Okresy Rimavská Sobota a Poltár by od vlády chceli peniaze na zdravotné strediská či cesty

TK po 38. zasadnutí vlády Vicepremiér a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) počas tlačovej konferencie po 38. rokovaní vlády SR v Bratislave 12. júna 2024. Foto: Jaroslav Novák / TASR

RIMAVSKÁ SOBOTA – Po piatich rokoch sa vláda SR vracia do Rimavskosobotského okresu. V stredu 19. júna zasadne na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote, ktoré bude venované aj okresu Poltár.

Zasadnutia vládneho kabinetu v regiónoch mimo Bratislavy sú už tradične spojené aj s rozdeľovaním štátneho príspevku, ktorý býva pre daný okres vo výške minimálne milión eur. Dotácie bude vláda samosprávam prideľovať aj tentoraz.

Ako pre Banskobystrický Štandard uviedol rimavskosobotský primátor Jozef Šimko, od vlády by v meste uvítali príspevok na niekoľko projektov. „Požiadali sme o financie na výstavbu detského dopravného ihriska, asfaltovanie ulíc a chodníkov, ako aj na štadión a nové sedačky v kultúrnom dome,“ vymenoval primátor.

Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban
Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban.

Ak vláda mestu so zhruba 22 000 obyvateľmi odklepne príspevok na spomínané sedačky, podľa Šimka to vhodne doplní pripravovanú rekonštrukciu tohto kultúrneho stánku. Samospráva na ňu pred časom získala takmer 3,8 milióna eur. Ide hlavne o zateplenie a zníženie energetickej náročnosti, pričom práce by sa mali začať na jeseň.

Okres s najvyššou nezamestnanosťou

Ako Šimko ďalej spomenul, je rád, že sa vláda rozhodla riešiť jeden z najkomplikovanejších okresov Slovenska. Pripomenul, že väčšinou je na čele rebríčka okresov s najvyššou mierou evidovanej nezamestnanosti.

V zatiaľ posledných štatistikách Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny má Rimavskosobotský okres za mesiac apríl mieru nezamestnanosti na úrovni 10,2 percenta a spolu s Kežmarským okresom (10,16 percenta) ide o jediné okresy SR, kde tento ukazovateľ presiahol desať percent.

„Samotné mesto Rimavská Sobota má nezamestnanosť na úrovni asi 6,2 percenta. Problém je teda skôr v rámci okresu. Teda na dedinách, kde niekde nezamestnanosť dosahuje 95 až 100 percent,“ povedal rimavskosobotský primátor.

Verí, že zníženie nezamestnanosti môže priniesť nový štátny priemyselný park v mestskej časti Sobôtka. Zatiaľ sa v ňom etabloval jeden investor, nemecká firma Winkelmann, ktorá chce vo výrobe zásobníkov pre tepelné čerpadlá vytvoriť okolo 450 nových pracovných miest.

Výstavba hál budúceho závodu Winkelmann v štátnom priemyselnom parku Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban
Výstavba hál budúceho závodu Winkelmann v štátnom priemyselnom parku Rimavská Sobota. Foto: Branislav Caban.

„Už tam stavajú konštrukcie hál. Verím, že do konca novembra to bude hotové a výroba by sa mohla začať v mesiacoch apríl až máj 2025,“ avizoval Šimko.

Bokom nezostane ani Poltár

O možnosť zorganizovať výjazdové rokovanie sa uchádzal aj susedný okres Poltár. V Rimavskej Sobote však napokon bude rokovanie zamerané na obidva tieto okresy. Primátor Poltára Peter Sitor pre Banskobystrický Štandard zdôraznil, že v rámci finančného balíka bojoval o každé možné euro pre svoje mesto.

„To, že je zasadnutie v Rimavskej Sobote spojené aj s naším okresom, vnímam kvôli rôznym okolnostiam ako alternatívu, ktorá v konečnom dôsledku, čo sa týka finančného balíka, nijako negatívne naše mesto neovplyvní. Takže je to v poriadku,“ podotkol primátor.

Ako ďalej prezradil, má údajne prisľúbené, že vláda príde budúci rok prioritne do Poltára. „To ale ukáže čas, takže sa necháme prekvapiť. Verím, že v dobrom,“ poznamenal Sitor.

Nezamestnanosť v Poltárskom okrese je podľa oficiálnych štatistík nižšia ako v Rimavskosobotskom. V apríli dosiahla úroveň 7,81 percenta. Podľa Sitora je práve podpora rastu zamestnanosti a podnikateľského prostredia jednou z priorít samosprávy a v tejto oblasti by potrebovala aj pomoc vlády.

