Víťazstvo nad Belgickom je náš druhý Johannesburg

Postarali sme sa o prvoradú senzáciu. Mali sme lepší teamwork, lepšiu chémiu, chceli sme viac ako veľký súper. Mužstvo drelo až na pokraj síl, ničoho sa nebálo. Ukázalo pripravenosť, inteligenciu, odolnosť, kráčalo úspechu naproti, a preto vyhralo. Zaslúžene. Keď vo futbale naskladáte na svoju stranu malé nepatrné veci, môžete vystavať múr, ktorý neprelezie ani silný protivník.

Frankfurt sa premenil na druhý Johannesburg. Vtedy nikto nečakal nič iné, len rozlúčku s majstrovstvami sveta a Slovensko zdolalo úradujúcich šampiónov. Teraz boli všetky papierové predpoklady na strane súpera, ktorý od MS 2022 v Katare neprehral ani jeden z pätnástich zápasov, strelil 33 gólov a zotrval vo svetovej špičke – na treťom mieste rebríčka FIFA.

Na našej strane bola nemerateľná, ale zato nezanedbateľná hodnota šťastia. Faktor xG, takzvaných očakávaných gólov, hovoril v prospech Belgicka (1,98 : 0,58), ktoré malo sedem až osem veľkých príležitostí.

Lukaku sa nepresadil

Romelu Lukaku skopíroval zahadzovanie šancí z posledného šampionátového vystúpenia v Katare, kde Belgičania bezgólovou remízou pustili zo skupiny Chorvátsko. Rekordný strelec Belgicka, za ktoré dal skvelých 85 gólov, z nich sedemnásť v jedenástich zápasoch pod trénerom Tedescom, mal štyri obrovské šance. Pri všetkých vyzeral nemotorne.

Pri ďalších dvoch aj rozvlnil sieť, ale dorážku z bezprostrednej blízkosti po hlavičkovom priťuknutí Onanu zmaril VAR dokumentáciou Lukakuovho tesného ofsajdu a v druhom prípade, päť minút pred koncom, mu vzala gól ďalšia videointervencia dokazujúca maličký dotyk lopty rukou u prihrávajúceho Loisa Opendu.

Ak by nám neuznali takýto gól, určite by sme zúrili, pretože Openda rukou nezmenil smer lopty ani si dotykom nevytvoril výhodu oproti brániacemu Denisovi Vavrovi, ruku nemal v neprirodzenom pohybe a už vôbec ňou nezahral vedome. Hnev Červených diablov je však tentoraz našou rajskou hudbou.

Lukaku mohol nasmerovať zápas na stranu Belgicka na samom začiatku. V tretej minúte sa prehnal cez troch našich hráčov Jeremy Doku a Lukaku z troch-štyroch krokov trafil len do Martina Dúbravku. Zoči-voči brankárovi sa objavil ešte štyrikrát, ale ani raz nepochodil.

Dúbravka vyžaroval istotu ako v októbri v Porte až po posledný zákrok pri strieľanej prihrávke De Bruyneho, aj keď sa nevyhol zaváhaniam v rozohrávke. Po jednej z nich prekopol poloprázdnu bránu Leandro Trossard. Krídelník Arsenalu hral na ľavej strane a bol azda najväčším sklamaním v zostave Domenica Tedesca. Veterán Peter Pekarík si s ním poradil s pomocou Ivana Schranza, podobne ako v druhom polčase s viacerými akciami bleskurýchleho Dokua.

Belgická nemohúcnosť

Belgická ofenzíva nevedela pracovať efektívne, do neznesiteľného tempa sa dostala len medzi 55. – 62. minútou, v ktorej padol aj jeden z Lukakuových neuznaných gólov, v ktorej Dúbravka vychytal Lukaku i Trossarda, Lukaku potom mieril vedľa, a na konci ktorej bola superšanca striedajúceho Johana Bakayoka. Dúbravku prekonal, ale pred bránkovou čiarou zachránil Dávid Hancko.

Belgičania robili, čo mohli, Tedesco poslal do hry celý svoj ofenzívny arzenál aj s Bakayokom, Opendom a Lukebakiom, ale nič nepomohlo. Mladý taliansky tréner schytal prvú prehru na belgickej lavičke v najnevhodnejšom čase.

„Nemám mužstvu veľmi čo vyčítať, ak by sme skórovali, nehovorili by sme o žiadnom probléme,“ povedal Tedesco. Na MS 2022 dalo Belgicko gól len v prvom zápase s Kanadou, odvtedy na šampionátoch mlčí už 316 minút, čo je vzhľadom ku kvalite jeho artilérie priam pozoruhodné.

Potvrdili sa aj chýry, že problémom bude obranná línia Belgicka. Tedesco prekvapil, že na jej ľavú stranu postavil krídelníka Yannicka Carrasca zo saudskoarabskej ligy. Chcel získať väčšiu variabilitu taktického systému, ale takto si len odblokoval ľavú stranu, pretože Carrascova spolupráca s Trossardom nielenže nefungovala, vôbec neexistovala. Navyše, Doku musel hrať z pravej strany, takže si nevedel naviezť proti Hanckovi loptu do koncovky dovnútra, ako to robieva pri výpadoch z opačnej strany.

