Snáď už aj deti v Bratislave uvidia nočnú oblohu s hviezdami. Planetárium bude v ZOO

Do piatich rokov by malo byť pripravené Zážitkové centrum vedy (ZCV) a planetárium so svojím celoročným programom pre rodiny s deťmi, školské zariadenia a pre ostatných návštevníkov. „Cieľom je zvýšiť záujem o vedu a techniku neformálnym vzdelávaním,” píše sa v Memorande o spolupráci, ktoré v týchto dňoch vzalo mestské zastupiteľstvo na vedomie. 

Planetárium má zase slúžiť na získanie poznatkov z oblasti vesmíru. Na spolupráci sa chystá podieľať hlavné mesto a niektoré veľké inštitúcie. Bratislavský Štandard oslovil viaceré z nich s otázkou, či už začali robiť prvé kroky na realizáciu centra a prvého verejného planetária v metropole.  

„Sme na začiatku dlhej cesty, ktorá verím, že nás privedie až k úspešnej výstavbe a sprevádzkovaniu Zážitkového centra vedy a planetária, ktoré si hlavné mesto Bratislava skutočne zaslúži,” uviedla Štefánia Bartošová, riaditeľka odboru komunikácie z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). 

„Slovenská akadémia vied (SAV) v areáli zážitkového centra plánuje popularizáciu vedy a vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť,” ozrejmil nám na úvod akademické plány František Simančík, člen Predsedníctva SAV.

Svoje vyjadrenie pre Bratislavský Štandard poskytol aj člen riadiaceho výboru združenia Slovenské planetáriá Juraj Kubica. „Snahy o výstavbu planetária v Bratislave prebiehajú takmer už od vynájdenia tejto technológie pred sto rokmi. Na Slovensku sa podarilo postaviť viacero takýchto zariadení, no ani jedno nie je v hlavnom meste,” konštatuje Kubica. 

Z jeho ďalších slov je teda jasné, že čo sa týka Európy, kde majú takéto budovy už desiatky rokov, my sme v porovnaní s inými metropolami na samom chvoste. Ich posledný projekt planetária, na ktorom pracovali osem rokov a ktorý mal byť na nábreží Dunaja, poslanci mestského zastupiteľstva na čele s primátorom mesta Bratislavy Matúšom Vallom minulý rok zrušili. 

Snáď sa tento ďalší nový projekt dočká víťazného konca – realizácie. Z veľkej časti na ňom bude spolupracovať aj bratislavská ZOO. „V ZOO Bratislava sme fanúšikmi tmavej oblohy a vedy, preto by sme boli radi, keby práve v Mlynskej doline vznikol jedinečný areál, kde by v tesnom susedstve a v čo najväčšej synergii fungovali ZOO, planetárium a ZCV,” konštatuje riaditeľ ZOO Bratislava Matej Dobšovič.

Kedy, za koľko a kde

Bežných občanov asi najviac zaujíma, kedy budú môcť ZCV a planetárium navštíviť. Pred začatím výstavby čaká ZCV a planetárium overovacia štúdia, architektonická súťaž, projektová dokumentácia či povoľovacie konania. Samotná realizácia sa podľa optimistických úvah plánuje v rokoch 2028-2029. 

Ešte by bolo asi priskoro hovoriť o čiastke, ktorú bude ZCV a planetárium na svoj vznik potrebovať. Každopádne, samotná výstavba a prevádzka má byť financovaná predovšetkým zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, prípadne zo zdrojov EÚ. 

Ako ideálne miesto pre ZCV a planetárium bola určená Zoologická záhrada v Bratislave. A to aj z dôvodu bezproblémového napojenia na diaľničnú sieť, MHD a možnosť vybudovania záchytného parkoviska. 

Žirafy sa musia presťahovať

Podľa dostupných informácií v súčasnosti zatiaľ prebehli zameriavacie práce v Zoologickej záhrade v Mlynskej doline. ZOO Bratislava tak priblížila konkrétne pozemky, ktoré by sa pre tento veľký objekt najlepšie hodili. ZCV a planetárium by mali disponovať aj samostatným prístupom mimo súčasného územia ZOO. 

Podľa predbežných grafických znázornení pozemku, na ktorom by sa malo ZCV a planetárium nachádzať, pôjde o priestor, kde sú momentálne žirafy. Z tohto dôvodu príde na rad výstavba nového žirafinca, senníka a presun zvierat do nového prostredia.  

Dobšovič hovorí detailnejšie o novej lokalite, ktorá žirafám poskytne podstatne lepšie životné podmienky a dokonca desaťkrát väčšiu plochu vonkajšieho výbehu: „Miesto, na ktoré by sa zvieratá presunuli sa nachádza na voľných lúkach na kopci pod výbehom nosorožcov a zároveň by koncepčne zapadalo do nášho zámeru vytvoriť ‘Africký kopec‘.”

Žirafy, zebry a aj pštrosy, ktoré by sa mali presúvať, tak budú môcť obhrýzať aj nižšie časti stromov, ktoré lúku lemujú. 

Pre žirafy nebude úplne jednoduché aklimatizovať sa na nové miesto, keď boli celý život zvyknuté na niečo iné, no v bratislavskej ZOO sú presvedčení, že zmena bude určite stáť za to.

„Naši chovatelia majú úžasný vzťah k zvieratám a tie im dôverujú, čo je veľkou výhodou a základom hladkého presunu,” vysvetľuje riaditeľ ZOO a obavy dáva bokom. Na premiestnení žiráf budú totiž spolupracovať s odborníkmi zo zahraničných zoologických záhrad, ktorí okrem iného disponujú aj materiálno-technickými prostriedkami potrebnými na takýto presun. 

Matej Dobšovič projekt schvaľuje. ZOO Bratislava má určite záujem spolupracovať s ostatnými inštitúciami. Súčasťou takejto súčinnosti by malo byť aj spoločné prepojenie priestorov. Návštevníci planetária by teda mohli využívať aj oddychové zóny a ihrisko v ZOO a tiež gastro zariadenia. 

Bratislavská ZOO pri tejto spolupráci určite ponúkne ľuďom aj kombinované programy. „Návštevník si pozrie napríklad expozície v ZCV zamerané na biológiu a následne konkrétne živé zvieratá v ZOO,” uzatvára túto tému riaditeľ.  

Planetárium na vysokej úrovni

Občianske združenie Slovenské planetáriá, ktoré sa venuje verejným astronomickým pozorovaniam, expedíciám za tmavou oblohou, či prednáškam pre školy, vloží do tohto projektu svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti technológií a technických riešení pre planetáriá.

Ako sa pre náš denník vyjadril člen riadiaceho výboru združenia Juraj Kubica, kupoly, projektory, rozmery a kapacita budovy, osvetlenia, ozvučenia, sedadlá, to sú všetko dôležité súčasti, bez ktorých si kvalitné planetárium nevie predstaviť.

„Pre pripravovaný projekt sme ponúkli našu odbornú expertízu pri návrhu kapacitného a funkčného usporiadania planetária, konzultácie pre architektov pri návrhu objektu,” pomenúva Kubica niekoľko z ich kompetencií. Podľa návrhu a výberu budú následne vedieť vyčísliť finančný plán, zohľadňujúci náklady a výnosy z prevádzky. 

Súčasťou ich práce bude aj konzultácia s architektmi v rámci možných architektonických riešení a priestorových usporiadaní so zážitkovým centrom vedy. 

V zážitkovom centre ožijú aj staré počítače

Ďalšou veľkou inštitúciou, ktorá je do projektu zapojená, je Slovenská akadémia vied. František Simančík, člen Predsedníctva SAV nás informuje o záujme SAV umiestniť do budovy ZCV aj svoje expozície, najmä unikátne múzeum výpočtovej techniky.

„Prvé úspešné počítače vznikli na Slovensku už v úplných začiatkoch ich celosvetového vývoja,” uvádza zaujímavý fakt Simančík. Pre záujemcov je už dlhodobo v priestoroch Výpočtového strediska SAV v areáli na Patrónke k dispozícii veľká výstava a zároveň múzeum historického vývoja výpočtovej techniky.

Simančík má jasnú predstavu o prepojení zážitkového centra s modernizovaným areálom SAV. Ten by mal podľa jeho slov slúžiť ako open-air prezentácia výsledkov výskumu, „najmä možností ako ideálne zaobchádzať s krajinou, energiami, vodou, biodiverzitou a podobne,” dopĺňa na záver.

V areáli SAV sa už teraz intenzívne pripravujú na modernizáciu. Skvalitnenie zelene, zlepšenie biodiverzity či zníženie energetickej náročnosti sú prvé kroky, ktorých výsledky sa budú dať vidieť už v priebehu budúceho roka.

Ako bude vyzerať spolupráca

Na príprave a realizácii – od ideovej myšlienky, cez návrhy, získanie finančných prostriedkov až po vybudovanie ZCV a planetária – sa budú podieľať Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, Slovenská akadémia vied, Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenské planetáriá, Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity a Zoologická záhrada Bratislava. 

„Všetky strany memoranda sa zhodli na tom, že v hlavnom meste Slovenska je potrebné vybudovať zážitkové stredisko, ktoré priláka nielen domácich, ale aj zahraničných turistov,” zdôrazňuje absenciu takéhoto centra vedy, výskumu a astronómie Štefánia Bartošová z CVTI SR, ktorého úlohou v tomto projekte bude, okrem iného, hlavne zabezpečenie realizácie výstavby. 

S problémami treba rátať

V čom vidia všetky zúčastnené strany problém, je asi zosúladenie partnerov, ktorí budú počas dlhého obdobia na projekte nejakým spôsobom participovať.

„Výzvou pri realizácii projektu nového ZCV a planetária bude i zabezpečenie časovej kontinuity konkrétnych krokov ako aj koordinácia komunikácie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami,” zhodnotila Bartošová. 

Problematickým bodom môže byť tiež „zmluvné zabezpečenie financovania projektu, keďže zatiaľ existuje len ideový zámer na využitie prostriedkov z národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií,” hovorí pre Bratislavský Štandard o ďalších možných prekážkach Juraj Kubica z občianskeho združenia Slovenské planetáriá. 

Riaditeľ ZOO Bratislava Matej Dobšovič je v tomto smere zatiaľ pozitívny. „Všetky strany memoranda sa zaviazali, že začneme spoločne pracovať na príprave štúdie uskutočniteľnosti. Ako pri všetkých veľkých projektoch, dôsledné a detailné plánovanie je kľúčové.”  

O ďalšom osude prvého verejného bratislavského planetária a zážitkového centra vedy bude Bratislavský Štandard ďalej informovať.