Rodičovský dôchodok 2 440 eur pre rodiča desiatich pracujúcich detí je problém

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš pred časom na tlačovej konferencii o výške rodičovského dôchodku označil rodičovský dôchodok 2 439,60 eur pre rodiča desiatich pracujúcich detí za extrémne vysoký. Z matematického hľadiska je maximum naozaj extrémom, avšak slovné spojenie extrémne vysoký môže vytvárať v poslucháčovi dojem, že je nespravodlivo vysoký a mal by byť nižší.

Erik Tomáš. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Výšku tohto rodičovského dôchodku pre rodiča desiatich pracujúcich detí považujem za problém, no z iného dôvodu. Považujem ho za nespravodlivo nízky. 

Prínos desiatich pracujúcich detí pre systém

Rodičovský dôchodok sa vypláca jednorazovo a počíta sa z vymeriavacích základov detí. Z výšky rodičovského dôchodku 2 439,60 eura sa dá vypočítať, že deti dôchodcu, ktorý dostane tento dôchodok, majú súčet vymeriavacích základov minimálne 162 640 eur (rodičovský dôchodok je zastropovaný, takže reálne môžu deti dôchodcu zarábať aj viac).

Pre dôchodkový systém to znamená, že súčet poistného na dôchodkové starobné poistenie týchto detí predstavuje minimálne 29 275,20 eur ročne. Bez ohľadu na to, či sú deti dôchodcu zamestnané alebo podnikajú ako SZČO, do Sociálnej poisťovne sa odvedie poistné vo výške osemnásť percent hrubej mzdy pracujúcej osoby. 

Pokiaľ žiadne z desiatich detí nie je zdravotne postihnuté, zo svojej mzdy spolu odvedú na zdravotné poistenie 24 396 eur ročne. Ak by žili obaja rodičia týchto detí, s vysokou pravdepodobnosťou by odvedené poistné stačilo na výplatu ich dôchodkov a zabezpečenie ich zdravotnej starostlivosti. Prínos týchto detí pre dôchodkový a zdravotný systém je nepopierateľný.

Bez detí nebudú ani dôchodky

Minister Erik Tomáš sa vyjadril, že rodičovský dôchodok je diskriminačný voči tým, ktorí nemajú deti. Žiaľ, v dnešnej spoločnosti sa často nevedie odborná diskusia a diskriminácia sa používa ako zámienka na to, aby sa nejaký návrh neprijal alebo aby sa niečo “muselo” zmeniť. Rodičovský dôchodok nemôže byť diskriminačný, lebo zmierňuje diskrimináciu.

Náš dôchodkový systém v priebežnom pilieri funguje na predpoklade, že dôchodcovia mali dostatočný počet detí, ktoré budú schopné zaplatiť ich dôchodky. Na dôchodky najstarších dôchodcov prispievajú aj ich vnúčatá. Bezdetní dôchodcovia nemajú nikoho, kto by im na dôchodky prispieval a tak sa na výplatu dôchodkov musia použiť peniaze z poistného od detí a vnúčat dôchodcov, ktorí deti mali.

Navyše matky s deťmi majú nižšie dôchodky oproti bezdetným ženám. Podľa vyjadrení exministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, každé dieťa v rodine znamená pre matku nižší dôchodok o 40 až 60 eur mesačne.

Ženy bez detí pracujú najviac, majú vyššie príjmy a aj vyššie dôchodky. Snažil som sa získať informácie o tom, aké priemerné dôchodky majú muži a ženy podľa počtu detí. Informácie mi však Sociálna poisťovňa neposkytla z dôvodu, že ich nemá spracované. 

Pri súčasnom nastavení majú otcovia aj matky rovnaký rodičovský dôchodok vo výške 1,5 percenta súčtu vymeriavacích základov ich detí, hoci matky doplácajú na rodičovstvo pri výpočte starobného dôchodku viac ako otcovia. Je preto legitímne diskutovať o tom, či by napríklad matky mali rodičovský dôchodok vo výške 2 percent a otcovia vo výške 1 percenta.

