Ukrajinské média a novinári sú pod rastúcim politickým tlakom konať v prospech pozitívneho mediálneho obrazu prezidenta a vojnovej propagandy. Reportáž New York Times prináša svedectvá o tom, že zasahovanie do slobody tlače už presiahlo intenzitu obhájiteľnú vojnovou situáciou.

Novinári tvrdia, že sú vystavení čoraz väčším obmedzeniam a tlaku zo strany vlády prezidenta Volodymyra Zelenského, a dodávajú, že tieto opatrenia presahujú rámec vojnových bezpečnostných potrieb.

Ukrajinský reportér, ktorý prezradil, že štátna tlačová agentúra sa mu pokúsila zakázať rozhovory s opozičnými politikmi, povedal, že na druhý deň dostal oznámenie o povolaní do vojny.

Ukrajinská domáca spravodajská agentúra špehovala zamestnancov investigatívnej spravodajskej agentúry cez priezory v ich hotelových izbách.

Verejnoprávny vysielateľ odsúdil politický tlak na svoje spravodajstvo.

Novinári a skupiny monitorujúce slobodu tlače vyjadrujú znepokojenie nad tým, že podľa nich sa na Ukrajine pod vládou prezidenta Volodymyra Zelenského zvyšujú obmedzenia a nátlak na médiá, ktoré prekračujú rámec vojnových potrieb krajiny.

„Je to naozaj znepokojujúce,“ povedala Oksana Romaňuková, riaditeľka Inštitútu masových informácií, neziskovej organizácie, ktorá monitoruje slobodu médií. Vraví, že je to znepokojujúce najmä vo vojne, v ktorej Ukrajina „bojuje za demokraciu proti hodnotám diktatúry, ktoré stelesňuje Rusko“.

Pred ruskou inváziou vo februári 2022 a od získania nezávislosti v roku 1991 Ukrajina dlhodobo tolerovala pluralitné mediálne prostredie s viacerými televíznymi kanálmi, ktoré boli napojené na opozičné a provládne strany, a nezávislými spravodajskými kanálmi. Udržanie tejto kultúry bolo jednou z výziev vojny.

Ukrajinskí novinári zväčša akceptovali vojnové pravidlá zakazujúce zverejňovať pohyby alebo pozície vojsk, miesta ruských raketových úderov a správy o vojenských obetiach, pretože tieto opatrenia považovali za nevyhnutné pre národnú bezpečnosť.

Taktiež pripustili určitú autocenzúru, zdržiavajúc sa kritických správ o vláde, aby sa zabránilo podkopaniu morálky alebo aby správy o korupcii neodradili zahraničných partnerov od schválenia pomoci.

„Autocenzúra na Ukrajine je charakteristická pre vojnové obdobie,“ povedal Serhij Sydorenko, redaktor nezávislého internetového spravodajského portálu European Truth. Dodal, že táto situácia „nie je problémom“ a počas vojny je nevyhnutná, a poznamenal, že očakáva návrat k normálu, keď sa boje nakoniec zastavia.

Zelenskyj verejne nevyzval na nátlak na novinárov a odsúdil prípad, keď boli novinári v hoteli špehovaní.

Novinári a mediálne skupiny tvrdia, že viacero nedávnych prípadov poukazuje na čoraz reštriktívnejšie spravodajské prostredie. Veľvyslanci skupiny G-7, ktorá zahŕňa mnohých kľúčových vojenských spojencov Kyjeva, vydali v januári spoločné vyhlásenie na podporu slobody tlače na Ukrajine.

„Sloboda médií je základným pilierom úspešnej demokracie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podľa analytikov sa zdá, že snahy vlády o kontrolu médií sú zamerané na obmedzenie pozitívneho spravodajstva o opozícii a potlačenie negatívneho spravodajstva o vláde a armáde.

Reportéri štátnej tlačovej agentúry Ukrinform, ktorá má byť nestranná, dostali koncom minulého roka od vedenia zoznam opozičných predstaviteľov a miestnych volených funkcionárov, ktorí boli označení ako „nežiaduci“ pre citovanie v článkoch.

Denník New York Times preskúmal inštrukcie pre reportérov Ukrinformu, v ktorých boli na čiernej listine uvedení volení predstavitelia a aktivisti občianskej spoločnosti vrátane niektorých vojenských veteránov.

Úradujúci minister kultúry Rostyslav Karadejev, ktorý dohliada na štátnu tlačovú agentúru, tento mesiac pre ukrajinské médiá uviedol, že o žiadnom takom zozname nevie. Úrad Zelenského na žiadosť o komentár nereagoval.

Ukrajinské orgány mali niekedy napäté vzťahy aj so západnými spravodajskými organizáciami vrátane denníka New York Times. Po kritických reportážach a v súvislosti so spormi o pravidlách pokrývania vojenských operácií odňali novinárom z viacerých médií vojenské novinárske preukazy, ktoré im však neskôr neskôr obnovili.

Zákulisné politické intervencie majú na Ukrajine temnú históriu, pretože boli zneužívané za predchádzajúcich vlád.

