Zdraví ľudia si často vôbec neuvedomujú, aké ťažké je pre dieťa s ťažkou chorobou vidieť svojich rovesníkov behať a hrať sa, a pritom vedieť, že nemôže robiť to isté. Pre Ľubu bolo nesmierne náročné prijať a pochopiť túto skutočnosť. Bola tichá a utiahnutá, časom však prišla na to, že život má aj iné cesty.
Často sa pýtala, prečo práve ona musí čeliť takémuto osudu. Odpovede nikdy nenašla, ale pochopila, že jej zdravotné znevýhodnenie má svoj význam. Jej nohami sú kolesá, a keď si uvedomila, že chce žiť aktívne a plnohodnotne, zistila, že je možné zvládnuť všetko. „Hoci sa na to nedá úplne zvyknúť, dá sa s tým naučiť žiť," povedala.
Život s bocciou
Ľuba odmietala sedieť medzi štyrmi stenami len pre svoj hendikep. Stále sa posúvala ďalej a objavovala nové veci. Ako spoločenský človek by osamelosť doma nezvládla a začala sa venovať paralympijskému športu boccia.
V roku 2007 spolu s ďalšími nadšencami v Žiline založila klub Farfalletta. Hoci nemohli nájsť vhodné bezbariérové priestory na tréning, napokon získali útočisko v novopostavenej telocvični základnej školy v Turí, kde mohli trénovať raz do mesiaca.
