Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael i Hamas sa dopustili vojnových zločinov, vyplýva z vyšetrovania OSN

Izrael i Hamas sa dopustili vojnových zločinov, vyplýva z vyšetrovania OSN. Činov sa mali dopustiť v prvých fázach vojny v Pásme Gazy.

Zistenia trojčlennej komisie OSN sú založené na dvoch správach, ktoré sa zameriavajú na októbrový útok Hamasu, v dôsledku ktorého vojna vypukla, ako aj na následnú reakciu Izraela. Správy sledujú konflikt v Gaze do konca decembra.

Podľa nich sa obe strany konfliktu dopustili vojnových zločinov vrátane mučenia, vrážd, úmyselného zabíjania, bezočivosti voči osobnej dôstojnosti jednotlivcov a neľudského a krutého zaobchádzania.

Izrael tiež spáchal ďalšie vojnové zločiny vrátane používania hladu ako spôsobu vedenia vojny. Podľa komisie Izrael Gazanom nielenže neposkytol základné potreby, ako sú jedlo, voda, prístrešie a lieky, ale tiež bránil tomu, aby tieto nevyhnuté veci dodali iné strany. Niektoré z vojnových zločinov pritom zahŕňajú aj zločiny proti ľudskosti spáchané Izraelom.

Dôkazy zozbierané orgánmi, ktoré majú mandát OSN, sú pritom niekedy používané aj Medzinárodným trestným súdom pri stíhaní vojnových zločinov. Izrael s vyšetrovacou komisiu nespolupracoval a v stredu po zverejnení výsledkov vyšetrovania ju obvinil zo "systematickej diskriminácie namierenej proti Izraelu".

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Minister obrany potvrdil zavedenie štátnych rezidencií pre expredsedov parlamentu a vlády

Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil zavedenie štátnych rezidencií pre bývalých predsedov parlamentu a vlády, adekvátna ochrana a bezpečnosť sa „nebude meniť podľa výsledku volieb“.

„Zavádzame to aj pre predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády, ktorí majú skončené aspoň dve úplné funkčné obdobia,“ povedal s vysvetlením, že na rozdiel od prezidenta, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy má právo na rezidenčnú ochranu a štátnu rentu, „dvojka“ a „trojka“ podľa ústavných funkcií sú vystavení väčšiemu ohrozeniu po dvoch volebných obdobiach.

Šéf parlamentu či vlády z pozície druhej a tretej najvyššej ústavnej funkcie tiež „nikdy nezídu z očí verejnosti“, preto majú podľa vlády právo túto možnosť požívať, dodal.

Minúta  |  

Riaditeľom prešovskej nemocnice sa stal Juraj Smatana

PREŠOV - Riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove bude naďalej Juraj Smatana. Stal sa víťazom výberového konania, ktoré na túto pozíciu vypísalo ešte ministerstvo zdravotníctva a pokračovalo pod gesciou ministerstva obrany, do pôsobnosti ktorého medzičasom nemocnica prešla.

Vo funkcii riaditeľa je Smatana potvrdený od 7. júna 2024. Funkciou riaditeľa bol poverený v decembri 2023. V tlačovej správe o tom informovala PR manažérka Martina Pavlíková.

Smatana povedal, že si váži dôveru, ktorú dostal od ministerky zdravotníctva, ako aj ministra obrany.

"Kľúčová pre nemocnicu je spolupráca s mojimi kolegami, bez ktorých by poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebolo možné. Na prvom mieste vždy boli aj budú naši pacienti, pre ktorých to všetko robíme. Nemocnica má pred sebou historickú výzvu na zásadné zmeny. Výstavba novej nemocnice, nové medicínske postupy, technológie, moderné oddelenia, vybavenie, to všetko znamená veľmi náročné obdobie, na jeho konci však bude obrovský prínos tak pre pacientov, ako aj zamestnancov," uviedol Smatana.        

Dopyt po nehnuteľnostiach v Prešove vzrástol. Záujem je najmä o staršie byty

Mohlo by Vás zaujímať Dopyt po nehnuteľnostiach v Prešove vzrástol. Záujem je najmä o staršie byty

Smatana je absolventom Lekárskej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, má špecializačnú skúšku z úrazovej chirurgie. Absolvoval MBA štúdium manažmentu v zdravotníctve v Prahe, MPH štúdium na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva a momentálne realizuje doktorandské štúdium v odbore ekonómia a manažment.