Zo stopérov najmä Wout Faes neovplýval istotou, podobne ani Mangala s Onanom v strede zálohy. Aj preto v prvom polčase dominoval náš stred poľa. Kevin De Bruyne si len hľadal miesto, k navážaniu akcií čelom k našej bráne sa dostával len minimálne a Belgičanom robilo veľké problémy získať loptu, pretože naši účelne a okamžite vytvárali tlak na loptu.

Vysoký pressing, disciplína a Lobotka

Calzonova zostava bola očakávaná, bez jediného prekvapenia. Bola iba druhou v histórii ME, v ktorej sa objavili traja hráči s vekom tridsaťpäť a viac rokov: Pekarík, Kucka, Dúbravka (predtým len francúzski mušketieri Coupet, Thuram a Makelele na Eure 2008). A vypla sa k skvelej partii.

Necúvali sme, atakovali sme v neustálom pohybe a práve vysoký pressing, ktorý je od začiatku u Calzonu nevyhnutnosťou v našej hernej výbave, priniesol jediný gól. Doku, zrejme povzdubený skvelou akciou z tretej minúty, si trúfol zariskovať, v šestnástke však minul prihrávkou Faesa, Schranz nabil Kuckovi, ktorý neprestrelil Casteelsa, ale Ivan Schranz bravúrnou dorážkou z uhla strelil životný gól. Naplno sme dokumentovali Kloppovu tézu, že vysoké napádanie je najlepším tvorcom hry, pretože ak ním získate loptu, nie ste ďaleko od brány.  

V našej hre imponovala disciplína, vďaka ktorej sme nerobili veľa chýb. Ak aj prišli v rozháranej úvodnej štvrťhodine druhého polčasu, mužstvo zareagovalo na náznak chaosu a utlmilo rozbehnutého súpera. Vedeli sme loptu udržať, prikryť si ju, vypýtať si zopár faulov.

Nikdy predtým nemal Calzona toľko času na prípravu tímu ako pred vstupom do Eura. Nepremrhal ho. „Naplnili sme trénerove pokyny. Vedeli sme, ako môžeme uspieť. A aj so šťastím sa nám to podarilo,“ povedal bratislavský rodák a krídelník pražskej Slavie Ivan Schranz. Stal sa desiatym slovenským futbalistom, ktorý skóroval na ME. Rýchly gól zatriasol ambíciami superfavorita a mení skupinu na ešte zaujímavejšiu konfrontáciu štyroch tímov, keďže Rumuni prekvapujúco hladko zdolali trápiacich sa Ukrajincov 3 : 0.

K výhre nad silným súperom vedie vždy len kolektívny výkon podporený individuálnymi schopnosťami. U mnohých našich boli na vysokej úrovni, u jedného na svetovej. Stanislav Lobotka odohral skvelý zápas. Úžasne vyvážal lopty, posúval naše akcie, neúnavne pomáhal obrane. Patroloval pred ňou, vystupoval proti De Bruynemu, ktorého dostatočne obmedzil v práci tvorcu hry. A robil to výborne, pretože v závere po poprehadzovaní miest bol De Bruyne stiahnutý na „šestkovú“ pozíciu, kde už jeho dirigentský vplyv ochabol.

Spôsob, akým Lobotka v 72. minúte zastavil v dvoch vyhratých súbojoch vnútri šestnástky prečíslenie Belgičanov, bol úchvatný. Bol to jeden z množstva dielikov krásnej mozaiky prinášajúcej jedno z najpamätnejších víťazstiev v 30-ročnej novodobej existencii národného tímu.

Mužstvo korunovalo snaženie a prinieslo výsledok, v aký dúfali u nás len najväčší optimisti a aký si v Belgicku nevedeli predstaviť ani najväčší pesimisti. Od roku 2010 neprehrali s tímom z takej pozície svetového rebríčka, na akej sú dnes naši.

„Chlapci sa do toho vložili, urobili maximum a zdolali veľkého súpera. Povedal som im, že musíme mať mentalitu nastavenú tak, aby sme sa mohli merať s najlepšími,“ vyhlásil po zápase Francesco Calzona. Teší sa oprávnene. Ubudnú predsa pochybnosti o ním zvolenej ceste a mužstvo pôjde do ďalších dní, pred piatkovým pokračovaním proti tvrdou prehrou zasiahnutej Ukrajine s väčším sebavedomím.

17. jún sa stal opäť veľkým dátumom pre náš futbal. Tak ako pred 62 rokmi, keď štyria Slováci – Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Andrej Kvašňák a Adolf Scherer – hrali v drese Česko-Slovenska finále MS 1962 v Čile proti Brazílii. Stali sa z nich hrdinovia, ktorých strieborné dobrodružstvo ovplyvnilo ďalšie futbalové generácie.

Aká cesta čaká našich sokolov v Nemecku? Calzonovi ragazzi majú odpoveď vo svojich rukách.