Infarktový koniec Chorvátska a čistý štít Španielska

Taliani prehrali so Španielmi v skóre 0 : 1 a v predvedenej hre o jednu či dve triedy. Bola to poučná lekcia z futbalovosti. Reakcia bola očakávaná. Ešte viac energie, väčšie nasadenie, razancia v súbojoch, zmenšovanie kreatívneho priestoru šikovným Chorvátom.

Taktický boj a (ne)premenená penalta

Luciano Spalletti urobil tri zmeny oproti súboju s víťazom skupiny a prekvapil hrou s tromi stopérmi Darmianom, Calafiorim a Bastonim v rozostavení 3-5-2. Aktivita bola prenechaná Chorvátom, ktorí si však pri územnej prevahe vypracovali len jedinú nebezpečnú strelu z kopačky mladého Sučiča.

Talianom sa právom bude vyčítať ustráchanejší prvý polčas, v ktorom hrali veľmi dlho na potrebný výsledok, ktorým bola remíza. Bastoniho hlavička i Pellegriniho strela priniesli skvelé zákroky spoľahlivého Dominika Livakoviča, a preto pred druhým polčasom visela vo vzduchu otázka, čo vymyslia Chorváti.

Zlatko Dalič poslal ku Kramaričovi dopredu druhého útočníka Anteho Budimira, stiahol Pašaliča a hneď bolo pred Donnarummom viac vzruchu. Deväť minút po zmene strán sa Frattesi rukou nevyhol strele Kramariča, nestihol ju dostatočne stiahnuť k telu, zmenil smer lopty a Holanďan Makkelie musel odpískať pokutový kop.

Luka Modrič nehral do tých chvíľ veľký zápas, hoci vedel, že Chorvátom ide o všetko. Nedarilo sa mu, aj keď hra Chorvátov bola kompaktnejšia ako pri jasnej prehre so Španielmi a divokej remíze s Albánskom. Podujal sa na pokutový kop a talianskeho obra v bráne neprekonal.

Gigi Donnarumma, proti ktorému na ostatnom Eure nepremenili Španieli a Angličania v rozstreloch päť z deviatich „penált“, s neuveriteľným pokojom Modričovu strelu vychytal. Eufória Talianov zo skvelého zákroku brankára však mala kratučké trvanie. O niekoľko sekúnd stihol zareagovať na koncovku Budimira z bezprostrednej blízkosti, ale Modričova dorážka bola už nad jeho sily.

Kráľ Luka sa revanšoval za smutnú epizódu a vyšvihol Chorvátsko do sedla. Taliani vedeli, aké martýrium ich čaká. A museli bojovať do poslednej sekundy.

Nečakaný hrdina Talianska

Kým v prvom polčase mali Chorváti 61-percentné držanie lopty, po góle sa stiahli a ťažisko sa preklopilo na opačnú stranu. Azúroví búšili. Ak by prehrali, mali by šancu na postup aj s tromi bodmi a mierne pasívnym skóre, ale osud by nemali vo vlastných rukách.

Nikdy v minulosti neprehrali na Eure dva zápasy za sebou. Nezmierili sa s prehrou do samého konca. Po niekoľkých nádejných situáciách sa dočkali v ôsmej minúte nadstavenia. Postarali sa o to dvaja hráči, o ktorých by pred rokom nikto nepovedal, že budú hrať takú rolu pre Taliansko na majstrovstvách Európy.

Riccardo Calafiori má len 22 rokov. Odchovancovi AS Rím vstúpili do kariéry dlhodobé svalové zranenia. U rímskych Vlkov nedostal šancu v režime Josého Mourinha a na konci jari 2022 po krátkom hosťovaní v FC Turín využil ponuku z FC Bazilej. Vo švajčiarskej lige strávil jednu sezónu, za Bazilej skóroval jediný raz: na Tehelnom poli v Bratislave proti Slovanu v osemfinálovej odvete Konferenčnej ligy, volejom z hranice šestnástky vrátil švajčiarsky tím za stavu 0 : 2 do hry o postup.

Vlani v lete sa ozvala Bologna. Calafiori sa vrátil do Serie A a spoločne s tímom novátorského trénera Thiaga Mottu zažiaril. Bologna sa prebojovala do Ligy majstrov a Calafiori si ligovými výkonmi vydláždil cestu do národného tímu.

Debutoval až tesne pred Eurom v prípravnom zápase s Tureckom. Ak by sa nezranili Franceso Acerbi z Interu Miláno a Giorgio Scalvini z Atalanty, zrejme by sa v nominácii neobjavil. V Nemecku nastúpil vo všetkých troch zápasoch v základnej zostave a nesklamal.

Práve on vyviezol loptu pri poslednej akcii až k šestnástkovému oblúku. Nevedno, či Chorváti poľavili v koncentrácii, pravý obranca Juranovič nepochopiteľne vystúpil proti postupujúcemu Calafiorimu a zabudol na striedajúceho Mattiu Zaccagniho, ktorý po presnej prihrávke trafil parádnym oblúkom mimo dosahu Livakoviča.

Až do konca tretieho zápasu na Eure čakali talianski útočníci na gól. Horšie na tom boli v minulosti na veľkých turnajoch len na ME 2008, kde neskórovali ani raz v štyroch zápasoch (až do štvrťfinálového vypadnutia).

Musíme urobiť viac, odkazuje Spaletti

Taliansko stále nemá útočného lídra, našlo však spasiteľa. Zaccagniho strela pripomenula nádherné, dramatické semifinále MS 2006 a spečaťujúci gól Alessandra Del Piera na 2 : 0 na konci predĺženia do siete nemeckého brankára Jensa Lehmanna. Taktiež trafil pravý horný roh.

