Keď sokoli boli levmi

Chýbal kúsoček: šťastia, fyzických síl, absolútnej koncentrácie. Kúsoček všetkého, za čím mužstvo išlo vyše 90 minút. Sokoli lietali, v prvom polčase prevýšili rozpačitého favorita, v druhom sa premenili na levov zo súperovho odznaku, bojovali, dreli, až na pokraj zrútenia a na samom konci stratili výnimočné víťazstvo.

Ale o ich účinkovaní na Eure sa bude dlho hovoriť. Zostane v pamäti, pretože prinieslo pozitívne pocity, hrdosť nad peknou futbalovou tvárou Slovenska, s novou identitou, odvahou, nebojácnosťou. A ako povedal Francesco Calzona, tvorca tohto tímu, hrali sme „grande calcio“. Áno, veľký futbal! 

Rozhodli drahokamy anglického tímu. Jediní dvaja hráči, ktorí pôsobia mimo Premier League, ale sú žiariacimi hviezdami a osobnosťami, ktoré predchádza opodstatnený veľhlas, vychádzajúci z ich kvalít, postavenia, významu. Len raz sme neustrážili Juda Bellinghama a potom Harryho Kanea. Na konci riadneho hracieho času a na začiatku predĺženia sme prehrali veľký zápas.

„Budeme stále spochybňovaní, čomu rozumiem. Ale sú tu superkvalitní hráčmi, ktorí nás udržali na Eure,“ priznal Gareth Southgate. Nemáme v tíme také megahviezdy, ale našli sme počas dvoch týždňov hráčov, nad ktorých výkonmi musíme vysloviť obrovské uznanie. 

Naše silné mená

Svetový bol Stano Lobotka, ako lasička prechádzajúci tenkými uličkami stredu poľa, metronomicky presný, v správnom tempe, s úžasným citom pre vývoj situácie v oboch fázach hry. Nič na tom nezmení ani nešťastný nedôrazný odkop na konci osemfinále, po ktorom mali Angličania vhadzovanie a vyťažili z tejto situácie vyrovnávajúci gól. Stred poľa vystužoval ofenzívnymi riešeniami Ondrej Duda, pre ktorého to boli najsilnejšie chvíle počas už takmer desaťročnej reprezentačnej kariéry. 

Zahrali veteráni, ktorí boli na všetkých štyroch veľkých šampionátoch našej reprezentácie: Juraj Kucka, highlander stredu poľa, tvrdý nekompromisný bojovník, a Peter Pekarík, nad ktorým viseli otázniky z nepodstatného zaťaženia v klubovej sezóne. Pripravil sa skvelo a jeho výkonnosť v zápasoch stúpala.

Rástlo aj mužstvo. Bolo pevné v obrane, v Milanovi Škriniarovi a Denisovi Vavrovi malo silnú a zohratú stopérsku dvojicu. Spoľahlivý bol skúsený brankár Martin Dúbravka. Obrana, stred poľa a krídla stáli za kompaktnosťou a zlepšovaním tohto tímu

Silná bola ľavá strana s Dávidom Hanckom a Lukášom Haraslínom, s hráčmi, ktorým nechýba ostrosť, priamočiarosť, drajv. Neboli odmenení gólmi a tak sa koncovka preniesla k hráčovi z opačnej strany. Ivan Schranz prežil životný turnaj a najkrajšie dni v národnom drese. Skromný hráč, vždy pripravený na akúkoľvek úlohu. Stal sa našim streleckým tromfom. Nečakane, presne ako Robo Vittek na MS 2010 v Južnej Afrike. V českej lige dal za pražskú Slaviu počas sezóny len dva góly v lige, jeden v pohári, dva v európskych predkolách a tri v Európskej lige. Na Eure expolodoval: skóroval proti Belgicku, Ukrajine i Anglicku.  

Chýbal nám stredný útočník a druhý sled. Lepšia kvalita z lavičky. Nemáme hráčov, ktorí by zmenili zápas, ktorí by nahradili opory. Trpíme na úzkosť kádra. Preto sme na Eure zvíťazili len v jednom zápase, hoci sme vyhrávali vo všetkých štyroch. Kto by si však pred dvoma rokmi, po strate šance vyhrať skupinu v C-divízii Ligy národov pred Kazachstanom, keď nastupoval neznámy Talian na pozíciu trénera národného tímu, pomyslel, že v posledný júnový deň 2024 budeme hrať osemfinále majstrovstiev Európy a budeme mať na lopate Anglicko?

