Assange bol kameňom v čižme „slobodného sveta“. A progresívnych médií

Snímka obrazovky 2024-06-25 o 18.33.57 Ilustračná snímka. Zdroj: WikiLeaks.

Vyzerá to tak, že prípad Juliana Assangea bude mať prijateľný koniec. Má priznať časť viny, prijať trest, ktorý si už odsedel v britskej väzbe a môže ísť domov. V istom zmysle je to dobrá správa. Novinár a vydavateľ Assange, ktorý sa zameral na odhaľovanie vojenských a politických zločinov Spojených štátov, tvrdol päť rokov za mrežami bez toho, aby bol odsúdený. A to nebola dobrá vizitka pre „západný slobodný svet“.

O dôvodoch obratu môžeme len špekulovať. Je možné, že bol za tým zhoršený zdravotný stav Assangea. A obava, že by mohol vo väzbe alebo počas procesu zomrieť. To by bola pre Bidenovu vládu – ktorá je žalobcom – PR pohroma.

Druhou možnosťou je, že motívy boli politické a mediálne. Pôvodne, pred rokom 2016, to bola práve vláda Baracka Obamu a jeho viceprezidenta Bidena, ktorá sa zdráhala stíhať Assangea. Dôvod: s Assangeom a jeho WikiLeaks spolupracovali viaceré vplyvné médiá, ktoré sú dnes prudko progresívne: New York Times, Guardian, Spiegel, Le Monde, El País.

Americké bezpečnostné služby uprednostňovali bočné spôsoby na elimináciu Assangea. Švédska polícia ho stíhala za sexuálne násilie. Konkrétne za sex bez kondómu.

Potom, čo Assangea vyhnali z azylu na ekvádorskej ambasáde v Londýne, ho začala stíhať Trumpova vláda. Briti Assangea na päť rokov strčili do väzby a rozhodovali, či ho vydajú. Assange bol päť rokov „predbežne zaistený“ a držaný v cele bez toho, aby bol odsúdený za akýkoľvek zločin.

Vydanie austrálskeho občana z britskej väzby do Spojených štátov sa naťahovalo. Británia totiž nezvykne vydávať zadržaných na politické procesy. Táto bariéra však nakoniec padla. Assagea mal čakať proces v Spojených štátoch za sprisahanie a ohrozenie národnej bezpečnosti.

Proces s Assangeom by bol nutne politický. A zároveň aj mediálny. Nepriamo by sa týkal médií, s ktorými v minulosti spolupracoval.

To bol zrejme hlavný dôvod, prečo v roku 2022 viaceré médiá – konkrétne New York Times, Guardian, Spiegel, Le Monde, El País – verejne vyzvali na ukončenie stíhania Assangea. Výzvu adresovali Bidenovej vláde. S argumentom, že stíhanie protirečí prvému dodatku ústavy Spojených štátov o slobode médií.

Bidenova vláda sa dva roky nehýbala. Zrejme aj preto, že voľby boli ešte ďaleko.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami