Angela Merkelová sedela na kancelárskej stoličke dlhých 16 rokov. Stačilo to na to, aby mladšia generácia Nemcov nepoznala v roku 2021 iného kancelára než ju. Nemajúc rodinu ani žiadne zjavné koníčky, žila hlavne politikou a trvalo veľmi dlho, než ju jej kolegovia z vrcholu CDU presvedčili, že v ďalších voľbách už kandidovať nemá. O presnom priebehu tohto presviedčania vieme len málo, ale vraj to hraničilo s donútením.
Za niekoľko rokov, počas ktorých je Merkelová v politickom dôchodku, sa základy jej politického systému stihli rozsypať na kúsky. CDU sa pod novým predsedom Merzom vrátila na pravú stranu spektra, AfD sa nechce prepadnúť pod približne 15 percent, lacné ruské energie sú preč a s nimi aj lepšie časy nemeckého priemyslu. Mladíci z islamského sveta, ktorí po roku 2015 tak intenzívne obohacujú Nemecko, sú skôr záťažou pre sociálny a justičný systém, než nevyhnutne potrebnou pracovnou silou pre nový Wirtschaftswunder [hospodársky zázrak, pozn. red.].
Dlhé tiene merkelovského systému však pretrvali, a to nielen v demografii nemeckej populácie a v podobe skutočnosti, že odstavené jadrové elektrárne už nepôjde znova zapnúť. Jedným z najdlhších tieňov je ale človek, konkrétne Ursula von der Leyenová, zdiskreditovaná nemecká politička, ktorej domáce problémy „premostila“ Merkelová tak, že jej zaistila vysoké kreslo v Bruseli.