Vo voľbách do europarlamentu bol narušený mýtus generácie Greta

Pod povrchom sa však dali do pohybu trendy, z ktorých môže povstať veľká zmena pre Európu. Ľavý stred utrpel porážku, ako napríklad v Česku, alebo priamo debakel v takých smerodajných krajinách ako sú Francúzsko a Nemecko.

Dôležitou podmienkou debaklu bolo odvrátenie prvovoličov a mladých ľudí od progresívnych a zelenkavých strán. Neodvrátila sa, samozrejme, celá generácia, klimaticky uvedomelých je v nej stále aspoň rovnako ako voličov takzvanej krajnej pravice. Aj tak je však pohyb v generácii, o ktorej sme si zvykli premýšľať ako o generácii Greta, dramatický.

Nasleduje prehľad niekoľkých európskych krajín, a keď už sme načali Nemecko, začnime pri ňom. O titulky sa postaral exit poll, z ktorého vyšlo najavo, že mladí voliči (16–24 rokov) hádzali lístok tvrdo pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD) rovnako často ako stredovej CDU, po 17 percentách. Zelení medzi nimi nazbierali len 11 percent. A to ich pred piatimi rokmi volilo ešte 33 percent mladých Nemcov.

Francúzsko dospelo ešte ďalej. Jeden prieskum z apríla tohto roku ukázal, že tretina voličov do 25 rokov by do národného parlamentu volila lídra lepenovského Národného zhromaždenia Jordana Bardellu. Má dvadsaťosem. Na druhom mieste bol krajne ľavicový Jean-Luc Mélenchon so 17 percentami. Strana prezidenta Macrona má medzi mladými trápnych šesť percent.

A podobne má rovnaký alebo nadpriemerný úspech medzi mladými voličmi ako vo zvyšku obyvateľstva populistická pravica vo Fínsku, Belgicku, Holandsku, Portugalsku... Spoločnou črtou týchto krajín je, že populistov volia z mladých častejšie muži, zatiaľ čo ženy ešte pretrvávajú u progresívnych obsesií.

To, odvážime sa tipnúť si bez tvrdých dát, bude aj prípad českých Motoristov a Prísahy s desiatimi percentami hlasov. Demoskopovia a sociológovia v prvých reakciách na fenomén Filip Turek odhadovali, že medzi jeho voličmi tvoria doterajší nevoliči (medzi nimi, samozrejme, prvovoliči) plus mínus 40 percent.

O Turkovi každý vie, že silu dávno získal na sociálnych sieťach a na alternatívnych kanáloch, ako sú Xaver TV alebo Vox TV. Podobne, len vo väčšom, bodujú mimo verejnoprávnych štúdií, ktoré ich nepozývajú, na sociálnych sieťach ako TikTok, kam sa pozvú sami, napríklad napríklad líder kandidátky nemeckej AfD Maximilian Krah alebo už spomínaný Bardella.

Vo Francúzsku tretina mladých ľudí uviedla, že volebnú kampaň sleduje výhradne alebo hlavne cez TikTok. Je za ťažením proti tejto platforme v USA a v EÚ skutočne obava z toho, že zozbierané dáta na TikToku poslúžia čínskej komunistickej strane, alebo že sa tadiaľto rýchlo a ľahko šíria populistické posolstvá?

Prípad Turek však ukazuje, že nestačí len mať kde to hovoriť, dôležité je aj mať čo povedať. Turkovu záľubu v hlúpych vtipoch o nacistoch a v symbolike tretej ríše úplne prevážila skutočnosť, že je proti zákazu spaľovacích motorov a že sa mu to ako automobilovému pretekárovi dá veriť.

V západnej Európe k úspechu populistickej pravice u mladých prispieva odpor ku klimatickému ťaženiu, ktoré sľubuje zdražiť alebo priamo zakázať všeličo z toho, čo si mladý človek na živote cení, ako aj opozícia voči masovému prisťahovalectvu, ktoré z veľkej časti pozostáva aj z mladých, ale z iného kultúrneho okruhu.

Mladých si nemôže nikto „prenajať, ani na pravici, ani na ľavici. Všimne si to tradičná pravica, ktorá žije v neustálej obave, že už nikdy neosloví mladých, a predpokladala, že každá kohorta prvovoličov bude už len zelenšia ako tá predchádzajúca? Po Grete sa títo oportunistickí konzervatívci pridali k niečomu takému revolučnému, ako je klimatické ťaženie. Ale neboli by to poriadni oportunisti, keby nepoznali obojsmernú prevádzku.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.