V belgických parlamentných voľbách zvíťazila nacionalistická Nová flámska aliancia

Prvé výsledky, po sčítaní väčšiny hlasov, naznačili, že N-VA si zachovala pozíciu najsilnejšej strany v Belgicku a zadržala vzostup národno-konzervatívneho hnutia Flámsky záujem (VB), ktoré sa netají zámerom rozdeliť Belgicko.

Podľa predvolebných prieskumov bol práve VB pasovaný za víťaza volieb. N-VA bude mať v 150-člennom federálnom parlamente 24 kresiel, VB 20 mandátov.

Flámska liberálna strana (Open Vld) vo federálnych a regionálnych voľbách „pohorela“, keď sa vo Flámsku umiestnila na šiestom mieste. Jej člen, belgický premiér Alexander de Croo, v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

„Pre nás to bola obzvlášť ťažká noc, prehrali sme,“ povedal de Croo pred novinármi v prejave potom, ako zablahoželal víťazom – N-VA a VB – k volebnému víťazstvu.

De Croo priznal, že slabé výsledky Flámskej liberálnej strany, iba osem kresiel na federálnej úrovni, sú v kontraste s dobrými výsledkami dosiahnutými frankofónnymi liberálmi z Reformného hnutia (MR) v regióne Brusel a vo Valónsku – MR bude mať celkom 18 kresiel.

Šestnásť kresiel získala frankofónna Socialistická strana (PS), sociálno-kresťanská strana Zapojení získa 15 mandátov, valónska Strana práce (PTB) 14 mandátov, po 12 poslancov budú mať flámski kresťanskí demokrati a flámska socialistická strana Vooruit a osem de Croovi flámski liberáli. Valónski a flámski zelení dokopy získali desať poslancov.

Takéto rozloženie síl postavilo politikov pred mesiace zložitých rokovaní o vytvorení vládnej koalície. Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády – 541 v rokoch 2010-2011. V súčasnej sedemčlennej širokospektrálnej vládnej koalícii neboli ani N-VA ani VB. Bez účasti niektorej z nich si ťažko predstaviť budúcu federálnu vládu.

(tasr)