Čo prezrádza starý telefonát Obamu Putinovi

Ruský prezident Putin nedávno prezradil podrobnosti staršieho rozhovoru s americkým prezidentom Obamom. Západné médiá o tom už neinformovali, obsah napovie prečo. Píše Vladimír Palko.

Vladimir Putin, Barack Obama Putin a Obama 11. novembra 2014 v Pekingu. Foto: TASR/AP

Niekedy sa človek po rokoch dozvie významnú informáciu o nejakej udalosti. V piatok, v predvečer Mierového samitu o Ukrajine, priniesli agentúry správu o Putinovom návrhu, ako ukončiť vojnu na Ukrajine.

Všetci sa sústredili na aktuálnu časť a zanikla zaujímavá vec, aspoň ja ju za takú považujem, o ktorej agentúry, s výnimkou ruskej TASS, neinformovali. 

Vladimir Putin o svojom návrhu na mier hovoril v rámci dlhšieho vystúpenia na stretnutí s ruskými diplomatmi. V tom vystúpení popisoval dlhý vývoj, ktorý doviedol svet do súčasnej nebezpečnej situácie a hovoril aj o dianí na kyjevskom Majdane v roku 2014.

Putin v predvečer prevratu na Majdane telefonoval s Obamom

Vladimir Putin večer 21. februára 2014, teda v predvečer prevratu v Kyjeve, ku ktorému došlo ďalší deň, telefonoval s americkým prezidentom Barackom Obamom. Rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy Obamu.

Gúglil som, či v roku 2014 bola informácia o rozhovore zverejnená. Áno, bola zverejnená ešte v ten deň Bielym domom, aj so stručným obsahom rozhovoru.

O čom Putin s Obamom hovorili?

Najprv sa musíme pozrieť na stav vecí, aký na Ukrajine vládol večer 21. februára.

Nádejná dohoda o vyriešení krízy

Demonštrácie na kyjevskom Majdane prebiehali už od konca roku 2013. V posledných dňoch sa zmenili na krvavú drámu, keď ostreľovači strieľali na policajtov i demonštrantov. Bola asi stovka mŕtvych.

Svitla však nádej. Do Kyjeva prišla sprostredkovateľská misia EÚ, v ktorej boli spoločne nemecký a poľský minister zahraničných vecí a francúzsky riaditeľ odboru.

Podarilo sa im vyrokovať dohodu medzi vládou ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a predsedami troch opozičných strán, Jaceňukom, Kličkom a Ťahnybokom. Dohoda hovorila o návrate k prezidentsko-parlamentnému systému, o predčasných prezidentských voľbách do konca roka, o vytvorení vlády národnej dôvery, o stiahnutí štátnych bezpečnostných zložiek z centra mesta a o tom, že i opozícia sa vzdá násilia a uvoľní niektoré obsadené administratívne budovy. 

Dňa 21. februára bola dohoda podpísaná prezidentom Janukovyčom, predsedami Jaceňukom, Kličkom a Ťahnybokom. Ako svedkovia ju podpísali vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier, poľský minister Sikorski a riaditeľ Fournier. Prítomný bol osobitný vyslanec ruského prezidenta.

A večer potom volal Obama Putinovi.

Putin teraz po rokoch hovorí, že Obama vyjadril úplnú podporu implementácii dohody. Potvrdzuje to i vtedajšia tlač. Dohodli sa, že USA budú pracovať na tom, aby opozícia splnila svoje záväzky a Rusko bude dozerať na to, aby záväzky plnil Janukovyč.

Všetko vyzeralo dobre. Splnenie dohody si želali EÚ, USA, Rusko, Janukovyč i opozícia. A Obama bol dohodnutý s Putinom.

Radikáli rozhodli inak

Lenže v čase, keď americký a ruský prezident telefonovali, ozbrojení radikáli na Majdane, ako Vladimir Parasiuk a Dmytro Jaroš už ohlasovali iný scenár. Ozbrojenci z Majdanu už v noci obsadili vládne budovy.

