Osud však chcel, aby sa nemecký policajt stal obeťou džihádu na pozadí moderny. Obeťou fenoménu, ktorý siaha do čias, keď starý svet ešte nepoznal Ameriku, Amerika nepoznala starý svet a nikto nepoznal pojmy ako „železnica“ alebo „okuliare“.
Džihád, ktorý vymyslel istý negramotný prorok, je síce úplne nemoderný, ale, žiaľ, nestratil nič zo svojej vražednej účinnosti. Milióny ľudí na svete sa ho musia obávať: tí, ktorí žijú na miestach ohrozovaných „známymi entitami“, ako sú Taliban alebo Boko Haram, tí, ktorí prestali veriť v Alaha v krajinách, ako je Irán (ale nielen tam). Tiež tí, ktorí príliš hlasno kritizujú islam, nech žijú kdekoľvek – a všetci tí, ktorí sa náhodou ocitnú v ich blízkosti.
Napríklad Rouven L., ktorému rozvrh zmien určil hliadkovať na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. „Bílí ti a umytí lidé, jiskříce očima, hryzouce pysky a řvouce strašlivě, běhají, koho potkají, šavlují a v krvi lidské se máchají,“ napísal niekedy v dvadsiatych rokoch 17. storočia Jan Amos Komenský. Pokojne by to mohol byť opis udalostí v Mannheime v roku 2024. Alebo v Paríži, Rakke, Jeruzaleme…
Hoci mnohí politici okolo toho opatrne našľapujú ako mačka okolo horúcej kaše, treba nahlas povedať to, čo aj tak vidí takmer každý: džihád je absolútne nežiaduca záležitosť, a predsa je jeho spojenie s imigračnou politikou v západnej polovici európskeho kontinentu neprehliadnuteľné.
Existujú síce domorodí konvertiti, ktorí sa chopili noža a bomby s rovnakou horlivosťou, ale drvivá väčšina problému je importovaná z islamského sveta – buď priamo, alebo prostredníctvom jednej či dvoch generácií. Nie je vôbec prekvapením, že útočník, ktorý zabil Rouvena L., je Afganec.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v roku 2013 uskutočnila agentúra Pew Research, takmer 99 percent Afgancov podporuje zavedenie práva šaría. Viac fundamentalistický postoj k svetu už nemožno zaujať a človek by musel byť skutočne malomyseľný, aby veril, že do Európy rôznymi cestami prichádza práve len to jedno percento ľudí, ktoré o náboženskú diktatúru nestojí.
Jednou zo základných povinností štátu je chrániť svojich občanov pred násilím a štát sa dokáže brániť pred džihádom – nie dokonale, ale dokáže. Opäť to treba povedať otvorene, aj keď je to nepríjemné konštatovanie: čím menej islamu v krajine, tým menšie riziko, že sa jedného dňa dočkáme Bataclanu, Nice alebo Mannheimu, že vzniknú "stratené štvrte" ako bruselský Molenbeek.
Áno, znamená to „robiť problémy“ s migračným paktom alebo sprísniť azylové zákony na absolútne maximum. Ale džihád sem jednoducho nesmieme nechať importovať, aj keď nám ťažko skúšané západné štáty sľubujú akékoľvek peniaze a o solidarite hovoria anjelsky alebo diabolsky. Nestojí to za to. Nemá zmysel obetovať bezpečnosť budúcich generácií pre chvíľkovú politickú výhodu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.