Jednou z možností by mohlo byť oživenie niekdajších sklární v Poltári, ktoré medzi prioritami spomenul aj primátor. Tie v meste fungovali od roku 1971 a vo vrcholnom období zamestnávali viac ako 800 ľudí, ako informovali Aktuality.sk.

Podniku sa darilo aj po zmene režimu v roku 1989, avšak v novom tisícročí začali problémy s odbytom, nasledovalo znižovanie objemu výroby a napokon sa v roku 2011 dostal podnik do konkurzu. Vtedy prišlo o prácu posledných asi 430 zamestnancov a sklárska výroba v Poltári zanikla.

Bývalé sklárne v Poltári. Foto: Branislav Caban
Bývalé sklárne v Poltári. Foto: Branislav Caban.

Vlani však TASR informovala, že areál sklární odkúpila spoločnosť R-Glass Trade, prevádzkujúca skláreň v neďalekej Katarínskej Hute (časť obce Cinobaňa). Jej zakladateľ Ján Riečica avizoval, že v Poltári chcú opäť rozbehnúť výrobu skla. Podnikateľ je pozvaný aj na stredajšie rokovanie vlády.

Okrem oživenia sklárstva by podľa primátora v Poltári radi postavili športovú halu, ktorá v päťtisícovom meste chýba. Ďalšou požiadavkou na vládu je vybudovanie obchvatu cesty II. triedy od križovatky pri Tomášovciach až do mesta. Pri spomínanej križovatke neďaleko Lučenca sa končí rýchlostná cesta R2 vedúca od Zvolena a vybudovanie obchvatu by spravilo Poltár lepšie dostupným.

Peniaze na zdravotné strediská

Očakávania v podobe dotácií na projekty ale majú aj menšie mestá a dediny v regióne. V meste Tisovec na severe Rimavskosobotského okresu by chceli zveľadiť okolie zdravotného strediska, ktoré aktuálne rekonštruujú.

„Stredisko je už pred kolaudáciou. Od vlády žiadame peniaze na odstavnú plochu s bezbariérovým prístupom,“ konkretizoval pre Banskobystrický Štandard primátor Ján Vengrín.

Podobnú žiadosť skoncipovali aj v Hrachove, v dedine s asi 770 obyvateľmi v okrese Rimavská Sobota. „Chceme zrekonštruovať ambulanciu všeobecného lekára, ktorá je približne 30 rokov v nezmenenom stave. Neočakávame nejaké veľké peniaze, ale dotácia by nám pomohla,“ konkretizoval pre Banskobystrický Štandard starosta Ondrej Knechta.

Niektorých nepozvali

Ešte pred samotným zasadnutím vlády sa koná pracovné stretnutie členov vlády s vybranými zástupcami miestnych samospráv. Podľa e-mailu, ktorý má k dispozícii Banskobystrický Štandard, však na túto schôdzu nebol pozvaný primátor mesta Tisovec a ani starostovia niektorých najväčších dedín v regióne (teda obcí, ktoré nemajú štatút mesta). Ide napríklad o Jesenské s vyše 2300 obyvateľmi či Klenovec, kde žije bezmála 3000 ľudí. Pozvaný nebol ani predseda Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu.

Naopak, pozvaní boli starostovia malých dedín ako Babinec (zhruba 60 obyvateľov), Rovné (necelých 110 ľudí) či Hubovo (asi 110 občanov). Banskobystrický Štandard oslovil viacerých nepozvaných predstaviteľov samosprávy, ale oficiálne sa vyjadriť nechceli.

O stanovisko sme požiadali i tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Zaujímalo nás, prečo spomínaný primátor a ďalší starostovia neboli pozvaní a na základe akého kľúča bol zostavovaný zoznam pozvaných hostí.

Do uzávierky článku sme nedostali žiadnu odpoveď, hoci sme ju žiadali do konkrétnej hodiny. Ak nám bude doručená neskôr, doplníme ju do textu.

K obdobnej situácii došlo aj pred piatimi rokmi na výjazdovom rokovaní v Jesenskom (okres Rimavská Sobota). Vtedy na zasadnutie nepozvali ani jedného z troch primátorov miest okresu. Predstavitelia vlády to vtedy zdôvodňovali obmedzeným počtom miest a snahou priblížiť atmosféru zasadnutia aj starostom menších dedín.


Ďalšie články