Slovensko potrebuje politiku tretieho dieťaťa 

Keď sa do našej Národnej rady dostane nejaký citlivý zákon, často zaznievajú hlasy, prečo sa otvára daná téma, keď nemáme vyriešené problémy v zdravotníctve, školstve, nedostatočné sociálne služby, nemáme dostavané diaľnice, máme nízku vymožiteľnosť práva, nedôveru k súdom či výčitka, že niektoré regióny životnou úrovňou dlhodobo zaostávajú za zvyškom krajiny. Dali by sa menovať aj ďalšie problémy našej krajiny, ktoré sa snažia politici vyriešiť už tridsať rokov a hľadajú zázračné riešenia, hoci tie problémy pretrvávajú.

Skúšali ste sa niekedy zamyslieť nad tým čo je najväčšou výzvou pre našu krajinu? Čo nás najviac potrápi počas najbližších desaťročí?

Som presvedčený, že tou najväčšou výzvou bude klesajúca pôrodnosť a rozpadajúce sa rodiny, čo spôsobí našej spoločnosti celý rad problémov a znemožní to riešiť problémy v mnohých ďalších oblastiach. Slovensko zúfalo potrebuje politiku tretieho dieťaťa, aby sa rodiny nebáli prijať deti, ale vnímali ich ako dar. Dôležitosť detí pre budúcnosť našej krajiny však musíme najprv vnímať my všetci.  

Koľko musia zarábať deti, aby zaplatili dôchodok svojich rodičov?

Aby čitateľ pochopil, prečo považujem nízku pôrodnosť za tak vážny problém, pozrime sa najprv na dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Odvody do Sociálnej poisťovne už dlhodobo nestačia na vyplatenie všetkých dôchodkov, a preto štát musí Sociálnej poisťovni vyrovnávať stratu. Politici s obľubou zvyšujú dôchodky napriek tomu, že pracujúci ľudia ich už nevládzu platiť. V ideálnom prípade by to mali byť deti a vnúčatá dôchodcu, kto svojimi odvodmi zabezpečí, aby Sociálna poisťovňa mala dosť peňazí na vyplatenie dôchodku ich rodiča, prípadne starého rodiča.

Na niekoľkých modelových príkladoch si skúsme vypočítať, koľko by museli zarábať deti dôchodcov, aby zaplatili dôchodky svojim rodičom. Počítajme s tým, že niektoré pracujúce deti majú jedného rodiča na dôchodku (druhý už nežije alebo ešte nedosiahol dôchodkový vek), iné pracujúce deti majú oboch rodičov žijúcich a na dôchodku.

Na vysvetlenie podstaty problému použime vzorové príklady, v ktorých majú dôchodcovia jedno až štyri pracujúce deti. Pri určení výšky rodičovského dôchodku predpokladajme, že dôchodca dostane maximálnu výšku tohto dôchodku za každé zo svojich pracujúcich detí. Prepočty sú robené v dvoch variantoch. V prvom variante odvody zaplatené deťmi ostávajú Sociálnej poisťovni. V druhom variante si deti sporia v 2. dôchodkovom pilieri, preto musia zarábať o 28,6 percenta viac ako keby do 2. piliera nevstúpili. 

Vezmime si vzorový príklad č.1, v ktorom jeden dôchodca poberá priemerný starobný dôchodok 673,11 eura mesačne (údaj za marec 2024). V roku 2024 tento dôchodca dostane vyplatených dvanásť pravidelných dávok na mesačnej báze, 13. dôchodok vo výške 606,30 eura a rodičovský dôchodok 282 eur, spolu 8 965,62 eura.

Dôchodca má jedno pracujúce dieťa, ktoré odvádza odvody vo výške 18 percent svojej hrubej mzdy. Koľko musí toto dieťa zarobiť, ak chce zaplatiť dôchodok svojho rodiča? Za rok musí zarobiť 49 809,00 eur alebo 4 150,75 eura mesačne. To znamená, že ak má dôchodca s priemerným dôchodkom jedno pracujúce dieťa, malo by zarábať 2,9-násobok priemernej mzdy (priemerná mzda je 1 430 eur za rok 2023). Ak si dieťa sporí v 2. dôchodkovom pilieri, musí zarábať 5 336,68 eura mesačne.

Pozrieme si teraz vzorové príklady č. 2 a č. 3: koľko by museli zarábať deti dôchodcu s priemerným dôchodkom, ak by mal dve alebo tri pracujúce deti. Výška starobného dôchodku vyplácaného mesačne by sa nezmenila, ani výška 13. dôchodku. Dôchodca by však dostal rodičovský dôchodok aj za ďalšie deti. Ak by mal dve deti, museli by mesačne zarobiť 4 281,31 eura, teda 2,99-násobok priemernej mzdy, ale boli by už dvaja na dosiahnutie tohto príjmu.

Ak by dôchodca mal tri deti, museli by mesačne zarobiť 4 411,86 eura, teda 3,09-násobok priemernej mzdy. Keďže by deti boli tri, stačilo by, aby zarábali niečo viac ako priemernú mzdu (v priemere 1 470,62 eura) a dokázali by zaplatiť zo svojich odvodov dôchodok svojho rodiča. Ak by si tieto deti sporili v 2. dôchodkovom pilieri, museli by zarábať 5 672,39 eura mesačne, čo je stále najrealistickejší scenár z uvedených príkladov. 

Ak by dôchodca z vyššie uvedených príkladov mal manželku, ktorá by dosiahla dôchodkový vek, a tiež by jej priznali priemerný starobný dôchodok, situácia sa zmení v tom, že deti by potrebovali zarábať dvakrát viac ako predtým. Jedno dieťa by dokázalo zaplatiť dôchodok svojim dvom rodičom s priemerným dôchodkom, ak by zarábalo 8 301,50 eura mesačne (5,81-násobok priemernej mzdy), prípadne 10 673,36 eura, ak by si sporilo aj v 2. dôchodkovom pilieri.

Ak by toto dieťa bolo poslancom Národnej rady SR, stále by malo príliš nízky príjem na to, aby zo svojich odvodov zaplatilo priemerný dôchodok svojim rodičom. Poslanci Národnej rady majú pritom platy od 6 650 do 7 577 eur, ktoré sa väčšine Slovákov zdajú privysoké. 

Toto porovnanie tu uvádzam preto, aby si čitateľ uvedomil, že je málo povolaní, ktoré sú lepšie platené ako poslanci Národnej rady. Ide najmä o členov vlády, poslancov Európskeho parlamentu, riaditeľov a manažérov vo veľkých firmách a o úspešných podnikateľov.

Dnes mnohí mladí preferujú jedno alebo dve deti (ak vôbec chcú mať deti), avšak takýto nízky počet detí nedokáže zo svojich odvodov zaplatiť dôchodok svojim rodičom. Nakoľko si mladí zakladajú rodiny čoraz neskôr, nemôžu sa dôchodcovia spoľahnúť ani na to, že im na dôchodok budú prispievať aj ich vnúčatá. Tie často navštevujú materskú alebo základnú školu v čase, keď ich starí rodičia dosiahnu dôchodkový vek. 

Situácia je ešte vážnejšia, ak dôchodcom Sociálna poisťovňa prizná dôchodok výrazne vyšší, ako je priemerný dôchodok. Dôchodcov s dôchodkom nad tisíc eur bolo v roku 2023 približne 20-tisíc. Ak by dôchodca s takýmto dôchodkom mal jedno dieťa, muselo by mesačne zarobiť 5 966,81 eura (4,17-násobok priemernej mzdy), prípadne 7 671,61 eura, ak by si sporilo aj v 2. dôchodkovom pilieri. Aj tri deti by mohli mať problém zaplatiť takýto dôchodok svojho rodiča, pri štyroch deťoch by bola reálna šanca, že svojimi odvodmi dokážu na takýto dôchodok prispieť.

Dvom dôchodcom s dôchodkom tisíc eur mesačne by ani štyri deti nemuseli stačiť, nakoľko by museli zarábať 12 716,94 eura mesačne (16 350,36 eura pri sporení v 2. pilieri). Ešte poznamenajme, že na Slovensku sú aj dôchodcovia s vyšším dôchodkom.

Kto zaplatí dôchodok, ak ho nezaplatia deti dôchodcu?

Tu je namieste otázka – ak mnohé deti nedokážu zo svojich odvodov zaplatiť dôchodky svojim rodičom, kto tie dôchodky potom platí? Je dôležité hľadať odpovede, ak chceme zastabilizovať celý systém. 