Pre zaujímavosť, ak by sme chceli zabezpečiť, aby matky s deťmi nemali nižší dôchodok ako bezdetné ženy, rodičovský dôchodok pre matky by musel byť aspoň 4 percentá. Ak by sme chceli ako spoločnosť odmeniť matky za to, že mali deti a priznať im prostredníctvom rodičovského dôchodku vyšší starobný dôchodok ako bezdetným ženám, museli by sme matkám zvýšiť rodičovský dôchodok ideálne aspoň na 6 percent vymeriavacích základov ich detí. 

Je dôležité uvedomiť si, že bez detí v budúcnosti nebude z čoho vyplácať dôchodky. Predstavme si dôchodcu s priemerným dôchodkom 670,96 eur mesačne (údaj za január 2024). Tento dôchodca za rok dostane dvanásť riadnych dôchodkov a 13. dôchodok pred Vianocami. Sociálna poisťovňa mu tak za rok vyplatí 8 722,48 eura. Ak by mali tomuto dôchodcovi zaplatiť jeho dôchodok jeho deti, museli by ročne platiť poistné zo sumy 48 458,22 eur, to znamená, že by museli mať príjem 4 038,19 eur mesačne.

V prípade modelového manželského páru s priemerným dôchodkom by ich deti (a pracujúce vnúčatá) mali zarábať 8 076,38 eur mesačne. Keďže čoraz viac rodín má jedno alebo dve deti, potrebovali by sme, aby obrovské množstvo ľudí malo nadpriemerný príjem. Treba si však uvedomiť, že nie každý môže byť riaditeľom firmy, primátorom mesta, ministrom alebo špecialistom s vysokým príjmom. Veľa ľudí nedokáže zo svojho poistného zaplatiť dôchodok svojim rodičom a starým rodičom. Bezdetní dôchodcovia nemajú ani žiadne vnúčatá, takže svoje dôchodky dostanú vďaka odvodom pracujúcich, ktorým ich rodičia zomreli alebo pracujúcich detí z mnohodetných rodín. 

Na stabilizáciu dôchodkového systému potrebujeme mnohodetné rodiny s deťmi, ktoré sa aktívne zapoja na trhu práce a štát by mal rodičov mnohodetných rodín podporovať a odmeňovať. Je smutné, že politici a štátni úradníci sa boja tento fakt pomenovať a stále sa oháňajú tým, že podpora mnohodetných rodín by znamenala diskrimináciu rodín bezdetných alebo tých s jedným alebo dvoma deťmi.

Mnohodetné rodiny platia dôchodky bezdetným dôchodcom, tak ako ich môžu diskriminovať ak zaplatia rodičovský dôchodok aj svojim vlastným rodičom? Je pritom zaujímavé, že výpočet výšky starobného dôchodku najviac trestá matky za materstvo, hoci materstvo nie je trestným činom. 

Riešenie ministra Tomáša

Minister Erik Tomáš navrhol alternatívne riešenie, aby matky s deťmi mali vyššie dôchodky oproti súčasnosti. Do výpočtu dôchodkov by sa matkám počítala plná mzda, ktorú zarábali pred odchodom na rodičovskú alebo materskú dovolenku. Pán minister momentálne necíti potrebu zverejniť prepočty k tomto návrhu.

O tomto riešení treba diskutovať a nebolo by správne ho hneď zmietnuť zo stola. Určite je však na mieste opatrnosť, keďže minister Erik Tomáš neuviedol do akej miery by toto riešenie kompenzovalo matkám ich nižší dôchodok oproti bezdetným dôchodkyniam. Pri matkách jedného alebo dvoch detí by toto riešenie mohlo byť postačujúce (bez zverejnenia prepočtov nevieme naisto). Pri matkách mnohodetných rodín môže byť aj toto opatrenie nedostatočné a môže byť naďalej potrebné, aby rodičovský dôchodok ostal zachovaný aspoň pre matky mnohodetných rodín. 

Predstavme si matku, ktorá sa jedenásť rokov starala o štyri deti a pred narodením dieťaťa mala priemernú mzdu. Pre jednoduchosť nech išla na materskú k 1. januáru 2013. Z vyjadrení ministra Tomáša vyplýva, že za roky 2013 až 2023 by jej Sociálna poisťovňa započítala mzdu 805 eur.

