Znížili infláciu centrálne banky? Ich príspevok je len malý a príčiny sú inde
Inflácia je v dlhom období otázkou menovej politiky. Krátkodobé výkyvy sú však iná téma. Hoci si centrálni bankári radi pripíšu body za skrotenie inflácie, zdá sa, že tentoraz mali nad udalosťami len veľmi obmedzenú kontrolu.
06 June 2024, Hesse, Frankfurt/Main: Christine Lagarde, President of the European Central Bank (ECB), gives a press conference after the Governing Council meeting. The deposit rate for money parked by commercial banks is reduced by 0.25 percentage points
Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky. Foto: Profimedia.sk
Zhruba dva roky od začiatku zvyšovania úrokových sadzieb najväčších centrálnych bánk Západu stojí za zhodnotenie, nakoľko ich politika prispela k skroteniu vysokej inflácie. Samotný fakt, že po zavedení reštriktívnej politiky došlo k zníženiu inflácie, ešte neznamená, že jej zníženie bolo výsledkom zvolenej politiky.
Americký Federálny rezervný systém začal so zvyšovaním úrokových sadzieb na jar roku 2022, o niečo skôr než Európska centrálna banka, ktorá otáľala s menovou reštrikciou až do leta onoho roku. Miera inflácie sa vtedy v Spojených štátoch i v eurozóne pohybovala na podobnej úrovni, a to nad ôsmimi percentami.