Čínske minimozgy z ľudských neurónov riadia roboty

MetaBOC (Meta Brain-on-Chip) umožňuje po pripojení k robotickému systému riadiť vyhýbanie sa prekážkam, sledovanie a uchopovanie predmetov. „Mozog na čipe“ pozostáva z čipu obsahujúceho elektródy a „mozgu“ vytvoreného in-vitro procesom z ľudských kmeňových buniek.

Výskumný tím využíva organoidy guľového tvaru, vzhľadom k tomu, že ich trojrozmerná štruktúra umožňuje vyššiu komplexnosť neurónových spojení. Pestovanie „minimozgov“ podporuje ultrazvuk nízkej intenzity, ktorý výrazne zlepšuje ich rast a dozrievanie.

Na tréning takto vypestovaných „mozgov“ sa využíva umelá inteligencia, čo vytvára zaujímavú syntézu umelej a biologickej inteligencie. Softvér rozhrania je zverejnený s otvoreným zdrojovým kódom.

„Rozhranie mozog-počítač na čipe je technológia, ktorá využíva ‚mozog‘ vypestovaný in-vitro (takzvané mozgové organoidy) pripojený k čipu s elektródami, ktoré vytvorí ‚mozog na čipe‘. Je schopné interakcie s vonkajším svetom pomocou enkódovania a dekódovania a stimulačnej spätnej väzby,“ povedal Ming Dong, viceprezident Univerzity v Tchien-ťine a výkonný riaditeľ Laboratória Haihe.

Systémy integrujúce biologické neurónové siete, nazývané aj „wetware“, sa v súčasnosti stávajú cieľom zvýšenej pozornosti. Spomenúť možno napríklad „DishBrain“, projekt austrálskych vedcov vytvorený z 800-tisíc ľudských a myších neurónov, ktorý sa naučil hrať hru „Pong“. Výskum okamžite upútal pozornosť austrálskej armády, tá sa rozhodla ho finančne podporiť.

Autori tohto projektu založili firmu Cortical Labs. Ich „minimozgy“ dokážu prežiť až dvanásť mesiacov.

„Biologické systémy, dokonca aj také základné a nedokonalé, aké máme v súčasnosti, prekonávajú ľuďmi vytvorené algoritmy hlbokého učenia. To je naozaj divoké,“ povedal Brett Kagan, vedecký šéf Cortical Labs.

O švajčiarskej firme FinalSpark, ktorá používa na učenie mozgových organoidov dopamín, už písal aj Štandard.