Po vyše 20 rokoch môže byť obnovená premávka na historickej trati do Maďarska

Zároveň išlo o trať s dlhou históriou. Ako sa uvádza v knihe Dejiny železníc na území Slovenska, bola to jedna z prvých železničných tratí v Rakúsko-Uhorsku, ktorá v roku 1871 prepojila Budapešť cez Šalgotarján (maďarsky Salgótarján) a Fiľakovo so Zvolenom. Premávka na približne 11-kilometrovej trati však bola v roku 2003 pozastavená a dodnes nedošlo k jej obnoveniu.

Vláda chce obnovenie premávky

Možné prehodnotenie tohto stavu naznačil vládny kabinet na svojom tohtoročnom výjazdovom rokovaní v Galante. Vzal tam na vedomie informatívny materiál ministra dopravy, podľa ktorého by sa vlakové spoje z Fiľakova do Maďarska mohli obnoviť.

„Vláda SR považuje za potrebné zlepšiť dopravné spojenie medzi prihraničnými regiónmi Slovenskej republiky a Maďarska, s cieľom posilniť tradičné vzájomné väzby. Ide najmä o tie oblasti, s ktorými má Slovensko historicky, kultúrne, či hospodársky silné previazanie,“ uvádza sa v predkladacej správe.

Región medzi Lučencom a Šalgotarjánom túto podmienku úplne spĺňa. Z historického hľadiska ide o pôvodnú Novohradskú (Nógrádsku) župu, ktorá bola po rozpade Rakúsko-Uhorska rozdelená medzi Maďarsko a Česko-Slovensko. Nová hranica okrem iného preťala dovtedy čulé ekonomické väzby a Novohrad i Nógrád dnes patria v rámci svojich krajín medzi najmenej rozvinuté regióny.

Vo vládnych materiáloch sa okrem iného uvádza, že hoci je Slovensko a Maďarsko prepojené siedmimi železničnými hraničnými priechodmi, pravidelné diaľkové železničné spojenie je prevádzkované iba na dvoch z nich a regionálne prepojenie len na jedinom.

Kabinet preto navrhuje prioritne spustiť premávku na dvoch doteraz nevyužívaných prepojeniach. Prvým je trať z Košíc do Miškovca (maďarsky Miskolc) a druhým práve železnica Lučenec – Fiľakovo – Šalgotarján – Hatvan. Linka by mala spočiatku fungovať v hodinovom intervale v špičke a v dvojhodinovom v sedle (teda v časoch so zníženými nárokmi na prepravu).

Miestni zámer vítajú, veria v zlepšenie cestovného ruchu

Možnosť obnovenia vlakovej dopravy v tomto úseku vítajú všetky subjekty, ktoré Štandard oslovil. Ako zdôraznil podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Beljak, spomínaný železničný úsek im síce nepatrí, ale celú vec aspoň urgujú.

„Túto trať treba určite oživiť a takúto iniciatívu vítame. Je dobré, že podnety vychádzajú od nás z regiónov. Boli sme tiež prizvaní k novým slovensko-maďarským projektom, spoločne sme prechádzali návrhy a vyberali tie zmysluplné, ktoré majú logiku,“ podotkol Beljak.

Zdôraznil tiež nutnosť vybudovať asi šesťkilometrový úsek železničnej trate od Šiah do maďarskej obce Drégelypalánk (Drégeľská Polianka). Ide o úsek, ktorý sa prestal používať po druhej svetovej vojne a v roku 1963 bola trať rozobraná, zostal po nej iba násyp.

O možnosti jej obnovenia sa hovorí od 90. rokov minulého storočia. „Neskutočným spôsobom by to u nás rozhýbalo cestovný ruch, dostalo by to k nám celú Budapešť,“ zdôraznil Beljak na margo obidvoch zámerov.

S jeho názorom súhlasí aj riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Turistický Novohrad a Podpoľanie Tomáš Krahulec. „Toto územie by bolo dostupnejšie pre maďarských návštevníkov, ale aj naopak, slovenskí návštevníci by sa ľahšie dostali do Maďarska,“ vyzdvihol.

Je presvedčený, že obnovenie vlakov by regiónu prinieslo aj hospodársky rast. „V každej obci pri trati by sa mohli obnoviť staničky a vybudovať nejaké služby. Napríklad požičovne bicyklov, kde by sa povedzme zo Šiatorskej Bukovinky dalo dostať na hrad Šomoška,“ konkretizoval.

Možnosť obnovenia vlakových spojov víta i samospráva okresného mesta. „Roky sa snažíme rozvíjať cestovný ruch aj smerom na Maďarsko, napríklad prostredníctvom letných výletných vlakov na ďalšej trati smerom na Ipolytarnóc (Ipeľský Trnovec). Máme tiež iné spoločné projekty,“ zdôraznila pre Štandard primátorka Lučenca Alexandra Pivková.

