Populisti Cyril s Metodom verzus súčasné barbarstvo

Raz pred rokmi prišla naša dcéra zo školy a vyrozprávala nám, čo sa stalo na hodine dejepisu. Gymnazistovi, ktorý nevedel, čo sa 5. júla oslavuje, učiteľka prezradila, že je to príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda. „A čo oslavujeme 6. júla?“ dávala učiteľka šancu tápajúcemu študentovi. Ten si po chvíli váhania tipol: „Odchod?“

Doba, v ktorej bratia zo Solúna absolvovali svoje misijné cesty, bola politicky veľmi turbulentná. Historici sa pri rekonštrukcii vtedajších udalostí môžu oprieť o písomné pramene, z ktorých je zrejmé, že o moc a vplyv sa súperilo rovnako drsne ako dnes.

Ale tiež, rovnako ako dnes, existovalo napätie medzi elitármi a populistami.

Knieža Rastislav si vyžiadal vierozvestcov z Východu, aby šírili kresťanstvo v jazyku miestneho ľudu, čo sa nepáčilo západným klerikom, ktorí na účel bohoslužby považovali za prípustné len jazyky, v ktorých nechal Pilát napísať nápis na Kristov kríž. Teda hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu.

Myšlienka, že ľud by mal rozumieť tomu, v čo verí, a veriť tomu, čomu rozumie, je nočnou morou všetkých elitárov, ktorí potrebujú mať navrch nad prostým ľudom. Cyril s Metodom sa dopúšťali kresťanského populizmu. Z pohľadu barbarov boli však aj oni elitári!

Tolerancia k pohanom, spoluobčanom iného presvedčenia, neprichádzala do úvahy. Pre „dedinu, v ktorej sa konali obety alebo prísahy pohanské“, Cyril a Metod stanovili, „nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí konajú obety a prísahy, nech sú predaní so všetkým svojím majetkom a výnos nech sa rozdá chudobným“.

Konverzii ľudu na kresťanstvo teda nechýbala materiálna motivácia. Dnešný liberálny demokrat v tom musí vidieť znárodňovanie alebo ľavičiarsky populizmus. A spomenuté vymedzovanie sa proti vtedajším západným elitárom z pozície národnej či nacionálnej pochopí dnešný liberálny demokrat ako typický populizmus, krajne pravicový.

Na kresťanstve, ktoré našim predkom zvestovali populisti Cyril s Metodom, vyrástla mocná civilizácia. Pritom politický chaos, v ktorom títo dvaja boli striedavo za hrdinov alebo za zloduchov, robil ich misiu zdanlivo beznádejnou. Politicky vskutku išlo o „mission impossible“. Ak títo dvaja dezinformátori a dezoláti uspeli, bolo to preto, že ich misia mala odozvu duchovnú. Slovo, ktoré zvestovali, niekoľkokrát odolalo vlnám barbarov, ktorí sa opakovane pokúšajú zmocniť sa Európy v rôznych prezlečeniach.

Súdobé barbarstvo usilujúce sa o umlčanie Slova má progresívny imidž, korporátnu kultúru a militantnú náturu. Barbarstvo je spoznateľné podľa toho, že vnáša do spoločnosti agresivitu, intoleranciu, primitivizmus. Typický barbar je vplyvný sociopat.

Takto na sviatok spolupatrónov Európy Cyrila a Metoda máme sklon sa rozhliadať, či odniekiaľ neprichádzajú súčasní misionári, ktorí by sťa politickí lídri vyviedli ľud späť do civilizácie. To sa však nestane. Nad barbarstvom nemožno vyhrať politicky, civilizácia sa obnovuje duchovne. Cyril s Metodom už prišli a čo mali zvestovať, zvestovali. Objavovať možno iba už objavené; kráčať treba po ceste, ktorá odjakživa vedie rovnakým smerom. Nebo a peklo sú navždy na rovnakom mieste.

Šiesteho júla Cyril s Metodom neodišli. Sú tu prítomní v tom, čo duchovne trvá. Rovnako tak neodišiel ani Ján Hus. Ale aby to nebolo jednoduché a aby bolo o čo usilovať, neodchádzajú ani barbari.

Článok pôvodne vyšiel v Rádiu Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.