V rokoch 2001 až 2020 pôsobil v prešovskej nemocnici ako lekár, neskôr ako zástupca primára oddelenia úrazovej chirurgie a napokon ako medicínsky riaditeľ. Tri roky bol medicínskym riaditeľom skupiny AGEL pre chirurgické odbory a od roku 2023 až do svojho poverenia byť riaditeľom prešovskej nemocnice pracoval v súkromnom zdravotníckom zariadení ako lekár.        

Prešovská nemocnica je treťou najväčšou slovenskou nemocnicou. Zdravotnú starostlivosť poskytuje svojim pacientom už od roku 1935. Ročne je v nej hospitalizovaných takmer 39 000 pacientov, ambulantne ošetrených približne 570 000, zrealizuje sa tam takmer 18 500 operácií a v roku 2023 sa tam narodilo 2442 detí.

(tasr, mas)

Minúta  |  

Kaliňák: Zákaz protestovania v rezidenčných častiach má šancu obmedziť radikalizáciu

Zákaz protestovania v rezidenčných častiach má šancu obmedziť niektoré typy rušivých momentov a radikalizácie na protestných zhromaždeniach, povedal vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) v súvislosti s ustanoveniami známymi ako lex atentát.

„Nikto nejde demonštrovať preto, že by mal rozložený svoj rodinný život, ale preto, že vo svojej práci, ktorú vykonáva – bez ohľadu na to, či je to politik, aktivista, novinár, lekár či sudca – sa ide protestovať kvôli výsledkom jeho práce,“ vysvetlil minister obrany plánované obmedzenia v novele zákona o zhromažďovaní.

Avizoval tiež, že SIS získa právomoc zhromažďovať informácie v rámci ochrany života a zdravia chránených osôb. „Doteraz to robila Slovenská informačná služba len ad hoc, aj to po odovzdaní informácie Policajnému zboru,“ pripomenul Kaliňák.

Minúta  |  

Počet zúčastnených krajín na samite o mieri na Ukrajine klesol o pätnásť

Počet zúčastnených krajín na samite o mieri na Ukrajine klesol o pätnásť. Miesto pôvodného počtu 93 subjektov už je to len 78.

Správu priniesol Kyiv Independent s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu Slobodná Európa a niekoľkých nemenovaných diplomatov EÚ. Mierový samit sa bude konať vo švajčiarskom Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom 15. až 16. júna.

Portál uviedol, že začiatkom júna 107 krajín a medzinárodných organizácií potvrdilo svoju účasť, zatiaľ čo Bern neskôr oznámil len 90 účastníkov. Jeden zo zdrojov nevylúčil, že zoznam krajín, ktoré sa zúčastnia na samite, sa môže opäť rozrásť. Zostáva nejasné, ktoré krajiny prehodnotili svoju účasť.

(sita)

Minúta  |  

Výstavba obchvatu Šale sa začne v tomto roku, potrvá tri roky

Verejné obstarávanie na výstavbu obchvatu Šale sa 11. júna podarilo ukončiť. Informoval o tom minister dopravy Jozef Ráž.

Jedna z najväčších investičných akcií Slovenskej správy ciest si vyžiada náklady takmer 100 miliónov eur. Výstavba sa začne ešte v tomto roku, podľa zmluvy bude trvať tri roky.

Po prvom neúspešnom pokuse sa verejná súťaž na výstavbu obchvatu Šale opakovala, ani druhé kolo sa však nezaobišlo bez prieťahov. Po vyhlásení výsledkov jeden z neúspešných uchádzačov napadol výsledky.

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil 29. mája novú informáciu o vyhodnotení ponúk, v ktorom uvádza ako víťaza skupinu Hochtief SK, Hochtief CZ a MBM-GROUP.

Obchvat je navrhnutý v dĺžke 11,8 kilometra so šírkou 11,5 metra a rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu. Na úseku má byť 13 mostov vrátane mosta cez Váh v dĺžke 705 metrov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.