Anglicko hralo horšie ako v skupine

Bol to úžasný, nezabudnuteľný zápas so zlým koncom. Sľubovaná a očakávaná premena hrozného a nudného Anglicka nenastala. Hralo horšie ako v skupine, bez energie a stopy kreativity. V prvom polčase ho naši zneutralizovali a prevýšili. Gareth Southgate nebol schopný prebudiť mužstvo. Nezabralo ani video z roku 1966, z jediného šampionátového titulu Anglicka, ktoré ponúkol hráčom ako inšpiráciu do ďalších dní. Hýbali sa v nízkom tempe, v prvom polčase si len v dvoch fázach vypracovali nápor. 

Naši boli pripravení lepšie. Vysoké napádanie bolo celozápasovým rébusom pre silného súpera, podobne ako napádanie v strede poľa, s čím má Anglicko dlhodobejšie problémy. Vedeli sme podržať loptu, hrali sme umne a akonáhle sa naskytol priestor, útočili sme. Hneď na začiatku hlavičkoval Kucka po priamom kope Dudu a v 5. minúte sa po výpade Haraslína zjavil v šanci Hancko, ktorý prudkou prihrávkou nenašiel pri vzdialenejšej žrdi Schranza. 

Haraslínovi potom v poslednej chvíli zblokovali strelu a Kuckov strieľaný center preletel popred Pickfordovu bránu. Proti vysoko hodnotenej obrane Albiónu, ktorá z hry nedovolila Srbom, Dánom a ani Slovincom žiadnu gólovú možnosť, sme si vedeli vypracovať nebezpečné akcie.

Naši sa výborne pohybovali bez lopty, Angličania dlhé minúty nič ofenzívne nevymysleli, kým naši hrali sebavedomo, drzo, čo dokumentoval Haraslínov rýchly nájazd na Pickforda a potom jasličky Walkerovi so žltým faulom Bellinghama. 

Nevyužitá šanca

V 25. minúte prišla Schranzova chvíľa. Pri Vavrovom dlhom pase vyhral Kucka vzdušný súboj s Guehim, David Strelec výborne potiahol akciu pred šestnástku, našiel nabiehajúceho Schranza, ktorý napriek miernemu podkopnutiu od vracajúceho sa Guehiho stihol zakončiť popri Pickfordovi. Výborná rýchla akcia, s odolnosťou v súboji, správnym riešením, presnou prihrávkou i koncovkou. Ak by sme to pritiahli za vlasy: škoda, že Guehi faulom nezastavil nášho strelca. Dostal by druhú žltú kartu, kopali by sme penaltu a hrali presilovku. 

Anglicko prvýkrát na Eure prehrávalo. Už v priebehu prvého polčasu spustili jeho fanúšikovia mohutný piskot. Závary pred Dúbravkovou bránou prišli len po priamych alebo rohových kopoch. Päť minút po zmene strán sa Angličanom jediný raz podarilo odomknúť našu obranu: Kane fantasticky vysunul voľného Trippiera a Foden, čerstvý trojnásobný otec, pohodlne dorazil do prázdnej brány, lenže neustrážil si ofsajdovú čiaru a o šírku tela ju prekročil. Vzápätí mal šancu Kane, ale Vavro mu špičkou kopačky strelu zrazil na roh. Zdalo sa, že dusivý tlak zo začiatku druhého polčasu zmení obraz zápasu. Angličania zlepšili pohyb, zatlačili nás do hlbšieho postavenia a predsa sme to boli my, kto mohol streliť gól.

Bola to situácia, ktorá sa odohrala rýchlo, nečakane a nikto na ňu nebol pripravený. Dávida Strelca bude mátať pri spomienkach na toto Euro a na veľkolepú šancu hrať v štvrťfinále proti Švajčiarsku. V 55. minúte Angličania rozohrávali po našom faule na stredovej čiare. Bellingham sa ponáhľal, okamžite poslal prihrávku Stonesovi, ktorý neregistroval, čo sa v tej chvíli deje. Lopta prešla okolo neho a dostala sa  v stredovom kruhu k Strelcovi, ktorý videl, že Pickford stojí tridsať metrov od brány. Ihneď vystrelil, ale opustenú bránu minul. Stačilo trafiť jej priestor, možno nebolo potrebné ani okamžité zakončenie.