Prvou skupinou sú pracujúci s vysokými príjmami (a vysokými odvodmi), ktorí svojim rodičom dokážu zo svojich odvodov zaplatiť dôchodok. Ak zaplatia vyššie odvody, ako je dôchodok ich rodičov, Sociálna poisťovňa zvyšok použije na výplatu dôchodku iných dôchodcov (povedané obrazne, v skutočnosti existuje vzťah medzi odvodmi detí a dôchodkom rodiča len pri rodičovskom dôchodku). Problémom je, že skupina pracujúcich s veľmi vysokými príjmami je malá a nemožno očakávať, že na Slovensko prídu investori, ktorí budú ochotní platiť zamestnancom niekoľkonásobne vyššie platy, ako platí väčšina zamestnávateľov v súčasnosti.

Ďalšou skupinou ľudí, ktorá výrazne pomáha stabilizovať celý systém, sú pracujúci pochádzajúci z viacdetných rodín. Keďže rodičia mali viac detí, tieto deti dokážu zo svojich odvodov vyskladať dosť peňazí na dôchodok svojim rodičom.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 takmer 41 percent žien vo veku 70 rokov a viac malo tri a viac živonarodených detí. Počet matiek viacdetných rodín medzi ženami vo veku 60 rokov bol približne 27 percent a vo veku 50 rokov bol už len 20 percent. Bude mimoriadne náročné tento trend zvrátiť, nakoľko mladí ľudia väčšinou nepochádzajú z viacdetných rodín a ani o takej rodine nesnívajú. Treba si však priznať, že zvýšenie počtu viacdetných rodín je v zásade najrealistickejšia z tých možností, ktoré ako spoločnosť máme na riešenie demografickej krízy a politika tretieho dieťaťa je preto nevyhnutnosťou. 

Dôchodkový systém pomáhajú stabilizovať aj pracujúci ľudia, ktorí nemajú rodičov poberajúcich dôchodok, nakoľko zomreli alebo ešte nedosiahli dôchodkový vek. Dúfam, že sa zhodneme na tom, že je eticky neprípustné cielene zanedbávať zdravotnú starostlivosť dôchodcov, prípadne ich zabiť pri eutanázii s cieľom znížiť výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky.

Inou možnosťou je zvyšovanie dôchodkového veku na veľmi neskorý vek tak, aby bolo nepravdepodobné, že starobný dôchodok budú poberať dôchodcovia súčasne so svojimi deťmi. V Japonsku tretina dôchodcov vo veku od 70 do 75 rokov stále pracuje, ale toto nie je cesta pre Slovensko. Mnoho ľudí je už vo veku 60 rokov vyčerpaných a odrátavajú mesiace do dôchodku. Videli sme tiež obrovský záujem o predčasné dôchodky. Je ľahké vypočítať vysoký dôchodkový vek na papieri. Horšie je dosiahnuť ho v realite, keď ľudia už nevládzu alebo nemajú záujem pracovať. 

V tomto prípade je riešením upraviť podporu mladých tak, aby si zakladali rodinu čo najskôr. Čím skôr sa im deti narodia, tým dlhšie budú pracovať predtým, ako ich rodičia dosiahnu dôchodkový vek.

Podľa lekárky Magdalény Gerovej je pre ženu najvhodnejšie mať prvé dieťa vo veku 20 až 25 rokov. V tomto veku mladí začínajú pracovať a majú ešte nízky príjem, čo im sťažuje možnosť, ako si zabezpečiť vlastné bývanie. Mnohé mladé ženy nemajú odpracovaných dosť dní na priznanie materského a Sociálna poisťovňa sa na všetky mamičky pozerá ako na slobodné matky napriek tomu, že sa ešte stále vyše 28-tisíc detí rodí v manželstve.

Je nevyhnutné priznať materské aj ženám, ktoré sa vydajú a hneď sa rozhodnú pre materstvo. Ak majú pracujúceho manžela, nenúťme ženy, aby odkladali materstvo, až kým odpracujú dosť dní. Priznajme im materské a plný rodičovský príspevok. Ak má žena nárok na materské, zvýšme mieru náhrady pri materskom pre ženy vo veku do 25, prípadne do 30 rokov, aby nebolo výhodné čakať na zvýšenie platu a materstvo odkladať. Mladým do 30 rokov priznajme vyšší daňový bonus na zaplatené úroky z hypotekárneho úveru, aby sa dokázali osamostatniť.

