27. júna pred 80 rokmi zomrel Milan Hodža, jeden z najvýznamnejších slovenských a česko-slovenských politikov 20. storočia. Charakterizuje ho rovnako pozitívna predstava o strednej Európe, ako konflikty a spory s Benešom či Hlinkom.
Azda nik v slovenských dejinách neurobil širší politický oblúk ako Milan Hodža – od presadzovania reformy habsburskej monarchie v posledných rokoch pred jej zánikom cez podiel na prihlásení sa k vzniku Česko-Slovenska v Martine 30. októbra 1918, neskôr upevňovanie jednoty československého štátu pomocou politického „československého národa“ až po platformu slovenskej svojbytnosti v rokoch druhej svetovej vojny. Aj takto by sa dal v skratke opísať program jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej politiky a diplomacie prvej polovice 20. storočia – Milana Hodžu – rodáka zo Sučian, ktorého osemdesiate výročie úmrtia si dnes pripomíname.
Jeho politická kariéra sa začala ešte v období rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa v roku 1907 stal poradcom následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Hodža mal vtedy 28 rokov a rakúsky vojvodca ho prijal na audiencii na svojom zámku Belvedere vo Viedni ako vôbec najmladšieho politika. Zaradil sa tak do takzvanej belvederskej skupiny v okolí následníka trónu, ktorá pripravovala reformu monarchie. Túto pozíciu si vybojoval svojím excelentným vzdelaním, dobrou jazykovou vybavenosťou ako aj presnými poznatkami o situácii v Uhorsku.