Príbeh košického primátora Ladislava Tosta. Dostal guľku za každého zachráneného Žida

KOŠICE – Bohémsky životný štýl, odpor proti nacizmu a pomoc židovskému obyvateľstvu počas druhej svetovej vojny. Takto sa dá v krátkosti charakterizovať jeden z mešťanostov Košíc. Avšak, tragický osud Ladislava Tosta podčiarkli zložité časy v Košiciach, v ktorých žil a pôsobil.

Ladislav Tost bol významnou postavou v dejinách Košíc, v ktorých pôsobil ako mešťanosta (starosta) počas turbulentných rokov 1938 až 1939. Mesto, ako je zvykom, si objednalo vyhotovenie jeho portrétu, ten sa však stratil a roky ho za stratený aj považovali.

Neoficiálne bolo známe, že ho pravdepodobne zničili Nyilašovci počas teroru. Avšak prednedávnom sa opäť objavil a to vďaka Miroslavovi Klebanovi, ktorý je kurátorom a historikom umenia vo Východoslovenskej galérii. Dnes je už portrét vystavený v Historickej radnici medzi ďalšími portrétmi košických mešťanostov.

Kto bol Ladislav Tost?

Jeho život a kariéru detailne spracovala historička a samostatná vedecká pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied Veronika Szeghy-Gayer aj za pomoci spomienok jeho vnučky Zsuzsanny.

„Keď som o ňom písala knihu, tak som sa v rámci výskumu skontaktovala s jeho vnučkou, ktorá žije v Budapešti. Tost patrí k zabudnutým postávam v dejinách Košíc. Stál na čele mesta po Viedenskej arbitráži v rokoch 1938 – 1939. Bolo to zložité a hektické obdobie, pretože maďarská vláda sa snažila reintegrovať mesto a ďalšie časti dnešného južného Slovenska do Maďarska,“ povedala Košickému štandardu Szeghy-Gayer.

Populárny bohém

Ladislav Tost sa narodil v roku 1875 v dedinke Zborov. Po stredoškolských štúdiách v Košiciach pokračoval na Vyššej hospodárskej škole (Gazdasági Tanintézet), ktorá bola prvou takouto školou na území dnešného Slovenska.

V roku 1902 sa oženil s Máriou Horváthovou a usadili sa v Duplíne (okres Stropkov), kde sa im narodili tri deti. Neskôr, v roku 1908, sa presťahovali späť do Košíc, kde Tost následne vstúpil do vtedajšej najsilnejšej politickej strany v Košiciach a to Kresťansko-socialistickej strany. Pôsobil v nej aj jeho brat, známy košický farár Barnabás.

„Bol jedným z najpopulárnejších maďarských verejných činiteľov už v medzivojnovom období ako finančný tajomník, námestník starostu a napokon aj ako samotný starosta. Patril k elite a medzi ľuďmi bol známy. Bol zaujímavým človekom a žil bohémskym životom – zabával sa či hral karty. Nebol bežným serióznym politikom, ale tým, ktorý dal strane svoju tvár a získal si ľudí a ich hlasy,“ opísala historička mešťanostu.

Voči nacizmu mal odpor a Židom chcel pomôcť

„Bol veľmi dôveryhodnou osobou a zároveň s mnohými vecami nesúhlasil, napríklad s protižidovskými opatreniami vtedajšej maďarskej vlády,“ potvrdila historička a dodala, že počas druhej svetovej vojny sa Ladislav Tost staval proti nacizmu a snažil sa pomáhať židovskému obyvateľstvu.

V máji 1944 s viacerými košickými politikmi navštívil aj Jakabovu tehelňu, kde boli židia sústreďovaní pred deportáciami, a snažil sa sprostredkovať informácie medzi Židovskou radou a maďarským regentom Miklósom Horthym.

Najprv mu zomrel starší syn

Jeho straší syn Gyula Tost bol dôstojníkom a žil v medzivojnovom období v Maďarsku. Neskôr sa stal dôverníkom Miklósa Hortyho.

Protinacistický postoj rodiny Tostovcov sa zároveň prejavil aj v užších politických kruhoch prostredníctvom jeho syna Gyulu Tosta, ktorý ako pobočník Horthyho v roku 1944 bol jednou z kľúčových postáv tajnej kancelárie regenta.

„Spoločne zriadili tajnú kanceláriu a ich cieľom bolo vyviesť Maďarsko z vojny. Po neúspešnom pokuse Maďarska vyhlásiť vojnu Tretej ríši a uzavrieť mier so spojencami, mladý Tost spáchal samovraždu. Na druhý deň prevzali moc predstavitelia Strany šípových krížov a na území Maďarska aj Košíc zavládol teror,“ opísala historička s tým, že následne boli obnovené deportácie, verejné popravy politických oponentov, Židov, Rómov či dezertérov.

S guľkami v tele sa ešte doplazil k horárovi

Vo večerných hodinách 4. januára 1945 prišli za Tostom dvaja nyilaši a odvliekli ho do Čermeľského údolia, kde ho následne postrelili siedmimi guľkami. Údajne dostal jednu guľku za každého Žida, ktorému pomohol.

Počas teroru nyilašovcov sa okolo Tosta zoskupili viacerí intelektuáli. Nakoniec, následkom politiky Tostovcov, členovia Strany šípových krížov spáchali na Tosta úspešný atentát. 4. januára 1945 vo
večerných hodinách za ním prišli dvaja nyilaši a odvliekli ho do Čermeľského údolia, kde ho následne postrelili siedmimi guľkami.

„Lenže Tost nezomrel hneď, podarilo sa mu nejako dovliecť až k miestnemu horárovi. Ten mu na druhý deň zavolal pomoc. Skôr nemohol, lebo platil zákaz vychádzania a nechcel riskovať, že ich chytia. Tost napriek prevozu zomrel v štátnej nemocnici 5. januára,“ ozrejmila Szeghy-Gayer.

Jedna z najkrajších secesných stavieb nesie jeho meno

S menom jeho rodiny sa spája aj jedna z najkrajších secesných stavieb – Tostov dom – na Moyzesovej ulici v Košiciach, ktorý v roku 1912 dala postaviť jeho manželka Mária Tost.

„Tostov palác postavila jeho žena. Celé to viedla, dávala byty do prenájmu. Prežila vojnu aj spolu s dcérou a mladším synom. Po vojne ich v rámci protimaďarských opatrení vyhostili a skonfiškovali im majetky. Dožila sa neuveriteľných 97 rokov. Je pochovaná v Sátoraljaújhelyi,“ uviedla historička.

Vnučka Ladislava Tosta Zsuzsanna spomínala, aké bolo pre Máriu Tost ťažké stratiť syna, v priebehu niekoľkých týždňov manžela a potom prísť o majetok a domov. Napriek bolesti matky a manželky to však veľmi dobre zvládla, dokonca lepšie ako dcéra, ktorá zomrela veľmi mladá, pretože sa po vojne psychicky zrútila.

Najmladší syn neskôr emigroval do Ameriky a do Španielska. Rodinu si nikdy nezaložil, preto z tohto rodu žije už len vnučka.