Za niekoľko rokov, počas ktorých je Merkelová v politickom dôchodku, sa základy jej politického systému stihli rozsypať na kúsky. CDU sa pod novým predsedom Merzom vrátila na pravú stranu spektra, AfD sa nechce prepadnúť pod približne 15 percent, lacné ruské energie sú preč a s nimi aj lepšie časy nemeckého priemyslu. Mladíci z islamského sveta, ktorí po roku 2015 tak intenzívne obohacujú Nemecko, sú skôr záťažou pre sociálny a justičný systém, než nevyhnutne potrebnou pracovnou silou pre nový Wirtschaftswunder [hospodársky zázrak, pozn. red.].
Dlhé tiene merkelovského systému však pretrvali, a to nielen v demografii nemeckej populácie a v podobe skutočnosti, že odstavené jadrové elektrárne už nepôjde znova zapnúť. Jedným z najdlhších tieňov je ale človek, konkrétne Ursula von der Leyenová, zdiskreditovaná nemecká politička, ktorej domáce problémy „premostila“ Merkelová tak, že jej zaistila vysoké kreslo v Bruseli.
Von der Leyenová je osoba, na ktorej kariére by sa dalo ilustrovať, čo všetko je s európskou politikou zle. Do vysokej politiky jej značne napomohla skutočnosť, že je dcérou významného politika CDU Ernsta Albrechta (v rokoch 1976 až 1990 bol premiérom spolkovej krajiny Dolné Sasko).
Jediná funkcia, ktorú vykonávala ako-tak kompetentne, bola pozícia ministerky pre rodinu, ale jej pôsobenie na ministerstve práce už bolo nanajvýš priemerné a ako spolková ministerka obrany priviedla Bundeswehr do ešte hlbšej krízy, než sa nachádzal pred jej nástupom.