Špecifickou skupinou pracujúcich ľudí bez rodičov, ktorí by poberali dôchodok od Sociálnej poisťovne, sú cudzinci, ktorých rodičia poberajú dôchodok v zahraničí. Mnohé firmy budú mať problémy obsadiť voľné pracovné miesta a tlak na prijímanie pracovníkov z iných krajín bude narastať.

Určite však nemôžeme čakať, že premiér SR bude vítať migrantov na hraniciach a pozývať ich, aby sa usadili na Slovensku. Pre ekonomických migrantov nie sme vysnívaná krajina, v ktorej chcú žiť nový život. Reálnejšie je zjednodušiť proces na získanie občianstva pre cudzincov, ktorí uzavreli manželstvo s občanmi SR. Ani v tomto prípade však nevieme cielene posielať mladých do zahraničia, aby sa tam zaľúbili a priviedli na Slovensko svojho manželského partnera. Väčšina mladých, ktorých by sme takto vyslali von, by asi v zahraničí ostala.

Ak sa nám nepodarí do budúcna zvrátiť pokles pôrodnosti a budú nám chýbať pracujúci, ktorí by platili odvody do dôchodkového systému, deficit Sociálnej poisťovne sa bude musieť naďalej vyrovnávať zo štátneho rozpočtu. Lepšie povedané, časť dôchodkov budeme financovať na dlh. To sa však nedá do nekonečna, nakoľko nemáme garanciu, že nám vždy niekto požičia ďalšie peniaze. 

(Ne)udržateľnosť viacerých systémov

Dôchodkový systém nie je jediný, ktorý bude mať problémy. Všetci by sme chceli nové nemocnice a aby na Slovensku ostávali najlepší lekári, ktorí na našich vysokých školách vyštudujú. Problémom je, že aj tie najlepšie nemocnice na svete nedokážu liečiť zadarmo a treba ich vysoké náklady zaplatiť. Ak sa podarí vyriešiť nedostatok lekárov a zdravotných sestier, budeme čeliť problému, ako ich zaplatiť, keď na pracovnom trhu bude čoraz menej pracujúcich, ktorí budú platiť poistné.

V takom prípade môžeme buď zvýšiť poistné na zdravotné poistenie – čo znamená nižšie výplaty –, alebo okresať zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia na úkony, ktoré zachraňujú život a udržujú schopnosť ľudí pracovať.

Krajným a eticky sporným riešením je vytvorenie viacerých poradovníkov, aby pracujúci ľudia mali prednosť a znížilo sa tak riziko nadmerných úmrtí medzi pracujúcimi, ktorí financujú celý systém. Takýto prístup by však znamenal celý rad etických problémov, lebo by sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ekonomicky neaktívnych ľudí, najmä dôchodcov. Hľadajme preto spôsoby, ako sa takýmto krajným riešeniam vyhnúť.

Keď v 80. rokoch 20. storočia vznikali po Slovensku nové sídliská, byty sa prideľovali prevažne mladým rodinám. Počtu týchto rodín sa prispôsobil počet materských a základných škôl, hoci aj tie boli v niektorých prípadoch preplnené. Následne po poklese počtu narodených detí ostali viaceré budovy prázdne a museli sa zatvárať. Napríklad na sídlisku Sásová v Banskej Bystrici boli postavené štyri základné školy, z ktorých sú po štyridsiatich rokoch v prevádzke len dve.

Môžeme postaviť tie najmodernejšie školy a vzdelávať kvalitných učiteľov, ak sa nebude rodiť dostatok detí, niektoré školy sa aj tak jedného dňa zatvoria a kvalitní učitelia si budú musieť hľadať novú prácu. Niektorí si ju nájdu v školstve, iní s učením skončia. Ak chceme kvalitné školstvo, potrebujeme aj deti, ktoré budeme vzdelávať.