Teraz si predstavme, že by jej bezdetná kolegyňa mala počas celého tohto obdobia priemernú mzdu, ktorá by každý rok rástla. V roku 2018 by mzda tejto kolegyne presiahla 1000 eur a v roku 2023 by dosiahla už 1 430 eur. Matke štyroch detí by však Sociálna poisťovňa započítala len 805 eur bez prihliadnutia na infláciu a predpokladaný rast príjmu.

Mimochodom, takýto problém máme aj pri výpočte materského. Ak by matka štyroch detí z nášho príkladu otehotnela a išla päťkrát na materskú, pri výpočte materského by sa použil príjem spred dvanástich rokov. 

Snahu o diskusiu o návrhu ministra Erika Tomáša naprieč politickým spektrom vítam. Nášmu dôchodkovému systému najviac škodí to, že každá vláda má potrebu systém meniť a zrušiť opatrenia, ktoré prijala predošlá vláda. Dôchodkovému systému by pomohlo, ak by sa po odbornej diskusii a vykonaní simulácií stanovil nový spôsob výpočtu dôchodkov, ktorý by sa v najbližších volebných obdobiach výrazne nemenil. Nebude ľahké viesť takúto diskusiu ani rozhodnúť, aké všetky aspekty by sa mali zohľadňovať pri výpočte dôchodkov. Ak by sa to pánovi ministrovi podarilo, bola by to veľká vec. 

Bez zverejnenia prepočtov a vyhodnotenia vplyvu na mnohodetné matky zatiaľ nesmie vzniknúť celospoločenská zhoda na žiadnych zásadných zmenách, ako je aktuálny návrh ministra Tomáša. Jedným z dôvodov na opatrnosť je aj snaha o zrušenie rodičovského dôchodku krátko po voľbách, keď mal byť rodičovský dôchodok na papieri zachovaný a financovaný z asignácie 2 percent dane. Pán minister vtedy zabudol spomenúť, že v roku 2023 išlo na výplatu rodičovského dôchodku 286 miliónov eur, pričom na asignáciu 2 percent dane štátny rozpočet počítal s 89 miliónmi eur. Ani dnes nevieme, koľko financií by bolo potrebných na riešenie pána ministra a do akej miery by matkám pomohlo. 

Ochrana mnohodetných rodín pred vplyvmi demografickej krízy

V septembri minulého roku som počas tvorby Akčného plánu na podporu rodiny a demografického vývoja v SR do roku 2030 navrhol, aby sa zastropovala výška poistného na zdravotné poistenie a sadzba z dane príjmu fyzických osôb pre rodičov troch a viac detí. Predpokladal som, že v budúcnosti príde k zvýšeniu týchto sadzieb. Poistné na zdravotné poistenie sa zvýšilo k 1. januáru 2024.

Navrhoval som tiež, aby vek odchodu do dôchodku ostal zastropovaný pre rodičov mnohodetných rodín. Neustále zvyšovanie dôchodkového veku by sa týkalo tých pracujúcich, ktorí nemajú aspoň tri deti. Takéto návrhy boli označené za diskriminačné.

Treba si však uvedomiť, že bez zvýšenia počtu detí alebo zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia dôchodkový systém a zdravotníctvo nestabilizujeme. Ako krajina potrebujeme viac mnohodetných rodín, avšak musíme im pomáhať a chrániť ich. Ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny je predsa zakotvená aj v našej ústave. Rodičovstvo je výnimočná a dôležitá hodnota, ktorá nemôže byť postavená na jednu úroveň s bezdetnosťou. 

Nebolo zverejnené, či poberateľom najvyššieho rodičovského dôchodku je otec alebo matka detí. Je štatisticky pravdepodobnejšie, že ide o matku, ktorá ma veľmi nízky dôchodok, lebo sa dlhodobo starala o výchovu desiatich detí (mohli mať aj ďalšie deti, ktoré ešte študujú a nepracujú).

Ak by naozaj išlo o matku, ktorá žije takmer z minimálneho dôchodku, označiť jej rodičovský dôchodok vo výške 2 439,60 eura za extrémne vysoký, by bolo nemiestne. Naopak, je potrebné hľadať riešenia, ako rodičovský dôchodok pre rodičov mnohodetných rodín zvýšiť.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac