Zachráni koaličná vláda Juhoafrickú republiku? Posledná šanca dúhového národa

Tridsať rokov po skončení apartheidu v krajine obdarenej takmer nekonečnými prírodnými zdrojmi nefunguje takmer nič. Presnejšie povedané: to, čo má vláda zabezpečovať, väčšinou nefunguje, a to priam spektakulárne. Výpadky elektriny sú nevídané aj na africké pomery, zdravotná starostlivosť je mizerná, bezpečnostná situácia je desivá – priemerný počet vrážd denne je 84 a od pádu apartheidu zomrelo násilnou smrťou pol milióna ľudí.

Extrémnu nefunkčnosť ťažko skorumpovaného štátu ilustruje epizóda z januára 2023. Keď bol do čela elektrární Eskom vymenovaný nový generálny riaditeľ André de Ruyter s cieľom aspoň čiastočne obmedziť bezuzdné rozkrádanie peňazí určených na údržbu siete a elektrární, niekto ho okamžite otrávil. Ruyter otravu kyanidom prežil, ale pochopil, čo mu tým povedali, a odstúpil.

Jediné, čo delí Juhoafrickú republiku od priepasti chudoby porovnateľnej s Haiti alebo Južným Sudánom, je veľmi silný súkromný sektor, ktorý sa rozvinul okolo potrieb strednej triedy. Súkromní lekári, súkromné bezpečnostné služby, súkromné školstvo, súkromné generátory elektriny, súkromné bývanie za vysokým múrom obohnaným ostnatým drôtom. Samozrejme, musíte na to mať – a to si priemerný Juhoafričan nemôže dovoliť.

V ostatných parlamentných voľbách sa stalo niečo neslýchané. Africký národný kongres, ktorý je za tieto pomery zodpovedný, po prvý raz nezískal väčšinu. Bolo by spravodlivé povedať, že to nebol až taký veľký posun v preferenciách. Bolo to najmä preto, že nová strana Jacoba Zumu, mimoriadneho korupčníka aj na juhoafrické pomery, sa od ANC odtrhla a odobrala hlasy Zuluov štátnej strane.

Tak či onak výsledkom je prvá koaličná vláda v histórii so štyrmi stranami. A druhá najväčšia, Demokratická aliancia, už má za sebou celkom dobré výsledky v regionálnej politike v Západnom Kapsku.

Nová vláda má ďalšie pozitívum. Dve najhoršie juhoafrické strany, ktorými sú zhodou okolností Zumova Umkhonto we Sizwe a EFF Juliusa Malemu (ktorej program sa viac-menej zhoduje s tým, čo zničilo susedné Zimbabwe – vyvlastniť bielych), zostali v opozícii, hoci spolu získali znepokojujúcu štvrtinu hlasov.

Juhoafrická republika má teda vôbec prvýkrát možnosť skutočne si vyskúšať, čo znamená deľba moci, a to bez toho, aby do nej mohli hovoriť nejakí skutočne nebezpeční radikáli. Súťaž medzi vládnucimi stranami by zároveň mohla poskytnúť určitú motiváciu na zlepšenie úplne neuspokojivých podmienok vo verejnom sektore.

Môže to však byť vôbec posledná šanca. Ak sa život v Juhoafrickej republike nezlepší ani za koaličnej vlády, môže byť tá nasledujúca vláda plná radikálov. A to by znamenalo koniec „dúhového národa“, jediného svojho druhu, ktorý pri všetkej nefunkčnosti, ktorá zamoruje verejnú sféru, mal zvyšku sveta čo dať.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.