Demografická kríza zasiahne trh práce a služby občanom. V časoch, keď sa dbá na ekologickú dopravu, by sme chceli mať moderné autobusy, trolejbusy, električky a vlaky, ale aj tieto prostriedky hromadnej dopravy musí niekto riadiť. Tam, kde chýbajú vodiči, sa rušia spoje. Všetci máme radi dobre zásobené obchody a plné pulty tovarov. Aj tieto tovary musí niekto priviezť. Čerstvé pečivo sa tiež neupečie samo. Máme radi čisté upratané ulice, pravidelne odvezené smeti. Všetku túto prácu musí niekto urobiť, a preto potrebujeme dostatok ľudí na trhu práce. Bez vyššej pôrodnosti však mnohé služby nemusia byť v budúcnosti samozrejmosťou. 

Vierovyznanie, manželstvo a počet detí

Počas sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa zistilo, že medzi veriacimi z piatich najpočetnejších kresťanských cirkví na Slovensku žije vyšší počet viacdetných rodín ako medzi neveriacimi. Medzi veriacimi ženami malo 24,64 percenta žien aspoň tri deti, kým medzi neveriacimi to bolo len 12,89 percenta. Medzi veriacimi mužmi malo 20,75 percenta mužov aspoň tri deti, kým medzi neveriacimi to bolo len 11,91 percenta. Je to logické, nakoľko veriaci manželia sa snažia vyhnúť antikoncepcii, odmietajú potraty a v prípade neplánovaného tehotenstva môže byť jednou z prvých informovaných osôb spovedník, ktorý sa snaží penitenta povzbudiť. 

Dôležité je aj to, v akej rodine a komunite človek vyrastá. Ak ste mali starých rodičov z viacdetných rodín, rodičov z viacdetných rodín, sami ste z viacdetnej rodiny, predstava mať aspoň tri deti by pre vás nemusela byť zvláštna či staromódna. Raz mi jeden kňaz hovoril o otcovi, ktorý sa sťažoval na to, že ho Pán Boh nemiluje. Jeho argument znel: “Prečo majú všetci moji známi aspoň šesť detí a ja mám len štyri?” Keďže veľké rodiny boli všade okolo neho, vnímal to ako bežný znak Božej lásky a požehnania. 

Je dôležité chrániť náboženskú slobodu na Slovensku. Sloboda náboženského vyznania je jedným zo základných ľudských práv zakotvených v Ústave SR. Okrem toho majú cirkvi výrazný vplyv na počet narodených detí. Kým na tisíc neveriacich žien pripadá 1 330 detí, na tisíc veriacich žien pripadá 1 739 detí, teda o 409 viac. Zaujímavý je počet detí u žien, ktoré ako vierovyznanie uviedli Apoštolskú cirkev na Slovensku. Na tisíc žien z tejto cirkvi pripadá 1 976 detí pričom 36,20 percenta žien hlásiacich sa k tejto cirkvi má aspoň tri deti. 

Ak má mať mladá generácia veriacich mnohopočetné rodiny, je dôležité, aby rodičia vedeli, čo sa ich deti učia na školách. Nikto nespochybňuje to, aby sa deti povinne učili biológiu. Vzhľadom na prebiehajúcu transgender revolúciu je vyučovanie biológie o dvoch ľudských pohlaviach priam nutnosť. Ak by však niekomu napadlo učiť deti, ako mať neviazaný sex, používať antikoncepciu, mať mimomanželské deti či ísť na potrat pri nečakanom tehotenstve, malo by to katastrofálne dôsledky na našu demografiu. 

Aj keď dnes často zaznievajú hlasy, že rodiny založené kohabitáciou a rodiny osamelých rodičov sú rovnaké rodiny ako rodiny založené manželstvom, z pohľadu demografie vidíme rozdiely. Rodiny založené manželstvom majú najčastejšie dve deti (44,04 percenta), potom jedno dieťa (42,91percenta), pričom podiel viacdetných rodín je 13,05 percenta. Rodiny založené kohabitáciou majú najčastejšie jedno dieťa (56,73 percenta), potom dve deti (31,75 percenta), pričom podiel viacdetných rodín je 11,51 percenta. Rodiny osamelých rodičov majú najčastejšie jedno dieťa (63,92 percenta), potom dve deti (26,98 percenta), pričom podiel viacdetných rodín je 9,11 percenta. 

Rodinám osamelých rodičov treba pomôcť, nakoľko sú najviac ohrozené chudobou. Rodinná politika však musí byť zameraná na podporu viacdetných rodín, ktoré sú predpokladom budúcnosti pre našu krajinu. V nasledujúcom článku načrtnem príklady, ako by politika tretieho dieťaťa mohla vyzerať.