Červená protestom pod oknami politikov. Čo sa dialo pred obydliami Pašku či Matoviča

Po streľbe na premiéra Roberta Fica v Handlovej vládna koalícia prišla s návrhom zákona, takzvaným lex atentát, ktorý už majú na stole poslanci. V zákone sa okrem iného navrhuje, aby miesta verejných zhromaždení boli prednostne určené mimo rezidenčných častí. Majú sa sústrediť do miest, kde je všeobecný predpoklad sústreďovania sa väčšieho počtu osôb. Tomu má byť prispôsobená aj dopravná kapacita územia.

Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by sa obmedzovalo právo na súkromie, na pokojné užívanie obydlia alebo sa obmedzilo zásobovanie. Zhromaždenie by sa tak malo konať na inom mieste.

Protesty sa majú tiež zakázať v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, parlamentu, úradu vlády, sídla Ústavného súdu alebo všeobecného súdu.

Predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka upozorňuje, že problémom môžu byť verejné zhromaždenia na bratislavskom Námestí SNP, kde takéto mítingy bývajú tradične ešte od čias nežnej revolúcie v roku 1989. Rovnako bývajú protesty na bratislavskom Hodžovom námestí, kde sídli prezident. Ide o pomerne malú plochu, pri väčšom počte ľudí by zrejme museli v týchto miestach vylúčiť dopravu.

„Si predstavte situáciu, že niektorí z vládnych politikov si kúpi byt na Námestí SNP a teda čo. Nikto už nebude môcť protestovať na SNP. Ja hovorím, že sú tam ustanovenia, ktoré sú veľmi ľahko zneužiteľné,“ dôvodil v nedeľu v televízii TA3 V politike predseda PS.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii argumentoval, že ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie, nie právo na miesto, kde sa má uskutočniť.

„Sú krajiny, ktoré majú vyčlenené na to presne stanovené miesta. Sú to parky, námestia, čokoľvek,“ povedal Kaliňák.

Naznačoval, že sa vytvorí desaťmetrový koridor okolo plotu Prezidentského paláca a vo zvyšku priestoru sa asi bude môcť protestovať. Rovnako nevidel problém v protestoch na Námestí SNP. „Námestie SNP je tradičné miesto. Ak si tam kúpim byt, tak sa proste nezakáže protestovať na SNP, to je, samozrejme, nezmysel. Ale ide o rezidenčné časti, kde dochádza ku konfliktu,“ vysvetľoval.

Protesty by nemali byť nielen pred obydliami politikov, ale aj lekárov či novinárov. „S tým principiálne súhlasíme. My sme sa ich aj nezúčastňovali, ani som si o tom nemyslel nič dobré, keď sa protestovalo pod oknami politikov, len to treba napísať tak, aby sa to nedalo zneužívať,“ hovoril Šimečka.

Opozícia pred areálom s obydlím Haščáka

Pravdou je, že aj PS protest pred obydlím verejne známeho človeka podporovalo. Nešlo o politika, ale o podnikateľa Jaroslava Haščáka. Tento rok v máji manželka podnikateľa Haščáka v texte v Denníku N pripomenula, že v októbri 2019 pred ich rodinným domom neprotestovali skupiny „radikálov“ a ani Igor Matovič.

„Protest zorganizovali politické strany: Progresívne Slovensko, Spolu a KDH,“ napísala Valéria Haščáková. Ako ďalej uviedla, politici protestovali pred vstupnou bránou do areálu, kde Haščák býva. Poznamenala, že zablokovali jedinú prístupovú cestu, ktorá vedie k jedenástim súkromným domom.

Priekopník Alojz Hlina

Prvým politikom, ktorý neváhal ísť priamo pred dom politického súpera, bol poslanec Alojz Hlina. V novembri 2014 zorganizoval protest v Mestskom parku v Košiciach pred rezidenciou, kde mal trvalé bydlisko predseda parlamentu Pavol Paška (Smer). Hlina vtedy hovoril, že ľudia sa zišli preto, aby adresovali Paškovi odkaz, že má odstúpiť. Dôvodom bol podozrivý nákup predraženého CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, ktorý sa spájal s Paškovým menom. Protestu sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí.

V ten istý mesiac po oznámení výsledkov komunálnych volieb Paška oznámil vzdanie sa funkcie šéfa parlamentu. Následne sa vzdal aj mandátu poslanca.