Komentátori Fabio Caressa s Giuseppem Bergomim, majstrom sveta 1982 a legendou Interu Miláno, kričali do mikrofónu: „Andiamo a Berlino“ (Ideme do Berlína). Del Piero bol Zaccagniho idolom. Mal jeho plagát na stene v detskej izbe. Teraz parádnou strelou poslal Taliansko tam, kam Del Piero pred 18 rokmi – do Berlína. Na sobotné osemfinále so Švajčiarskom.

„Možno sme spokojní s výsledkom, neviem, ale musíme urobiť viac. Hlavne to, keď začneme myslieť na výsledok bez toho, aby sme uvažovali nad tým, že chceme vyhrať,“ odkázal hráčom Luciano Spalletti. Za oslavu Zaccagniho gólu si vyslúžil žltú kartu.

Modričov osud

Chorvátsko malo na Eure jedno z najskúsenejších mužstiev. Nepochopiteľne nechalo zatriasť svojimi oprávnenými ambíciami na konci zápasov: proti Albánsku a Taliansku prišlo v nadstavených časoch o štyri body, inkasovalo góly v 95. a 98. minúte.

„Zahodili sme dva pokutové kopy. Dostali sme dva veľmi neskoré góly. Môžeme postúpiť aj s dvoma bodmi, ale je to teória, pri ktorej už postup nemáme vo vlastných rukách,“ povedal tréner Dalič.

„Zdá sa, že to tak malo byť. Nebol to náš turnaj,“ dodal sklamaný kapitán Modrič, ktorý od 80. minúty sledoval príboj talianskych útokov z lavičky. Odohral 178. medzištátny zápas. V Európe majú viac len Sergio Ramos a Cristiano Ronaldo, jeho bývalí spoluhráči z Realu Madrid.

S bielym baletom už niekoľkýkrát predĺžil kontrakt o ďalšiu sezónu. Chorvátsko potiahol do dvoch semifinále na MS, na ktorých získalo striebro (2018) i bronz (2022). Hral na piatich majstrovstvách Európy. Tesne mu uniklo semifinále v roku 2008 po nešťastnom viedenskom rozstrele s Turkami, v rokoch 2016 aj 2021 prehralo Chorvátsko osemfinálové bitky v predĺžení s Portugalskom, respektíve Španielskom, a pred dvanástimi rokmi skončilo v skupine, presne ako teraz po prehre so Španielskom a remíze s Talianskom.

Definitíva ohľadom dresu Vatreni ešte nepadla. „Nie je teraz na to správny čas,“ povedal chorvátsky mohykán, ktorého umenie povýšilo kvalitu národného tímu malej štvormiliónovej krajiny na svetovú úroveň, na postrach pre najlepších.

Španieli dominovali aj s B-tímom

Španielsko prešlo skupinou bez straty bodu a bez inkasovaného gólu. Tréner Luis de la Fuente napodobnil Luisa Aragonesa, „mudrca z Hortalezy“, z MS 2006 i víťazného Eura 2008. S plným počtom bodov a istotou prvého miesta v skupine dal v treťom zápase šancu desiatim hráčom z lavičky. Stabilným oporám doprial odpočinok.

V základnej jedenástke zostal len stopér Aymeric Laporte. Aj takzvané B-mužstvo malo jasnú hernú prevahu. Súperovi dovolilo v prvom polčase jedinú strelu, dalo gól v úvodnej štvrťhodine po ukážkovej akcii s Olmovou kolmicou a presnou strelou Ferrana Torresa. Bol to Torresov 20. gól za Španielsko, čím sa vyrovnal legendárnemu povojnovému kanonierovi Telmovi Zarrovi. Postačilo to na najtesnejšie víťazstvo.

Torres prežil v Barcelone i v národnom tíme neľahké obdobie, ale ako sám povedal, vďaka spolupráci so športovým psychológom je v poriadku a futbal ho opäť baví, hoci je tu tlak veľkých ambícií a hoci má na Eure zatiaľ iba miesto na lavičke. Na chrbte má tetovanie s bájnym Fénixom a s mottom „Ak niečo skúsiš a urobíš chybu, vstaneš“. Podarilo sa mu to a trénerovi spolu s viacerými ďalšími hráčmi ukázal, že sú pripravení zaskočiť.

Albánci sa držali až do konca a hoci získali o dva body menej ako na Eure 2016, zanechali v Nemecku lepší dojem. „Častokrát som veľa nenaspal, pretože som rozmýšľal nad turnajom a našimi zápasmi. Nemáme sa za čo hanbiť, boli sme tvrdými oponentmi a Albánsko na nás môže byť hrdé,“ vyhlásil brazílsky tréner Sylvinho. Španielsko označil za hlavného kandidáta na trofej.

Nie je sám. La Roja hrá výborný, očarujúci futbal plný útočenia a práce na súperovej polovici – s loptou i bez nej. Tréner de la Fuente dal v troch zápasoch 25 hráčom z kádra, v akcii nebol iba tretí brankár Alejandro Remiro.

„Nie sme favoriti. Sme jedným zo šestnástich tímov, ktoré budú hrať o trofej. Jeden deň môžete byť na vrchole a na druhý deň nebudete mať nič. S hráčmi si vždy hovoríme dve veci: poďakujeme si za odvedenú robotu a potom si povieme, že zajtra sa pokúsime urobiť všetko ešte lepšie,“ povedal španielsky tréner.

Ak sa Španielsko ešte posunie, ak nestratí formu a doterajší lesk, rekordný štvrtý titul majstra Európy bude reálnou a jasnou ambíciou.