Poznámky k výstave Dvojkríž na Bratislavskom hrade. Kde začína alebo aj končí Balkán

V Bratislave začína Balkán, napísal Jules Verne vo svojom dobrodružnom románe Lodivod Dunajský (v slovenskom preklade vyšiel v roku 1967). Polemizoval by som s tým. Veď ani Rumunsko sa necíti ako Balkán, však je aj na sever od Starej Planiny, teda pohoria Balkán. Teda aký Balkán? A v Bratislave nemáme ani poriadny bazár. Ak nerátam Miletičku.

Potom som však navštívil výstavu DVOJKRÍŽ na Bratislavskom hrade. No a navštívil som ju dva razy. Po prvý raz zo zvedavosti už v januári, keď sa výstava začala. Teraz po druhý raz, aby som si overil, či ma oči neklamali. Lebo to je bazár. Bazár ako sa patrí. Už samotný začiatok výstavy bol bizarný. Bola venovaná 30. výročiu existencie Slovenskej republiky a začala „už“ 16. decembra 2023 (!). Teda dva týždne pred oslavami 31. narodenín SR. Stavím sa, že v takom Maďarsku, by podobne zameranú výstavu otvorili nielen na minútu presne, ale že by ju pripravovali 5 rokov dopredu. A navštívil by ju každý Maďar. Kto zo Slovákov však výstavu na hrade ešte nevidel, nemusí sa ani unúvať. Nech si radšej ide pozrieť výstavu o Pribinovcoch v Panónii v Magyar Nemzeti Múzeum.

Prvý dojem

Čítam:

„Výstava Dvojkríž približuje návštevníkovi príbeh našej štátnej symboliky od obdobia stredoveku až do dnešných dní. Štátnej symbolike sa tradične venuje zvýšená pozornosť počas významných štátnych výročí. Ide zároveň o tradičnú a emotívnu tému, všeobecne známu a podrobne vedecky spracovanú. Zároveň takto veľkoryso koncipovaná výstava na túto tému na Slovensku ešte zrealizovaná nebola.“

Autori to deklarovali jasne. Dve veci – príbeh, dojmy a k tomu niečo, čo tu ešte nebolo… Najprv k príbehu. Vlastne nie je to ani príbeh, iba „krátke spojenie“.

Úplne na začiatku je neónový oranžový názov výstavy DVOJKRÍŽ s pútačom výstavy – zväčšeninou kópie zlatého solidu cisára Konštantína VII. († 959), na ktorej so svojím synom Romanom drží v rukách atribút svojej moci, apoštolský dvojkríž. Tento obraz opticky v pozadí kontrastuje s kópiou súčasného štátneho znaku Slovenskej republiky, ktorý je dobre známy z rokovacej sály Slovenskej národnej rady. Ten je umiestnený v poslednej, teda tretej miestnosti výstavy. Asociatívne spojenie, teda onen pomyselný príbeh, ktorý táto obrazová kontextualizácia sugeruje, je nepresný a aj absurdný zároveň. Absurdná je už len predstava, že súčasná Slovenská republika svojou heraldikou nadväzuje na imperátorskú symboliku Východorímskej ríše. No a nepresné je začínať mincou cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta. Ten totiž vládol v čase, keď Veľká Morava, na ktorú odkazujeme v Ústave Slovenskej republiky, už neexistovala. Keď už teda nejaká byzantská minca, tak potom solidus cisára Bazila I. († 886), ktorý panoval v časoch, keď Kráľovstvu Slovenov vládol Svätopluk I. Veľký.