Obnovenie trate považuje za dôležité aj v rámci zlepšenia dopravnej dostupnosti smerom na Budapešť a tamojšie veľké medzinárodné letisko. „Budem sa veľmi intenzívne zaujímať a snažiť, aby tieto rokovania dospeli k zdarnému koncu,“ podčiarkla primátorka.

V posilnenie turizmu po prípadnom obnovení premávky vlakov verí aj starosta Šiatorskej Bukovinky Peter Badinka. „Plánujeme, že by sme od vlakovej stanice mohli vybudovať nejaké spojenie, napríklad cyklochodník,“ avizoval jeden z konkrétnych zámerov pre Štandard.

Maďarská strana je tiež za

Rovnako priaznivo naklonená je zámeru i maďarská strana. Ako pre Štandard potvrdila riaditeľka Obchodnej a priemyselnej komory Nógrádskej župy Melinda Mihályné Balázs, v ich krajine je spoločenská túžba a tlak, aby sa vlaková premávka smerom na Slovensko obnovila.

Vecou sa ešte bude zaoberať župné zastupiteľstvo Nógrádskej župy. Príslušný bod majú jeho poslanci v programe septembrového zasadnutia.

O vyjadrenie sme požiadali aj primátora Šalgotarjánu Zsolta Feketeho. Pýtali sme sa, ako vníma snahy o obnovenie dopravy na tejto trati a ako by to podľa neho mohlo pomôcť mestu a celému regiónu. Do uzávierky článku sme však nedostali odpoveď.

Obnovenie premávky je však záležitosťou predovšetkým slovenskej strany. V rámci Maďarska totiž vlaky dodnes jazdia až do Somoskőújfalu, čo je obec bezprostredne pri hranici.

Naopak, na Slovensku vlaky nepremávajú na viac ako desaťkilometrovom úseku od Fiľakova po Šiatorskú Bukovinku. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) síce trať udržiavajú, ale ako sa Štandard presvedčil priamo na mieste, mnohé podvaly a ďalšia infraštruktúra by potrebovali obnovu. O nie ideálnom stave svedčí i skutočnosť, že podľa dokumentov na stránke ŽSR je najvyššia traťová rýchlosť tohto úseku znížená na 60 km/h.

Problémov v regióne je viac

Problémov v súvislosti s vlakovou dopravou je vo Fiľakove a okolí viac, nejde len o trať smerom na Šiatorskú Bukovinku. Pre mesto je hlavným problémom rozhodnutie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), podľa ktorého vlaky nezastavujú na fiľakovskej hlavnej stanici, ale iba na „malej stanici“, teda zastávke priamo v meste.

Dôvodom je trasovanie železničnej trate pri tomto meste. Tá totiž z východnej strany opisuje veľký oblúk smerom na hlavnú stanicu, na južnom okraji mesta. Odtiaľ pokračuje na spomínanú menšiu zastávku v meste a ide ďalej smerom na Lučenec.

Existuje však i oveľa kratšia spojka, ktorá sa od spomínaného oblúka odpája a vedie priamo na malú stanicu. Vlaky, ktoré ju využijú, sa hlavnej stanici vo Fiľakove vyhnú a tým ušetria pár kilometrov cesty a asi tri minúty času. Primátor Fiľakova Attila Agócs však toto rozhodnutie opakovane kritizoval.

„Skoro 100 percent osobnej železničnej dopravy je presmerovanej na malú železničnú stanicu. Tá je síce blízko centra, ale nerieši nám to problém, čo ďalej s hlavnou stanicou. Infraštruktúrne je veľmi rozsiahla a je napríklad väčšia ako stanica v Lučenci. Ak sa len tak nechá, bude obrovskou urbanistickou jazvou na tele nášho mesta, kde bude všetko chátrať a rozkrádať sa,“ podotkol Agócs pre Štandard.

Pripomenul, že proti presmerovaniu vlakov na malú stanicu zorganizovala samospráva pred dvoma rokmi petíciu. Podpísalo ju viac ako 4000 ľudí, nielen z mesta, ale aj širšieho regiónu. K zmene rozhodnutia však dodnes nedošlo.

Ďalším problematickým miestom železničnej dopravy v tejto časti Novohradu je úsek dlhý asi 8,5 kilometra od Holiše po Fiľakovo. Ide o časť hlavnej trate od Zvolena na Košice, ale je dlhodobo v zlom stave a rýchlosť rýchlikov tam bola znížená na 50 km/h.

Fiľakovský primátor na jednom z nedávnych zasadnutí mestského zastupiteľstva spomenul, že na opravu trate medzi Holišou a Fiľakovom je už vypísaný tender s predpokladanou hodnotou zákazky asi 19,5 milióna eur.

„Ak k tejto rekonštrukcii naozaj dôjde, vzniknú úplne iné perspektívy možno aj na vrátenie dopravy na našu hlavnú stanicu, opravu podvalov smerom na Maďarsko a možno i na spustenie nejakých vlakov,“ zakončil Agócs.