Väzenie pre dlžníkov podľa lex atentát? Kaliňák avizuje zmeny aj po dohode s opozíciou

Ustanovenia o odsúdení občanov až na dva roky väzenia za neuhradenie pokút a sankcionovanie obcí za nezabezpečenie ochrany verejných zhromaždení v súvislosti so zákonom známym ako lex atentát sa ešte môžu aj po dohode s opozíciou zmeniť. Na rokovaní brannobezpečnostného výboru parlamentu to povedal minister obrany Robert Kaliňák. Výbor však uznesenie k vládnemu návrhu zákona neprijal, má sa k tomuto bodu ešte vrátiť.

Viacero právnych úprav v lex atentát, ktoré vláda predkladá po streľbe na premiéra Roberta Fica, sa teda môže zmeniť. Kaliňák prisľúbil zmenu ovplyvňujúcu Trestný zákon v spolupráci s opozíciou. Súdna rada v pondelok zverejnila vyhlásenie, v ktorom má výhrady k lex atentát. Dôvodom je ustanovenie návrhu zákona o opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie, ktoré sa týka rozšírenia skutkových podstát trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia aj o stav, keď je osobe právoplatne uložená povinnosť uhradiť pokutu a osoba bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplní.

Minister obrany takisto prisľúbil zmenu v otázke povinností obcí pri zabezpečovaní bezpečnosti verejných zhromaždení. Na základe návrhu zákona vznikla obava, že by obce mohli byť pokutované za nezabezpečenie ochrany verejných zhromaždení. „Platí zmena sankcionovania obcí z pohľadu vytvárania tlaku na zakazovanie zhromaždení, ja to tam [v navrhovanom zákone- pozn. red.] síce nevidím, ale keďže ten názor nie je ojedinelý, nemôže ísť človek v protismere,“ povedal Kaliňák.

Minister obrany prisľúbil kooperáciu koalície s opozíciou a uviedol, že bude v parlamente osobne komunikovať s opozičnými poslancami aj neformálne.

Minister uviedol, že on osobne požadoval, aby v skrátenom legislatívnom konaní bola upravená „zmena ochrany“, čím pravdepodobne myslel zvýšenie ochrany najvyšších ústavných činiteľov a ostatných politikov.

Ako druhú svoju požiadavku na zrýchlené konanie uviedol upravenie zvolávaní verejných zhromaždení. Podľa návrhu zákona bude možné zrušiť verejné zhromaždene, ak nie je možné zabezpečiť bezpečnosť jeho účastníkov a obmedzenie, že by sa protest nemal konať v blízkosti obydlia osoby pokiaľ sa protest súvisí s výkonom zamestnania tejto osoby.

„Tie dodatky, keď sa napríklad bavíme o rente, tak to už je iná moja aktivita alebo ďalších poslancov, ktorí niečo chceli, tak to je do toho zákona vložené,“ povedal Kaliňák.

Uznesenie ohľadom lex atentát brannobezpečnostný výbor neschválil, pretože koalícia nemala dostatok poslancov. Na rokovaní sa nezúčastnili poslanci Marián Saloň (Smer) a Samuel Migaľ (Hlas), takže za uznesenie hlasovalo iba päť poslancov koalície, päť poslancov opozície sa zdržalo hlasovania. Predseda výboru Tibor Gašpar (Smer) presunul hlasovanie o tomto uznesení na 13:00 v utorok.

Lex atentát má zaviesť doživotnú ochranu pre premiéra a predsedu parlamentu po plnom odslúžení dvoch funkčných období, ochranu rezidencií pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Ochranu poskytovanú Úradom na ochranu ústavných činiteľov by po novom mali mať aj lídri parlamentnej opozície a v prípade nebezpečenstva každý ohrozený politik. Po novom by doživotnú rentu dostávali aj premiér a predseda po odslúžení celých dvoch funkčných období parlamentu a to vo výške 4076 eur.

(lh, tasr)