Lex atentát: Doživotnú rentu majú mať premiér a šéf parlamentu. Spĺňa to len Fico

Výjazdové rokovanie vlády v Handlovej Robert Fico. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Doživotná ochrana pre premiéra a predsedu parlamentu po plnom odslúžení dvoch funkčných období, ochrana rezidencií pre troch najvyšších ústavných činiteľov či obmedzenie verejných protestov pred obydliami politikov. Aj tieto opatrenia sú v návrhu zákona nazvaného lex atentát, ktorý v stredu odsúhlasila vláda na návrh vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Ochranu poskytovanú Úradom na ochranu ústavných činiteľov by po novom mali mať aj lídri parlamentnej opozície a v prípade nebezpečenstva každý ohrozený politik. Zavádza sa aj nové oprávnenie pre Slovenskú informačnú službu, ktorá bude mať oprávnenie zhromažďovať informácie, ktoré vedú k ohrozeniu života a zdravia určených osôb.

Mesačná renta by dnes bola vyše štyritisíc eur

Pokiaľ ide o rentu, tak tá je v súčasnosti priznaná len pre prezidenta. Po novom by ju dostávali aj premiér a predseda parlamentu. Podmienkou na rozdiel od prezidenta je, že musia byť vo funkcii celé dve funkčné obdobia. To znamená osem rokov. Dostávali by plat poslanca, ktorý je v roku 2024 podľa webovej stránky parlamentu vo výške 4 076 eur.

Takúto rentu by dostával Robert Fico, už bol dva razy premiérom celé dve funkčné obdobia, a to v rokoch 2006 až 2010 a v období 2012 až 2016. V návrhu zákona sa ráta s tým, že rentu by nepoberal, ak by začal vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu. Právo naň by mu tiež zaniklo odsúdením za úmyselný trestný čin.

Výber nehnuteľností pre vrcholových predstaviteľov štátu

Súčasťou návrhu je ustanovenie, že ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov zabezpečí ministerstvo vnútra v spolupráci s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa aktuálne pracuje s asi 11 nehnuteľnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy.

Zákon tiež predpokladá udelenie pokuty za šírenie nenávisti v online priestore. Zvýšiť by sa mala horná hranica pokuty v prípade priestupku, ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, z 99 na tisíc eur.

Obmedzenie verejných zhromaždení

Verejné zhromaždenia sa budú musieť konať najmenej 50 metrov od sídla prezidenta, NR SR a ďalších inštitúcií vrátane sídla Ústavného súdu SR. Doteraz sa limit týkal iba zákonodarného zboru.

Pribudli aj dôvody, prečo môžu kompetentné orgány verejné zhromaždenie zakázať. Môžu tak urobiť vtedy, ak by sa zhromaždenie konalo „v blízkosti obydlia osoby s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie, ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta konania“.

Minister obrany Kaliňák zdôraznil, že je zakázané rušiť pokojné zhromaždenie a toto právo garantované ústavou sa nie vždy úplne dodržiavalo.

Obce budú musieť analyzovať situáciu a niektoré rizikové zhromaždenia, na ktorých by mohlo dôjsť ku konfliktu rizikových skupín, umiestniť od seba na vzdialenejšom mieste.

Minister vnútra Šutaj Eštok už začiatkom tohto mesiaca v diskusnej relácii na RTVS O päť minút dvanásť uviedol, že ambíciou je, aby sa dostali na júnovú schôdzu parlamentu. Zákon poslanci prerokujú v zrýchlenom režime

Podnetom pre zmenu legislatívy bola streľba na premiéra Roberta Fica z 15. mája v Handlovej. Atentátnik Juraj C. čaká na súdny proces vo väzbe. Za skutok mu hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.

PS sa pýta, ako renta súvisí s ochranou ústavných činiteľov

Robert Fico a Michal Šimečka. Foto: Profimedia.sk

Niektoré z opatrení pre zlepšenie bezpečnostnej situácie nie sú podľa opozičného Progresívneho Slovenska (PS) správne a nemali by sa nachádzať v lex atentát. „Mnohé z toho, čo obsahuje tento návrh, nijakým spôsobom nesúvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochranou. Napríklad doživotná renta, ktorá sa zavádza pre predsedu vlády, nesúvisí s jeho bezpečnosťou,“ povedal predseda PS Michal Šimečka.

Ďalším problematickým prvkom je podľa neho zásah do práva na zhromažďovanie. „Treba si uvedomiť, že ide o jedno zo zásadných práv občanov SR, ktoré je garantované ústavou, a ktorého rozsah sa môže obmedziť len vo výnimočných prípadoch a proporcionálne,“ upozornil predseda PS.

Zakázanie protestov pred bytmi alebo domami politikov, lekárov či novinárov je podľa predstaviteľov PS správne, no znenie paragrafu musí byť také, aby neobmedzovalo právo zhromažďovať sa.

Mária Kolíková (SaS) spochybňuje prínos opatrení k zlepšeniu bezpečnostnej situácie. V balíku vidí aj viaceré ustanovenia, ktoré môžu byť zneužívané proti demokracii. „Osobitne sa pozastavujeme nad oprávneniami, ktoré má dostať Slovenská informačná služba. Má zbierať informácie z dôvodu ochrany zdravia určených osôb. Bez ďalších bližších vysvetlení,“ upozornila.

Remišová sa obáva sledovania opozície

Poslanec KDH František Majerský skonštatoval, že niektoré veci v návrhu vníma pozitívne, no niektoré nie sú dobre nastavené. Priblížil, že o návrhu a jeho znení ešte budú v klube diskutovať, prípadne predložia aj pozmeňujúci návrh. Ak by neprešiel, v predloženej podobe by hnutie návrh pravdepodobne nepodporilo. S ochranou premiéra aj po skončení mandátu súhlasí.

Poslanec Igor Matovič (Slovensko, KÚ, Za ľudí) vníma návrh ako odmenu pre Fica „za rozkrádanie krajiny“ a ako papalášske výhody za štátne peniaze. Poukázal na doživotný plat aj na náklady na ochranku a šoféra. Poslankyňa z klubu Veronika Remišová namieta aj navrhovaný zákaz protestov pred obydliami politikov. Ide podľa nej o zásah do práva občanov na zhromaždenie. Obáva sa aj možného zneužitia ustanovenia zo strany politikov. Pozitívne nevníma ani možné pridelenie ochranky opozičným lídrom. Obáva sa, že v rukách súčasnej vlády by to bol nástroj na sledovanie opozície.

(su, sita, tasr)


Ďalšie články