzval na súboj Vladimíra Mináča

Milan Krajniak síce meno Vladimíra Mináča nespomína, ale považujem jeho knihu za protipól Mináčovho Dúchania do pahrieb, konkrétne jeho tézy, že my, Slováci, sme národom pastierov, roľníkov, remeselníkov – skrátka ľudí práce.

Krajniak na príbehoch ukazuje, že Slováci mali štátnikov ako Rastislav či Svätopluk na úsvite svojich dejín, a že mali i moderných štátnikov ako Milan Hodža.

Že sme mali gigantov, ktorí nás sformovali ako moderný politický národ, ako Ľudovít Štúr a Andrej Hlinka. Že sme mali romantických hrdinov, ktorí sa vedeli presadiť v salónoch mocnosti, ako Štefánik.

Že sme mali úspešných správcov krajiny ako palatín Juraj Thurzo či magister Dônč. Tragických hrdinov, ktorí sa obetovali, ako generál Ján Golian.

Elitných akčných hrdinov ako Jozef Gabčík. Politikov vzdorujúcich Hitlerovi ako Karol Sidor. Úspešných dvoranov na cisárskom dvore ako Adam F. Kollár. Úspešných cisárskych vojvodcov ako maršal Andrej Hadík.

Že sme boli v stredovekom Uhorsku menšinou, ktorá sa dokázala zasadiť za svoje etnické či jazykové práva. A tak podobne.

Nepoznám žiadnu knihu, ktorá by sa v takom rozsahu pustila za pasy s Mináčovým prístupom, ako to robí Krajniakova kniha. Pritom to robí štýlom populárnym, vhodným pre najširšiu čitateľskú obec.

Takže palec hore a blahoželáme autorovi.

Príbehy o menovaných a ďalších osobnostiach zaberajú asi tri štvrtiny knihy. Posledná štvrtina je venovaná všeobecnejším autorovým úvahám.

Slovensko ako pacient s dobrou prognózou

Krajniak žartovne hovorí o Slovensku ako o pacientovi, ale je to dobromyseľné, inšpirované tým, že Slováci sa radi sťažujú ako nejakí pacienti, ako im je nedobre. Tak hovorí o anamnéze, diagnóze a prognóze Slovenska. A čo je dôležité, autor je nadovšetko optimistický. Prognóza je dobrá.

Zlé a dobré slovenské obdobia

Zaujímavé je Krajniakovo delenie slovenských dejín na dobré a zlé obdobia. Nechceme vypočítavať všetky, uveďme príklady.

Za dobré považuje napríklad vládu Rastislava a Svätopluka, vládu Bela IV po mongolskom vpáde, vládu Karola Róberta (nazýva ju „zlatým vekom“), obdobie Márie Terézie, obdobie po roku 1918 a obdobie po roku 1989.

Za zlé obdobia považuje napríklad zánik Veľkej Moravy, začiatok 14. storočia kvôli mocibažnosti veľmožov ako Matúš Čák Trenčiansky (nazýva ich oligarchami, za kladné postavy ich naozaj nepovažuje) a zlé bolo i 17. storočie kvôli bojom medzi prohabskurskou a protihabsburskou šľachtou. A, samozrejme, zlý bol i jazykový útlak zo strany Maďarov v 19. storočí.

Krajniak si tiež všíma to, čo viacerí pred ním, a síce, že Slovensko za ostatných sto rokov v porovnaní s okolitými krajinami vychádza ako krajina s relatívne najrýchlejším rastom.

Kto nás týral a ako

So zlými obdobiami súvisí i to, kto nám ako robil v dejinách zle. Krajniak spomína napríklad pražské elity, maďarských politikov 19. storočia či dnešných progresívcov. Všetci sa na nás dopúšťali neznesiteľného poučovania a vzbudzovania politickej viny a hanby.

Mýty a neduhy Slovenska

Krajniak sa kriticky pozerá na niekoľko slovenských mýtov. Asi najviac sa venuje mýtu o tisícročnom útlaku zo strany Maďarov. Ani netreba zdôrazňovať, že boju proti tomuto mýtu je venovaná takmer celá kniha. Onen mýtus je v podstate Mináčovo videnie dejín Slovenska ako rurálneho národa.

Ďaším je mýtus o slovanskej vzájomnosti a mýtus o slovenskej malosti.

Čo sa neduhov týka, Kajniak hlása, že máme odmietnuť bírešskú mentalitu a trápi ho absencia zmyslu pre spoločné dobro a záujem štátu.

Tri odporúčané zásady pre Slovensko

Milan Krajniak odporúča Slovensku držať sa troch zásad.