Jeden z nedávnych príkladov toho, čo novinári považujú za intervenciu, sa odohral v Černihivskej oblasti severne od Kyjeva, kde sa zvolená mestská rada dostala do sporu o komunálne výdavky s gubernátorom vymenovaným Zelenským. Vedenie štátnej tlačovej agentúry uviedlo, že citovanie vyjadrení o rozpočte jedného z členov rady, ktorý bol úradujúcim starostom, by bolo „nežiaduce“.

„Žiaduci predseda bol vymenovaný Zelenským, nežiaduci predseda bol zvolený,“ upozornil Jurij Stryhun, reportér Ukrinformu v Černihive.

Nič nenasvedčuje tomu, že by sa novinári riadili týmto usmernením od vedenia, a niektorí otvorene povedali, že ho nerešpektovali.

„Ak budeme určovať žiaducich a nežiaducich rečníkov, je to veľký krok späť pre demokraciu,“ povedal Stryhun a dodal, že úradníka citoval vo svojich článkoch.

V meste Odesa dostali novinári pokyn, aby v niektorých prípadoch citovali len prezidentom menované osoby. V meste Ľvov novinárom nariadili, aby necitovali zvoleného starostu Andrija Sadovija, významného politika, ktorý je považovaný za možného budúceho kandidáta na prezidenta.

Deň po tom, ako 57-ročný Stryhun vystúpil 30. mája vo verejnoprávnej televízii Suspilne, aby hovoril o pokynoch na podávanie správ, dostal oznámenie o obnovení registrácie v odvodovom konaní, uviedol. Ako povedal, nemá žiadny dôkaz, že oznámenie súvisí s jeho vystúpením, ale načasovanie považuje za „podozrivé“.

Maryna Synhaivska, bývalá zástupkyňa riaditeľa Ukrinformu, tento rok odstúpila z funkcie vzhľadom na politické intervencie, odvolávajúc sa na pokyny týkajúce sa rozhovorov s členmi opozície, ktoré boli rozdané novinárom.

„Nie je demokratické diktovať médiám, čo majú zverejňovať a s kým majú hovoriť,“ povedala.

Serhij Čerevaty, bývalý vojenský hovorca vymenovaný za vedúceho Ukrinformu, odmietol komentovať tieto pokyny, ktoré boli distribuované za jeho predchodcu. Povedal, že má v úmysle riadiť agentúru „v súlade so zákonom a zásadami slobody prejavu“.

Pred vojnou búrlivé a konkurenčné televízne spravodajstvo na Ukrajine vláda Zelenského po ruskej invázii spojila do jedného, štátom kontrolovaného vysielania. Vláda prezentovala tento program, známy ako Telemaratón, ako nevyhnutný na vysielanie spoľahlivých správ počas vojny.

Vylúčila však opozičné kanály a podávala také optimistické správy aj v čase, keď boje viazli, že väčšina Ukrajincov teraz hovorí, že mu nedôveruje.

Detector Media, ukrajinská organizácia pre dohľad nad médiami, v nedávnej analýze uviedla, že od januára do apríla tohto roku žiadna z televíznych staníc produkujúcich program – okrem Suspilne, ktorá sa už na programe nezúčastňuje – nepozvala do vysielania členov opozičnej strany Európska solidarita. Túto stranu vedie Petro O. Porošenko, bývalý prezident Ukrajiny a politický nepriateľ Zelenského.

V správe amerického ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že program „umožnil bezprecedentnú úroveň kontroly nad televíznym spravodajstvom v hlavnom vysielacom čase“ na Ukrajine.

Svitlana Ostapa, vedúca verejnej dozornej rady spoločnosti Suspilne, a Mykola Černotyckyj, výkonný riaditeľ vysielateľa, v rozhovoroch uviedli, že rozhodnutie odísť z Telemaratónu bolo čiastočne motivované obavami z tlaku zo strany úradov.

Organizácia Detector Media vypočítala, že od januára do apríla tvorili členovia politickej strany Zelenského Sluha ľudu približne 70 percent politických hostí Telemaratónu, pričom v parlamente majú len niečo vyše polovice kresiel. Bez Suspilne by sa tento podiel zvýšil na viac ako 80 percent, uviedla skupina.

V januári vyšlo najavo, že ukrajinská domáca spravodajská služba S.B.U. tajne natočila reportérov, ktorí sa zúčastnili na sviatočnom večierku investigatívneho spravodajského portálu Bihus, a to tak, že navŕtala priezory do vešiakov v hotelových izbách, kde boli ubytovaní.

Riaditeľ S.B.U., generál Vasyl Malyuk, priznal a odsúdil sledovanie a Zelenskyj prepustil úradníka agentúry, ktorý dohliadal na monitorovanie domácich a zahraničných mediálnych organizácií.

Napriek tlaku sa ukrajinským novinárom podarilo získať významné informácie vrátane správ o korupcii, ktoré viedli k rezignácii a zatýkaniu.

Podľa Sevhil Musajevovej, šéfredaktorky celoštátneho spravodajského denníka Ukrajinska pravda, je úsilie vlády potlačiť kritické spravodajstvo jedným z meradiel vplyvu a životaschopnosti ukrajinských médií počas vojny. „Jediný spôsob, ako môžu ľudia zmeniť veci k lepšiemu, je žurnalistika,“ povedala. „Preto sa ju niektorí ľudia vo vláde snažia všemožne kontrolovať.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.