Vo voľbách do europarlamentu bol narušený mýtus generácie Greta

Pod povrchom sa však dali do pohybu trendy, z ktorých môže povstať veľká zmena pre Európu. Ľavý stred utrpel porážku, ako napríklad v Česku, alebo priamo debakel v takých smerodajných krajinách ako sú Francúzsko a Nemecko.

Dôležitou podmienkou debaklu bolo odvrátenie prvovoličov a mladých ľudí od progresívnych a zelenkavých strán. Neodvrátila sa, samozrejme, celá generácia, klimaticky uvedomelých je v nej stále aspoň rovnako ako voličov takzvanej krajnej pravice. Aj tak je však pohyb v generácii, o ktorej sme si zvykli premýšľať ako o generácii Greta, dramatický.

Nasleduje prehľad niekoľkých európskych krajín, a keď už sme načali Nemecko, začnime pri ňom. O titulky sa postaral exit poll, z ktorého vyšlo najavo, že mladí voliči (16–24 rokov) hádzali lístok tvrdo pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD) rovnako často ako stredovej CDU, po 17 percentách. Zelení medzi nimi nazbierali len 11 percent. A to ich pred piatimi rokmi volilo ešte 33 percent mladých Nemcov.

Francúzsko dospelo ešte ďalej. Jeden prieskum z apríla tohto roku ukázal, že tretina voličov do 25 rokov by do národného parlamentu volila lídra lepenovského Národného zhromaždenia Jordana Bardellu. Má dvadsaťosem. Na druhom mieste bol krajne ľavicový Jean-Luc Mélenchon so 17 percentami. Strana prezidenta Macrona má medzi mladými trápnych šesť percent.

A podobne má rovnaký alebo nadpriemerný úspech medzi mladými voličmi ako vo zvyšku obyvateľstva populistická pravica vo Fínsku, Belgicku, Holandsku, Portugalsku… Spoločnou črtou týchto krajín je, že populistov volia z mladých častejšie muži, zatiaľ čo ženy ešte pretrvávajú u progresívnych obsesií.