Okresy Rimavská Sobota a Poltár by od vlády chceli peniaze na zdravotné strediská či cesty

V zatiaľ posledných štatistikách Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny má Rimavskosobotský okres za mesiac apríl mieru nezamestnanosti na úrovni 10,2 percenta a spolu s Kežmarským okresom (10,16 percenta) ide o jediné okresy SR, kde tento ukazovateľ presiahol desať percent.

„Samotné mesto Rimavská Sobota má nezamestnanosť na úrovni asi 6,2 percenta. Problém je teda skôr v rámci okresu. Teda na dedinách, kde niekde nezamestnanosť dosahuje 95 až 100 percent,“ povedal rimavskosobotský primátor.

Verí, že zníženie nezamestnanosti môže priniesť nový štátny priemyselný park v mestskej časti Sobôtka. Zatiaľ sa v ňom etabloval jeden investor, nemecká firma Winkelmann, ktorá chce vo výrobe zásobníkov pre tepelné čerpadlá vytvoriť okolo 450 nových pracovných miest.

„Už tam stavajú konštrukcie hál. Verím, že do konca novembra to bude hotové a výroba by sa mohla začať v mesiacoch apríl až máj 2025,“ avizoval Šimko.

Bokom nezostane ani Poltár

O možnosť zorganizovať výjazdové rokovanie sa uchádzal aj susedný okres Poltár. V Rimavskej Sobote však napokon bude rokovanie zamerané na obidva tieto okresy. Primátor Poltára Peter Sitor pre Banskobystrický Štandard zdôraznil, že v rámci finančného balíka bojoval o každé možné euro pre svoje mesto.

„To, že je zasadnutie v Rimavskej Sobote spojené aj s naším okresom, vnímam kvôli rôznym okolnostiam ako alternatívu, ktorá v konečnom dôsledku, čo sa týka finančného balíka, nijako negatívne naše mesto neovplyvní. Takže je to v poriadku,“ podotkol primátor.

Ako ďalej prezradil, má údajne prisľúbené, že vláda príde budúci rok prioritne do Poltára. „To ale ukáže čas, takže sa necháme prekvapiť. Verím, že v dobrom,“ poznamenal Sitor.

Nezamestnanosť v Poltárskom okrese je podľa oficiálnych štatistík nižšia ako v Rimavskosobotskom. V apríli dosiahla úroveň 7,81 percenta. Podľa Sitora je práve podpora rastu zamestnanosti a podnikateľského prostredia jednou z priorít samosprávy a v tejto oblasti by potrebovala aj pomoc vlády.

Jednou z možností by mohlo byť oživenie niekdajších sklární v Poltári, ktoré medzi prioritami spomenul aj primátor. Tie v meste fungovali od roku 1971 a vo vrcholnom období zamestnávali viac ako 800 ľudí, ako informovali Aktuality.sk.

Podniku sa darilo aj po zmene režimu v roku 1989, avšak v novom tisícročí začali problémy s odbytom, nasledovalo znižovanie objemu výroby a napokon sa v roku 2011 dostal podnik do konkurzu. Vtedy prišlo o prácu posledných asi 430 zamestnancov a sklárska výroba v Poltári zanikla.

Vlani však TASR informovala, že areál sklární odkúpila spoločnosť R-Glass Trade, prevádzkujúca skláreň v neďalekej Katarínskej Hute (časť obce Cinobaňa). Jej zakladateľ Ján Riečica avizoval, že v Poltári chcú opäť rozbehnúť výrobu skla. Podnikateľ je pozvaný aj na stredajšie rokovanie vlády.

Okrem oživenia sklárstva by podľa primátora v Poltári radi postavili športovú halu, ktorá v päťtisícovom meste chýba. Ďalšou požiadavkou na vládu je vybudovanie obchvatu cesty II. triedy od križovatky pri Tomášovciach až do mesta. Pri spomínanej križovatke neďaleko Lučenca sa končí rýchlostná cesta R2 vedúca od Zvolena a vybudovanie obchvatu by spravilo Poltár lepšie dostupným.

Peniaze na zdravotné strediská

Očakávania v podobe dotácií na projekty ale majú aj menšie mestá a dediny v regióne. V meste Tisovec na severe Rimavskosobotského okresu by chceli zveľadiť okolie zdravotného strediska, ktoré aktuálne rekonštruujú.

„Stredisko je už pred kolaudáciou. Od vlády žiadame peniaze na odstavnú plochu s bezbariérovým prístupom,“ konkretizoval pre Banskobystrický Štandard primátor Ján Vengrín.

Podobnú žiadosť skoncipovali aj v Hrachove, v dedine s asi 770 obyvateľmi v okrese Rimavská Sobota. „Chceme zrekonštruovať ambulanciu všeobecného lekára, ktorá je približne 30 rokov v nezmenenom stave. Neočakávame nejaké veľké peniaze, ale dotácia by nám pomohla,“ konkretizoval pre Banskobystrický Štandard starosta Ondrej Knechta.

Niektorých nepozvali

Ešte pred samotným zasadnutím vlády sa koná pracovné stretnutie členov vlády s vybranými zástupcami miestnych samospráv. Podľa e-mailu, ktorý má k dispozícii Banskobystrický Štandard, však na túto schôdzu nebol pozvaný primátor mesta Tisovec a ani starostovia niektorých najväčších dedín v regióne (teda obcí, ktoré nemajú štatút mesta). Ide napríklad o Jesenské s vyše 2300 obyvateľmi či Klenovec, kde žije bezmála 3000 ľudí. Pozvaný nebol ani predseda Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu.

Naopak, pozvaní boli starostovia malých dedín ako Babinec (zhruba 60 obyvateľov), Rovné (necelých 110 ľudí) či Hubovo (asi 110 občanov). Banskobystrický Štandard oslovil viacerých nepozvaných predstaviteľov samosprávy, ale oficiálne sa vyjadriť nechceli.

O stanovisko sme požiadali i tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. Zaujímalo nás, prečo spomínaný primátor a ďalší starostovia neboli pozvaní a na základe akého kľúča bol zostavovaný zoznam pozvaných hostí.

Do uzávierky článku sme nedostali žiadnu odpoveď, hoci sme ju žiadali do konkrétnej hodiny. Ak nám bude doručená neskôr, doplníme ju do textu.

K obdobnej situácii došlo aj pred piatimi rokmi na výjazdovom rokovaní v Jesenskom (okres Rimavská Sobota). Vtedy na zasadnutie nepozvali ani jedného z troch primátorov miest okresu. Predstavitelia vlády to vtedy zdôvodňovali obmedzeným počtom miest a snahou priblížiť atmosféru zasadnutia aj starostom menších dedín.