Na Slovensku vznikne úložisko jadrového odpadu. V hre sú štyri lokality v jednom regióne

Predtým do Ruska, teraz v Jaslovských Bohuniciach

Výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach v nedávnej minulosti opakovane avizoval i premiér Robert Fico. Vyšší dôraz na atómovú energiu však otvára aj otázku bezpečného ukladania rádioaktívneho odpadu a hlavne vyhoreného jadrového paliva.

V minulosti sme jadrový odpad vyvážali do Ruska, tento vývoz sa však skončil už v 90. rokoch minulého storočia. Následne bol odpad ukladaný do Republikového úložiska rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO) pri Mochovciach, ktoré bolo budované od roku 1986 a do prevádzky uvedené v roku 2001.

„RÚ RAO Mochovce predstavuje multibariérové úložisko povrchového typu určené na konečné uloženie pevných a spevnených nízko- a veľmi nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov, vznikajúcich pri prevádzke a vyraďovaní jadrových zariadení, vo výskumných ústavoch, v laboratóriách a nemocniciach v Slovenskej republike,“ uvádza sa v tejto súvislosti na stránke Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR.

Toto úložisko je povrchové a prekryté oceľovou halou. Pozostáva zo sústavy železobetónových úložných boxov zoradených do radov a dvojradov. Doteraz boli podľa ÚJD vybudované tri dvojrady a rádioaktívny odpad sa aktuálne ukladá do druhého z nich.

„Predpoklad zaplnenia druhého dvojradu je do konca roku 2024. Predpoklad zaplnenia tretieho dvojradu je do konca roku 2032,“ konkretizuje úrad s tým, že ložisko je projektované až na 7,5 dvojradov, ktoré budú dobudovávané postupne podľa tvorby nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov.

Nevyhnutné hlbinné úložisko

Na dlhodobé umiestnenie vyhoreného jadrového paliva by Slovensko potrebovalo hlbinné úložisko, ako to už od roku 2011 určuje príslušná smernica Európskej únie. V súčasnosti sú však vyhorené palivové články z našich jadrových reaktorov po ich niekoľkoročnom ochladzovaní prevážané do Medziskladu vyhoreného jadrového paliva (MSVP) v Jaslovských Bohuniciach.

Na rozdiel od Mochoviec môže byť v tomto medzisklade umiestňovaný aj stredne a vysokorádioaktívny odpad, ako upozornili Aktuality.sk. Teda aj vyhorené palivové jadrové články.

„Tam budú vhodným spôsobom skladované niekoľko desiatok rokov, kým nebude povolená a realizovaná konečná etapa v nakladaní s vyhoreným palivom,“ píše sa na stránke Národného jadrového fondu.

Spomínanou konečnou etapou by malo byť práve hlbinné úložisko, ktoré sa v súčasnosti podľa NJF javí ako najvhodnejšie a jediné technicky realizovateľné riešenie konca palivového cyklu. Umiestnené by malo byť v hĺbke niekoľko sto metrov pod zemským povrchom v stabilnej geologickej formácii.

NFJ dodáva, že prvé štúdie k problematike hlbinného úložiska u nás boli spracované už začiatkom 90. rokov v bývalom Česko-Slovensku. Následne po vzniku Slovenskej republiky prebiehal v rokoch 1996 až 2001 v gescii Slovenských elektrární projekt vývoja hlbinného úložiska na Slovensku.

„Najdôležitejším výstupom tejto etapy vývoja hlbinného úložiska bol výber piatich perspektívnych lokalít na základe multikriteriálnej analýzy geologického prostredia celého Slovenska,“ podčiarkuje NJF.

Štyri lokality na Gemeri

Jedna z nich sa nachádza na západnom Slovensku a ide o centrálnu časť pohoria Tribeč pri Topoľčanoch. Štyri ostatné sú situované v regióne Gemer v južnej časti stredného Slovenska, z toho dve pri Rimavskej Sobote – východná časť Cerovej vrchoviny a západná časť Rimavskej kotliny.

Zostávajúce dve sú na severe Gemera-Malohontu. Konkrétne je to južná časť Veporských vrchov a juhozápadná časť Stolických vrchov. Geograficky ide o územie zhruba od Brezna po Revúcu. Pochopiteľne, v tejto fáze plánovania hlbinného úložiska ešte nie je presne vytýčené, kde by malo stáť (v katastri ktorej obce), ide skutočne len o tieto širšie morfologické celky.

Posledné roky bolo okolo možnosti vybudovania hlbinného úložiska rádioaktívneho odpadu ticho. Saková však po výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote na otázku Banskobystrického Štandardu uviedla, že to budú riešiť už počas predsedníctva Maďarska v Rade Európskej únie, ktoré sa začína 1. júla 2024.

„Budeme sa touto otázkou zaoberať tak, aby sme v roku 2050, najneskôr 2060 mali tieto podzemné úložiská vyhoreného jadrového paliva,“ prezradila ministerka hospodárstva.

Dodala, že od nástupu do funkcie sa už niekoľkokrát stretla s významným talianskym investorom, ktorý chce na Slovensko priniesť technológiu, ktorá by obohacovala vyhorené jadrové palivo a využila ho na medicínske účely.

Jadrové elektrárne dopĺňajú vodné

Minister životného prostredia Tomáš Taraba po brífingu v Rimavskej Sobote zdôraznil, že Slovensko má veľmi stabilný zdroj výroby elektrickej energie a patrí medzi jej „najčistejších“ producentov na celom svete. „Uzavreli sme elektrárne Vojany a Nováky, ktoré boli ešte na uhlie,“ podotkol.

Náhradou by podľa neho mohla byť okrem jadrových elektrární aj nová prečerpávacia vodná elektráreň na hornom toku Ipľa v okrese Poltár. Ide o projekt starý niekoľko desaťročí, ktorý teraz štvrtá Ficova vláda znovu oživila.

„Máme prísť s finančným, ale aj projektovým plánom realizácie tohto projektu do konca aktuálneho roka,“ uviedol Taraba.

Výhodu kombinácie jadrových a vodných elektrární bolo podľa neho v posledných dňoch vidieť na vodnom diele Gabčíkovo. „Počas týchto dní, keď bola vyššia voda, sme na nej dokázali zarobiť odhadom okolo 30 miliónov eur. Práve tým, že sme neprepadli panike, neotvárali sme brány, ale využili sme plný potenciál,“ poznamenal minister.

Ako dodal, jeho rezort je vo fáze absolútnej podpory maximálneho využitia čistých energetických zdrojov. „Očakávame, že jadro nebude diskriminované, aj keď ho nezaradia medzi obnoviteľné zdroje, ale že bude posudzované technologicky neutrálne. Bez jadrovej elektriny nemá Európa žiadnu šancu elektrifikovať priemysel,“ zakončil Taraba.