Futbal stupídny nie je, ale umelá inteligencia áno

Istý problém toho vyhlásenia je, že Borges bol poloslepý, nakoniec oslepol celkom. Ale to, že vetu predniesol práve Argentínčan, si zaiste vyžadovalo značný kus odvahy. No, asi sa to k obzvlášť tvrdošijným fanúšikom nedonieslo.

Samozrejme, že futbal nie je stupídny, stupídne môžu byť reči okolo neho. Ale občas sa objaví niečo stupídne priamo v jeho prevádzkovaní. Teda skôr posudzovaní. Úplne stupídny je spôsob, akým sa teraz začal posudzovať ofsajd.

Na jeho určovanie a rozhodovanie o ňom bola nasadená vysoko sofistikovaná technológia, ktorá vykoná akési forenzné posúdenie a zistí, či útočníkovi nevyčnieval nos, takže gól, ktorý dal z úplne regulárnej pozície, nemôže byť uznaný. Na prebiehajúcich majstrovstvách azda nebol zápas, kde nepadol gól, ktorý na prvý pohľad vyzerá úplne normálne, ale potom sa po niekoľkých minútach podivného čakania oznámi, že neplatí. Niekomu z útočiaceho tímu vyčnieval lakeť alebo kus nohy alebo napríklad len ucho za obrannú líniu, čo však nemohol nikto vidieť a rozoznať – a už bolo rozhodnuté. Aj tá najkrajšia akcia bola rozhodnutím vysoko stupídnej technológie likvidovaná.

Ide o také malicherné posudzovanie, že to ničí radosť a dynamiku hry. Padne gól, ale rozhodca musí počkať, čo mu povie vyspelá technológia, vďaka ktorej dôjde k prenosu situácie do trojdimenzionálneho priestoru, kde sa zistí, že naozaj hráč Lukaku, ktorý dal práve ďalší neplatný gól, mal nadočnicový oblúk cez čiaru. Alebo kúsok briadky. Je to smiešne, až idiotské a z vlastnej skúsenosti hovorím, že takto sa hrať futbal nedá. My sme napríklad pred domom na ofsajd skoro nehrali. Vedeli sme, že sa to píska, ale nám našťastie nemal kto.

Futbal je totiž z princípu divoká hra zbytočne veľmi spútaná pravidlami. V jej základoch sú krvavé rituálne zápasy predkolumbovských civilizácií, ktoré sa obvykle končili smrťou oboch družstiev. Jedno bolo povraždené, pretože prehralo, druhé išlo na smrť za odmenu. Z toho pohľadu niet divu, že je v ňom niečo naozaj osudovo príťažlivé. Má v ňom mať preto svoje miesto náhoda, úskok, lesť, napríklad aj istá faloš.

Ofsajd je presne to pravidlo, ktoré je z hľadiska hry nutné (naozaj by sa útočníci len tlačili pred bránou), ale z hľadiska jej dynamiky sporné: jednu dobu sa hral stále ofsajd systém, čo bolo mimoriadne otravné. Nie je možné ho brať dogmaticky a nemožno ho posudzovať pedantsky. Rozhodca by mal mať svoj pohľad a svoje právomoci, navyše má k ruke postranných rozhodcov. To všetko je potom na čo? Zavedenie technológií znižuje jeho autoritu a robí ho zbytočným. Je to ďalší z nebezpečných vpádov neľudského sveta technológií do sveta, ktorý by mal zostať v rukách ľudí.

No – ale v skutočnosti je to jedno. O pár týždňov už nikto nebude vedieť, že sa niečo niekde hralo. Ale tak je to správne. Už Mayovia, ktorí hrali s useknutými hlavami, to vedeli.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.