Bratislavský kraj hospodáril s prebytkom. Podporil aj úsilie založiť Múzeum vodnej dopravy

BRATISLAVA – Na zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) schválili jeho poslanci predložený záverečný účet za rok 2023, ktorého výsledkom je hospodárenie s prebytkom vo výške 14,7 milióna eur. Na základe poslaneckého návrhu dostal podporu aj zámer zriadiť Múzeum vodnej dopravy, ktorý sa obsahom podobá tým, ktoré bratislavská samospráva prijala na dvoch rozličných zastupiteľstvách.

BSK hospodáril vlani s rozpočtom v objeme viac ako 311 miliónov eur, pričom kleslo zadlženie zo 43,8 na 41,5 percenta voči bežným príjmom roku 2022. Z tejto sumy vyčlenili najviac peňazí na vzdelávanie vo výške viac ako 118 miliónov eur. 

Za výsledkami pozitívneho hospodárenia vidí BSK nový princíp rozdelenia daňových príjmov v rámci Slovenska. „Na začiatku minulého roka boli prepočítané daňové príjmy v rámci jednotlivých oblastí na Slovensku. Západné časti Slovenska, špecificky Bratislavský kraj, získali o čosi viac daňových príjmov než predtým, nakoľko štatistický úrad rátal len podľa určitých koeficientov a až po sčítaní obyvateľstva nám nabehli skutočné daňové príjmy. Minulý rok sa to posunulo k reálnosti a správnosti, ako by to malo byť vyčíslené,“ zhodnotil riaditeľ odboru financií BSK Marek Vlčej.

Mohlo by vás zaujímať

BratislavaVýznamné križovatky ohrozujú chodcov a cyklistov, lebo sú riadené bez logiky

Vďaka efektívnemu nastaveniu financií historicky stúpli kapitálové výdavky v celkovej výške takmer 52 miliónov eur. Optimizmus z dosiahnutých výsledkov neskrývali ani poslanci zastupiteľstva, ktorí vyzdvihli zodpovedný trend hospodárenia.

„Chcem sa poďakovať celému kolektívu investičného oddelenia, rozvojového oddelenia, všetkým, ktorým sa to podarilo zabezpečiť a naozaj si želám, aby sme v tomto pokračovali. Nie je to v samosprávach samozrejmosť, vieme, ako to všetko mešká a aké problémy sú s fondami,“ zhrnula poslankyňa zastupiteľstva BSK Mária Hudáková.

Medzi významné investície financované z vlastných zdrojov a eurofondov patrilo dokončenie Ekocentra Čunovo, ktoré je určené hlavne na enviromentálne vzdelávanie a výchovu. Spravovať ho bude novozaložená nezisková organizácia Ekocentrum Čunovo, ktorú odsúhlasilo júnové zastupiteľstvo.

V pléne sa diskutovalo o podpore zámeru založiť Múzeum vodnej dopravy v priestore Zimného prístavu. Miestne zastupiteľstvo v Ružinove ako aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy už podobný návrh schválili, ale zatiaľ sa o tom viac iba hovorí, než by sa prijali konkrétne kroky.

„Myslím, že mesto sa tej témy nevzdalo, ale BSK ako koordinátor úsilia nadšencov je asi lepšou inštitúciou a županovi sa tá téma páči tiež,“ spresnil pre Bratislavský Štandard poslanec zastupiteľstva BSK Ján Buocik.

Na pozemku Slovenskej plavby a prístavov sú zanedbané a nevyužité priestory historického významu, medzi ktoré patrí Dom lodníkov, prečerpávajúca stanica, lodná dielňa či lodný výťah. Okrem toho sa rozpadajú aj viaceré chátrajúce plavidlá, remorkéry Šturec a Zvolen alebo rýchloloď Meteor. Zastupiteľstvo BSK podporilo myšlienku vytvoriť múzeum, ale zatiaľ bez finančného krytia.

Podľa vedenia a poslancov BSK by mal iniciatívu prevziať predovšetkým štát cez ministerstvo kultúry a ministerstvo dopravy. „Predmetom uznesenia bolo vyjadrenie politickej podpory budovania múzea, avšak bez akejkoľvek finančnej participácie bratislavskej župy. Predmetná vec spadá prioritne do kompetencií štátu, najmä ministerstva kultúry,“ informovala Bratislavský Štandard hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Hrozí však, že kým sa navrhovaný plán uskutoční, pretečie zrejme ešte veľa vody Dunajom a mnohé bývalé plavidlá sa môžu zmeniť na bezcenné vraky.