Bola to naša najväčšia šanca na druhý gól. Anglický nápor prichádzal pomaly. Rozbíjal sa o dobrú obranu, narúšali sme ho sporadickými výpadmi. V záverečnej štvrťhodine minul Kane hlavičkou v čistej pozícii po centri Fodena, v 81. minúte trafil Declan Rice spoza šestnástky do pravej žrde a Kane prekopol prázdnu bránu. Nepúšťali sme anglické krídla za chrbát obrany. Dobre sme reagovali na zmenu spôsobu hry, aj na príchod Palmera, po ktorom sa zo Saku stal ľavý obranca. 

Chýbala nám rýchlosť aj moment prekvapenia

Anglicko zúfalo, bolo utýrané nenaplnením vlastnej kapacity, novinári už mali určite pripravené jedovaté šípy na odsúdenie Southgata, nekrológ po jeho predčasnom konci, keď znovu nevyťažil nič zo silnej generácie. Črtal sa jeho najväčší prešľap, kataklizmická prehra Anglicka, ako pred ôsmimi rokmi proti Islandu.

Všetko zmenil jeden moment. Okamih potvrdzujúci, že velikánom veľa netreba ani vtedy, keď sa dostanú do úzkych.

K Bellinghamovi prepadla lopta cez hlavičkový súboj Hancka s Guehim, člen madridského bieleho baletu dostal od Vavra len o kúsoček priestoru viac, ako dostať mal, a pohotovými majstrovskými nožničkami do ľavého dolného kúta spasil seba pred zdrvujúcou kritikou a Anglicko pred hanebnou prehrou. Prvou strelou na našu bránu! 

Dostali sme gól po dlhom vhadzovaní Walkera a na začiatku predĺženia aj po priamom kope. Po zbytočnom faule v rohu ihriska sa lopta cez troch striedajúcich Angličanov dostala k očakávanému strelcovi: odvrátený center Palmera sa dostal na nohu Ezeho, ktorého nevydarený volej stočil hlavou pred bránu Ivan Toney a Harry Kane už druhou hlavičkovou možnosťou nepohrdol. S Bellinghamom zostáva na Eure jediným strelcom Anglicka, ktoré síce ukázalo vôľu a srdce, ale neukázalo zlepšenie. Bellingham a Kane mu predĺžili čas na Eure. 

Naši s výrazne pozmeneným zložením, po postupnom nasadení Boženíka, Suslova, Bénesa, Bera, v predĺžení aj Gyombéra a Tuptu, robili čo mohli. Vyťažili z toho, že Angličania sa rozhodli hrať defenzívnou kartou, stiahli oboch gólových autorov, ale našim akciám chýbala pri fyzickom vyťažení rýchlosť a moment prekvapenia.

Aj tak mohol vyrovnať Pekarík, ktorý nestihol lepšie usmeriť prudkú strelu Bénesa. V druhej časti predĺženia smerovali akcie k anglickej šestnástke. Zaregistrovali sme zrazenú strelu Bera; priamy kop Tuptu nad Pickfordovu bránu; dobrý prudký center, ktorý nezasiahol Hancko; Boženíkovu strelu z uhla do bočnej siete a dve hlavičky neúnavného Hancka. Sokoli urobili všetko, čo bolo v ich silách. Do rozstrelu už osemfinále nedostali. 

Vraciame sa ako lepší tím

Ak náš futbal v ére Česko-Slovenska nikdy nezabudol na finále majstrovstiev sveta na rímskom Flaminiu 1934 a v Čile 1962, na belehradský triumf na ME 1976, na bronz z Eura o štyri roky neskôr či na štvrťfinále MS 1990 v Taliansku, tak nesmieme ani na Slovensku zabudnúť na to, čo sa podarilo Weissovej partii v Južnej Afrike 2010, Kozákovmu tímu v kvalifikácii a potom na Eure 2016 a Calzonovým ragazzi teraz v Nemecku. Nie je to málo. A tak ako väčšinu úspechov slovenského športu, tak aj tento futbalový znásobí a zhodnotí až čas. 

Rozprávky majú šťastný koniec. Táto naša futbalová, nevedomky zrodená pred dvoma rokmi a dotvorená v ostatných dvoch týždňoch, ho nemala. Rozprávky sú krásne ešte v dvoch veciach. Dobro v nich víťazí nad zlom, čo vo futbale častokrát neplatí. A zväčša to býva v rozprávkach tak, že na konci sú v nich ľudia lepší ako na začiatku. To je príbeh nášho mužstva. Odchádzalo v tichosti, s malou nádejou. Vracia sa hrdinsky, potom, čo mu len to posledné šťastíčko chýbalo k tomu, aby urobilo veľkú dieru do Európy.

Calzonovi chlapci sa vracajú z Eura ako lepší tím! A za to im patrí rešpekt a veľké poďakovanie.