Kozmický vek 2.0 je tu

SpaceX vypúšťa vesmírnu loď zo základne v Texase. Foto: Profimedia.sk SpaceX vypúšťa vesmírnu loď zo základne v Texase. Foto: Profimedia.sk

Raptor je anglický výraz pre dravého vtáka, symbol rýchlosti a sily. Je to aj názov novej série raketových motorov spoločnosti SpaceX, ktoré majú ľudstvo dopraviť na Mesiac a možno aj ďalej. (Elon Musk sa netají tým, že jeho cieľom je kolonizovať Mars.)

Ich palivom je metán, všadeprítomný a technicky bezproblémový plyn, ktorý sa dá prepravovať a skladovať pomocou bežných plynových zariadení. Aj takýto zdanlivo bezvýznamný detail jedného dňa zlacní prevádzku budúcej rakety Starship.

Plameň vznikajúci pri spaľovaní metánu pripomína farbou plameň bežného domáceho sporáka. Diváci z celého sveta, prilepení na živý videoprenos na webovej stránke spoločnosti SpaceX, sa o tom mohli presvedčiť vo štvrtok 6. júna. Bolo ešte hmlisté prímorské ráno na texaskej pobrežnej základni Starbase, keď štvrtá testovacia raketa spoločnosti Starship zapálila tridsaťtri motorov prvého stupňa a zamierila do vesmíru.

Keďže Muskovi ľudia majú zmysel pre PR, štartovaciu rampu obsadilo niekoľko kamier, pričom jedna kamera bola zvonka aj na samotnej rakete. Najbližší pozorovatelia naživo však boli vzdialení niekoľko kilometrov. Motory Raptor sú také výkonné, že nárazové vlny vznikajúce počas štartu nie je možné zažiť na vlastnej koži; mohlo by to byť aj naposledy. Dokonca aj na desať kilometrov vzdialenom letovisku San Padre, ktoré je vďačnou základňou pre fanúšikov rakiet počas štartov Starship, je vraj hukot štartujúceho stroja veľmi dobre počuť.

Spoločnosť SpaceX je známa svojím gavalierskym prístupom k prototypom – namiesto nekonečného prepočítavania všetkých parametrov nanečisto, uprednostňuje praktické experimenty, ktoré veľmi rýchlo odhalia prípadné problémy. Znie to ako plytvanie, ale pri správnej kombinácii materiálov a konštrukčného prístupu to môže byť lacnejší a možno aj rýchlejší prístup ako posadnutá opatrnosť, ktorá medzitým ovládla iné veľké vesmírne spoločnosti. Výsledky možno vidieť aj v prípade novej generácie nosných rakiet Starship a SuperHeavy.

Úplne prvý prototyp, vypustený v apríli 2023, roztrhal betónovú odpaľovaciu rampu na kusy v priebehu niekoľkých sekúnd (tridsaťtri raptorov má naozaj desivú silu!), a zatiaľ čo na neďalekom San Padre pršal betónový dážď, riadiace stredisko stratilo kontrolu nad letiacou raketou a muselo ju odpáliť pomocou pripravených výbušnín, aby náhodou nespadla do obývanej krajiny.

Spoločnosť SpaceX okamžite obnovila poškodenú rampu – jej nová konštrukcia už neobsahuje krehký betón a spolieha sa na intenzívne chladenú oceľovú dosku – a pustila sa do úpravy rakety na základe údajov z prvého letu.

Druhý prototyp už letel tam, kam mal, a problémy sa objavili až neskôr počas letu. Tretí prototyp, vylepšený na základe druhého, vzlietol z Texasu na jar tohto roku a dosiahol ďalší pokrok. Štvrtý mal pred sebou veľmi ambiciózny cieľ – demonštrovať, že oba stupne, ťažký nosič aj kozmická loď nad ním, sa môžu vrátiť na Zem a mäkko pristáť vo vymedzenej oblasti.

Práve úplná opätovná použiteľnosť má byť hlavným konštrukčným cieľom Starshipu. Vyrobiť raketu na jedno použitie nie je až taký veľký problém. Túto technológiu zvládlo niekoľko štátov, odkedy Nemci v 40. rokoch minulého storočia začali v Peenemünde v Pomoransku prvé pokusy s raketami A4 (neskôr známymi ako V2).


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami