Vtáčia kriminalita na Slovensku je vážny problém. A nielen pre vtáky

Mohli by ste definovať vtáčiu kriminalitu? Dopúšťajú sa jej ľudia aj neúmyselne?

Za vtáčiu kriminalitu považujeme úmyselné ľudské konanie, ktoré vedie k zraneniu alebo usmrteniu jedinca chráneného vtáčieho druhu a taktiež, ak toto konanie zmarí jeho hniezdenie. Z pohľadu dravých vtákov ide najčastejšie o úmyselné otravy, zástrely, vykrádanie hniezd a chytanie do pascí.

Poznáme aj neúmyselné činy. O nich hovoríme najmä v súvislosti so sekundárnymi otravami. Tie vznikajú vtedy, keď je vo voľnej krajine aplikovaný rodenticíd [jed proti hlodavcom, pozn. red.] nesprávnym spôsobom (napr. prekročená dávka na hektár, aplikácia rozhodením po povrchu a nie do nôr) alebo je použitý nepovolený rodenticídny prípravok, hlavne antikoagulačné rodenticídy, tzv. jedy na potkany.

Otrávené hlodavce a zver ostávajú na povrchu a ich konzumáciou sa sekundárne otrávia dravé vtáky. Ukazuje sa, že antikoagulačné rodenticídy sú vo voľnej poľnohospodárskej krajine veľkým problémom. Pritom sa môžu používať iba v budovách a ich okolí práve z dôvodu vysokého rizika otráv necieľových druhov.

Ich rizikovosť ilustrujú prípady z minulosti, keď prípravky s antikoagulačnými rodenticídmi spôsobili úhyn desiatok sŕn a zajacov. Takto otrávené zvieratá samé spôsobujú otravu jedincom, ktoré ich skonzumujú.

Vedieme štatistiku vtáčej kriminality u nás v porovnaní s okolitými krajinami?

Problém vtáčej kriminality, hlavne úmyselných otráv, sa dotýka aj okolitých krajín. Za posledné roky sú to spolu stovky prípadov zaznamenané v Maďarsku, Česku, Rakúsku aj u nás. Počet zaznamenaných prípadov často závisí jednak od intenzity vyhľadávania a tiež od kvality spolupráce s verejnosťou.

Aký trest hrozí za úmyselnú otravu dravého vtáka?

Výška trestu závisí od rôznych faktorov, ako je výška spôsobenej škody, forma spáchania trestného činu a podobne.

Aký je podľa vás počet odhalených prípadov pri všetkých formách vtáčej kriminality zo skutočne napáchaných trestných činov a priestupkov?

Takúto štatistiku je ťažké odhadnúť, môžeme sa iba domnievať, že odhalené prípady tvoria výraznú menšinu spáchaných skutkov. Situácia sa oproti minulosti zlepšila vďaka spolupráci s enviropolíciou, Štátnou ochranou prírody a verejnosťou.

Veľká časť prípadov bola odhalená práve vďaka informáciám od verejnosti. Ľudia nám zvyknú nahlasovať uhynuté dravce, ktoré v nich vzbudia podozrenie. V odôvodnených prípadoch lokalitu skontrolujeme a ak všetko poukazuje na vtáčiu kriminalitu, tak vyrozumieme políciu.

V prípade otráv je vždy dôležité prezrieť širokú oblasť, napríklad dvojkilometrový okruh, pretože jedince nemusia uhynúť priamo pri návnade, prípadov otrávených návnad v území môže byť viac.

Čo je hlavným cieľom riešenia problematiky vtáčej kriminality a nelegálnych otráv dravých vtákov?

V mestách sa stretávame hlavne s úmyselným zhadzovaním hniezd a vo voľnej krajine s úmyselnými otravami. Tie sú nebezpečné z viacerých dôvodov. Jednak vážne ohrozujú populácie chránených a ohrozených dravcov, zároveň však predstavujú riziko aj pre ľudí.

Predstavte si, že páchateľ vyrobí otrávenú mäsitú návnadu a vyloží ju do voľnej krajiny s cieľom otráviť zvieratá, ktoré mu z jeho pohľadu spôsobujú škodu. Páchatelia často používajú také prudké jedy, ktoré by už v malých množstvách dokázali vážne ohroziť zdravie a život ľudí. V momente ako páchateľ vyloží návnadu a odíde, tak stráca kontrolu nad tým, čo alebo kto príde s ňou do kontaktu.

Môže to byť dravec, pes, zvedavé dieťa na prechádzke, ktoré do návnady poštuchá paličkou, ktorú potom ochytá. Najčastejšie používané jedy sa do tela vstrebávajú všetkými cestami, teda požitím, vdýchnutím aj vstrebaním cez sliznice a pokožku. Úmyselné otravy preto nemôžu byť zľahčované a spoločnosť musí vyslať jasný signál, že takéto konanie páchateľov netoleruje. 

Akým spôsobom môže každý z nás podať pomocnú ruku dravým vtákom? Venujete sa aj edukatívnej činnosti?

Robíme edukačnú činnosť. Pri vtáčej kriminalite vysvetľujeme ľuďom, čo si majú na jedincovi všímať. V prípade otráv ide hlavne o polohu, v ktorej uhynutého jedinca našli. Podozrivé je, keď má dravec kŕčovito zaťaté pazúry, roztiahnuté krídla, v zobáku má zvyšky potravy alebo krváca.

Mimoriadne dôležité je, aby ľudia s uhynutými jedincami nemanipulovali. Ak by bol jedinec otrávený, mohli by nechtiac prísť do kontaktu s jedom. Navyše, uhynutý jedinec polícii slúži ako dôkaz. Preto stačí, keď nálezca dravca odfotí aj s detailami a záberom na širšie okolie a fotky pošle Štátnej ochrane prírody alebo nám.

Pre verejnosť sme pripravili aj tematické videá venované vtáčej kriminalite, ktoré nájdete na tomto odkaze.

S akými najčastejšími otázkami sa na vás obracajú ľudia na Slovensku?

Najčastejšie nás ľudia žiadajú o radu, ako postupovať pri náleze zraneného jedinca. Taktiež obľúbenou témou je hniezdenie sokola myšiara na balkóne, prípadne prosba o identifikáciu odfoteného dravca. A potom sú to rôzne otázky zo sveta dravých vtákov a sov.

Čo máme robiť, keď nájdeme na našom balkóne nejakého dravca, alebo v lese zranené mláďa?

Na začiatok je dobré jedinca odfotiť, pretože podľa fotky sa často dá zhodnotiť, či jedinec skutočne potrebuje pomoc. Ľudia chcú často pomáhať aj mláďatám, ktoré reálne pomoc nepotrebujú. Typickým príkladom sú mláďatá myšiarok ušatých.

Myšiarka zvykne hniezdiť aj priamo v meste. Jej mláďatá opúšťajú hniezdo v čase, keď ešte nevedia lietať, len sa presúvajú po konároch. Ak ľudia nájdu takéto mláďa, tak ho chcú zachrániť. Pritom ono má v okolí rodičov, ktorí sa o neho starajú.

Pomoc potrebujú na pohľad zranené a choré jedince, prípadne mláďatá bez operenia (tzv. holíčatá) alebo tie, ktoré majú iba biele páperie.

Každá situácia si vyžaduje iný prístup, ale základom je zabezpečiť jedincovi pokoj, bezpečie a primerané teplo. Vodu ani jedlo nie je vhodné podávať, pretože kŕmenie vtákov si vyžaduje skúsenosti.

Pri laickej pomoci hrozí, že voda alebo potrava skončí v ich dýchacích cestách a zadusia sa. V prípade chráneného vtáčieho druhu je potrebné čím skôr kontaktovať Štátnu ochranu prírody prostredníctvom kontaktov uvedených na ich webe. Často pomáhame v rámci našich síl a možností aj my.

Ako hodnotíte rozvoj spolupráce so zainteresovanými skupinami, akými sú poľovníci, užívatelia pôdy, lesníci, mestá a obce či horolezci?

Naša organizácia dlhodobo spolupracuje s rôznymi zainteresovanými skupinami, či už poľovníkmi, lesníkmi, mestami alebo horolezcami. Hľadáme a staviame na tom, čo nás spája. Vďaka spolupráci sa nám darí efektívnejšie pomáhať ohrozeným druhom dravých vtákov a sov vo voľnej prírode.

Ak si budeme všímať svet okolo seba s otvorenými očami, môžeme zachrániť mnoho dravčích životov? Aká je vaša rada na záver?

Chodiť v prírode s otvorenými očami a neostať ľahostajný, keď cítime, že vieme pomôcť.