Pritom americký prezident garantoval niečo iné. Prezident Janukovyč svoj záväzok splnil. Štátna polícia nekonala.

A zvyšok je história, ktorú poznáme. Pod tlakom extrémistov ukrajinský parlament 22. februára odvolal prezidenta Janukovyča protiústavným spôsobom.

Putin to vo vystúpení pred diplomatmi komentoval takto: „A čo naši západní kolegovia? V noci na 22. februára a počas celého nasledujúceho dňa, napriek dohodám a zárukám zo Západu (ako som práve spomenul, Európy aj Spojených štátov), ​​radikáli násilne ovládli budovu Rady, prezidentskú administratívu a zvrhli vládu (…). A žiadny z garantov týchto dohôd o politickom urovnaní – ani Spojené štáty, ani Európania – nesplnili svoje záväzky tým, že by vyzvali opozíciu, aby uvoľnila zabavené administratívne budovy a vzdala sa násilia. Je evidentné, že tento sled udalostí im nielen vyhovoval, ale tiež naznačuje, že mohli byť autormi vývoja udalostí v tomto duchu.“

Ako z toho vychádza americký prezident Obama

Je zrejmé, že to bolo tak, ako povedal Putin. Možno nie celkom súhlasím s poslednou vetou.

Traja Európania podpísaní pod dohodou zrejme 22. februára neboli potešení, veď prežívali vlastné poníženie.

A čo si máme myslieť o Barackovi Obamovi? Veď deň predtým sa zasadzoval za implementáciu dohôd. A svoj záväzok nedokázal splniť. Oklamal Putina?

Nemyslím si, že Putina klamal. A myslím si, že po prevrate 22. februára mohol byť v rozpakoch. Ale novému vývoju sa rýchlo prispôsobil.

A podaktorí na americkej strane neboli v rozpakoch ani na chvíľu.

Čo sa dialo dávno pred dohodou

Z prevratu 22. marca určite nebol v rozpakoch vplyvný republikánsky senátor John McCain, ktorý už veľa týždňov pred prevratom rečnil na Majdane pred demonštrantmi, stretol sa s lídrami opozičných strán, vrátane extrémistu Ťahnyboka. McCain musel zvrhnutie Janukovyča považovať predovšetkým za politické oslabenie Ruska.

A najmä ani na chvíľu nebola v rozpakoch Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničných vecí USA. Tá sa dávno predtým prechádzala po Majdane a demonštrujúcim rozdávala koláčiky.

Najmä však už dávno pripravovala novú ukrajinskú vládu. Jej rozhovor s americkým veľvyslancom v Kyjeve Pyattom (zrejme bol odpočutý a zverejnený Rusmi) to jasne ukazuje. Rozhovor sa uskutočnil koncom januára 2014 a už v prvom februárovom týždni sa ocitol na sociálnych sieťach.

Nulandová dáva pokyny veľvyslancovi a hovorí mu, kto má a kto nemá byť v novej ukrajinskej vláde. Že premiérom má byť Jaceňuk, Kličko má byť mimo vlády a Ťahnybok sa nemá príliš ukazovať.

Toto všetko sa odohráva v čase, keď nikto ani nechyruje, do akej tragickej situácie vývoj na Majdane vyústi.

A Nulandová sa mohla len tešiť z toho, že dohoda vyrokovaná predstaviteľmi EÚ padla. Veď o EÚ povedala v odpočutom telefonáte : „F.ck the EU.“

A mohla sa len tešiť z toho, že premiérom novej vlády po prevrate sa stal Arsenij Jaceňuk, ktorého na ten post chystala už pred mesiacom. 

Americká podpora prevratu

V prvých dňoch po prevrate 22. marca Baracka Obamu nebolo príliš počuť. Prevrat riadený extrémistami bol síce v rozpore s tým, čo Obama garantoval deň predtým v rozhovore s Putinom, ale americká administratíva pochopila, že nový stav vecí ešte zvýši americký vplyv na Ukrajine a rýchlo sa naň adaptovala.

Obamov viceprezident Joe Biden telefonoval 27. februára novému premiérovi Jaceňukovi a privítal vytvorenie novej vlády. Tým USA novú vládu uznali.

Samotný prevrat 22. februára bol mediálne rýchlo prekrytý ruskou anexiou Krymu. Barack Obama sa vyjadril k Ukrajine 28. februára a dôraz bol už kladený na novú situáciu po začiatku anexie Krymu. Jazyk Baracka Obamu bol mierny. Nehovoril o odsúdení, hovoril o znepokojení. Možno si uvedomoval, že prevratom z 22. februára bol i on kompromitovaný ako nespoľahlivý garant.

Ale prevrat a jeho dôsledky jeho vláda už nezvratne podporovala.

Cynická interpretácia prevratu z 22. februára

O pár dní americká vláda podporila neuveriteľne cynickú interpretáciu udalostí z 22. februára.

Keď Rusko stále vyzývalo na to, aby bola implementovaná dohoda z 21. februára, Obamova veľvyslankyňa v OSN Samantha Power povedala 3. marca 2014 v prejave na zasadnutí bezpečnostnej Rady OSN tieto slová: „Výzvy Ruska na vrátenie času späť na implementáciu dohody z 21. februára sú prázdne. Bol to Janukovyč, kto nedodržal podmienky tejto dohody, utiekol z Kyjeva a napokon z Ukrajiny.“

To je absurdné. Po podpísaní dohody 21. februára 2014 a po tom, čo zabezpečil splnenie svojej časti dohody o nezasahovaní štátnych bezpečnostných zložiek, prezident Viktor Janukovyč odcestoval do Charkova na stretnutie s politickými predstaviteľmi juhovýchodnej Ukrajiny.

To, keď sa 22. februára dozvedel o obsadení vládnych inštitúcií ozbrojencami z Majdanu, sa mal vrátiť do atmosféry násilia v Kyjeve? Veď by mu šlo o život. Veď tí ozbrojenci boli nebezpeční ľudia.

Prejav Samanthy Power bol ďalším aktom odobrenia prevratu zo strany americkej vlády.

Čo si tak vtedy o tom mohol myslieť Putin?

Predstavme si, čo si tak o slovách Samanthy Power mohol myslieť Vladimir Putin.

Obama zavolal Putinovi, podporil podpísanie dohody, dohodli sa spolu na tom, že Obama bude umravňovať ukrajinskú opozíciu a Putin Janukovyča. Putin (a Janukovyč) svoje splnil, Obama (a ukrajinská opozícia) nie.

A o pár dní Obamova diplomatka hovorí Rusku, že na vine je Janukovyč a volanie Ruska po naplnení dohody je prázdne?

Putin pred týždňom v prejave k diplomatom uviedol, že ozbrojený prevrat roku 2014 ukrajinskí radikáli vykonali „s implicitným súhlasom a priamym krytím zo Západu“.

Dodal by som, že ten súhlas a krytie boli prinajmenšom dodatočné.

Keď dnes znejú bubny vojny

Rusko urobilo v otázke Ukrajiny veľa hrozných a odsúdeniahodných vecí, najmä hroznou bola invázia z roku 2022. O tom niet pochýb.

Preto tento článok neospravedlňuje Rusko. Má však slúžiť na premýšľanie o tom, že za posledné desaťročia sa udialo i veľa vecí, po ktorých Rusko pociťuje oprávnene veľkú nedôveru voči Západu.

Majme to na pamäti dnes, keď všade okolo nás už znejú bubny veľkej vojny.


Vyplácanie penzií, ktoré boli známe aj ako vianočný bonus, sa začne 2. decembra. Prvýkrát pôjde o podstatne vyššiu sumu, než na akú boli poberatelia zvyknutí.
Prejsť na článok
Na Mestskú políciu v Komárne sa valí škandál, ktorý odštartovali slová jej bývalého člena pred mestskými poslancami. Ten hovorí o rodinkárstve, netransparentnom odmeňovaní a navyše aj o sexuálnom obťažovaní. Podľa slov primátora sa však v…
Prejsť na článok
Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok