80. výročie smrti Milana Hodžu. Slovenského politika, čs. premiéra a Stredoeurópana

Azda nik v slovenských dejinách neurobil širší politický oblúk ako Milan Hodža – od presadzovania reformy habsburskej monarchie v posledných rokoch pred jej zánikom cez podiel na prihlásení sa k vzniku Česko-Slovenska v Martine 30. októbra 1918, neskôr upevňovanie jednoty československého štátu pomocou politického „československého národa“ až po platformu slovenskej svojbytnosti v rokoch druhej svetovej vojny. Aj takto by sa dal v skratke opísať program jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej politiky a diplomacie prvej polovice 20. storočia – Milana Hodžu – rodáka zo Sučian, ktorého osemdesiate výročie úmrtia si dnes pripomíname.

Jeho politická kariéra sa začala ešte v období rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa v roku 1907 stal poradcom následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda d´Este. Hodža mal vtedy 28 rokov a rakúsky vojvodca ho prijal na audiencii na svojom zámku Belvedere vo Viedni ako vôbec najmladšieho politika. Zaradil sa tak do takzvanej belvederskej skupiny v okolí následníka trónu, ktorá pripravovala reformu monarchie. Túto pozíciu si vybojoval svojím excelentným vzdelaním, dobrou jazykovou vybavenosťou ako aj presnými poznatkami o situácii v Uhorsku.

František Ferdinand nesúhlasil s dualistickým usporiadaním monarchie, za problém považoval maďarský nacionalizmus zosobnený v maďarskej aristokracii a nižšej šľachte a podporoval zrovnoprávnenie nemaďarských národov v Uhorsku. V posledných mesiacoch pred sarajevským atentátom patril Hodža medzi najbližších spolupracovníkov následníka habsburského trónu, a teda sa priamo podieľal na prípravách rozsiahlych politických zmien.

Roky po kataklizme prvej svetovej vojny, ktorú rozpútal atentát na nástupníka trónu a jeho manželku v Sarajeve 28. júna 1914, Hodža napísal, že „František Ferdinand bol jediný človek, ktorý by bol býval v stave udržať monarchiu a upevniť ju. Chcel ju prestavať z fundamentov krivdy na fundamenty národnej a politickej rovnoprávnosti.“ Politická konštelácia však bola nastavená tak, že monarchia prežiť nemala.