„Už mám dosť. Nikto mi nebude rozvracať rodinu. Preto je tu so mnou aj moja manželka.“ vyhlásil vtedy Paška.

„Nikomu neželám to, čo Paškovi. Toto môžu urobiť len ľudské hyeny, aby organizovali mítingy pred niekoho domom. Ak chcú súperiť, na to sú parlamentné voľby,“ komentoval vtedy Fico protesty. 

V apríli 2018 Paška zomrel na infarkt. Premiér Robert Fico na smrť kolegu reagoval na sociálnej sieti. Okrem iného povedal, že „na Slovensku máme bandu novinárov a idiotských politikov, ktorí ho zoštvali“.  Povedal, že je absolútne neprijateľné „to, čo mu robili na základe klamstiev a výmyslov“ a že raz sa s týmto fenoménom na Slovensku „vysporiadame“.

Demonštrácie pod Ficovými oknami

Cez leto v roku 2016 sa udiala séria protestov pred luxusným komplexom Bonaparte v Bratislave, kde býval premiér Robert Fico. Tisícové protesty organizovali opozičné strany OĽaNO-Nova a SaS. Líder OĽaNO Igor Matovič kritizoval premiéra že si prenajíma byt od podnikateľa Ladislava Bašternáka za menej ako za trhové nájomné. Líder SaS Richard Sulík hovoril, že Fico býva v byte, ktorý sa zrejme postavil z peňazí ukradnutých cez daňové preplatky.

Premiér reagoval, že sa odsťahuje iba vtedy, ak sa preukáže, že majiteľ jeho bytu porušil zákon. Premiér sa napokon z bytu odsťahoval. Na konci októbra 2019 konkurzná správkyňa Bašternákovho prepadnutého majetku Lenka Ivanová pre týždenník Trend potvrdila, že k 31. októbru ukončila s Robertom Ficom nájomnú zmluvu na byt v Bonaparte.

Podnikateľ Bašternák v roku 2019 putoval do väzenia, súd ho uznal vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného v kauze kúpy bytov v bratislavskom bytovom komplexe Five Star Residence. Na slobodu sa Bašternák dostal v januári 2022.

Truhla pred Matovičovým domom

Osobitnou kapitolou bola pandémia, keď sa zdvihla vlna občianskeho odporu. Pred dom premiéra Igora Matoviča v Trnave prišli v novembri 2020 demonštranti, ktorých zvolala Kotlebova ĽSNS. Dôvodom bolo pripravované očkovanie. Pred bránu premiérovho domu zložili truhlu s pohrebným vencom.

Polícia informovala, že na akcií sa zúčastnilo okolo 500 ľudí. Policajti dom chránili. „Keď vydržíme, Slovensko a naše deti pred vakcinačnou mafiou na čele s Matovičom uchránime!“ napísal vtedy Marián Kotleba na sociálnej sieti.

Lekári a pandémia

V čase pandémie protestom čelili aj samotní lekári, ktorí podporovali vakcináciu. Prvým zaočkovaným človekom na Slovensku bol na Vianoce v roku 2020 infektológ Vladimír Krčméry. Minister zdravotníctva Marek Krajčí hovoril, že je rád, že je to práve Krčméry, ktorý bojoval s epidémiami aj na iných miestach sveta. Dával ho za vzor ostatným občanom.

Krčméry však čelil nevôli odporcov očkovania. Prekážalo mu, keď skupina protestujúcich prišla pred jeho dom. Nenávisti čelili jeho deti na sociálnych sieťach. Objavili sa aj výzvy na zastrelenie Krčméryho.

Podobné protesty proti očkovaniu zažili v roku 2021 viacerí lekári. Polícia vtedy reagovala, že protesty pred obydliami lekárov monitoruje a nebude tolerovať prípadné porušenie zákonov zo strany protestujúcich.

Žilinkovu fotografiu trhali pred jeho domom

Protest pred vlastným domom zažil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Pred jeho obydlie prišla v decembri 2022 skupina ľudí vyjadriť nesúhlas s jeho pôsobením na generálnej prokuratúre.

Na mieste boli viaceré policajné zložky. Portál noviny.sk informoval, že protestu sa zúčastnil aj výtvarník Peter Kalmus, ktorý s ostatnými účastníkmi roztrhal fotografiu Žilinku.