Slovensko sa už dnes neviaže na žiadnu ideológiu

Premiér Robert Fico počas príhovoru na celonárodných oslavách pri príležitosti 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Reprofoto STVR. Youtube Premiér Robert Fico počas príhovoru na celonárodných oslavách pri príležitosti 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Reprofoto: STVR/Youtube

Predseda vlády Robert Fico rozbúril verejnú debatu svojím prvým verejným vystúpením na Devíne, keď vyslovil potrebu vybudovať hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu. A pokiaľ by to bolo potrebné, bude sa uvažovať aj o zmene Ústavy SR. Obsah zmien ešte nie je známy, no už samotná myšlienka je z hľadiska ústavnosti neprijateľná. A to nielen preto, že v zmysle Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu už dnes.

Robert Fico sa pritom vo svojom prejave tejto témy dotkol iba okrajovo, no jeho myšlienka ústavnej zmeny zarezonovala v mediálnom aj politickom priestore. Ide totiž o metódu politického boja, ktorá nemá oporu ako vo vnútroštátnom, tak ani v medzinárodnom práve.

Ústava poskytuje ochranu

Hneď prvý článok nášho základného právneho predpisu hovorí o tom, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Takéto vymedzenie nie je v Ústave SR na jej pomyselnom vrchole náhodne, ale predstavuje dôležitosť suverénneho postavenia štátu a jeho moderných princípov.

Druhá veta prvého článku dotvára isté mantinely moderného štátu tým, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. To znamená, že už dnes Ústava SR chráni štát pred tým, aby sa orientoval iba jedným svetonázorom, pretože dané ústavné zakotvenie vychádza z negatívnych skúsenosti z minulosti.

Tento článok Ústavy SR rozviedol Ústavný súd vo svojom náleze pod sp. zn. PL. ÚS 10/08. Podľa jeho názoru ide o zakotvenie štátnej neutrality, z ktorej vyplýva, že početnosť (početná sila) alebo spoločenský význam určitého vierovyznania či ideológie nemôže zohrávať nijaký význam. Z hľadiska teórie demokratického vládnutia možno povedať, že ľudské práva vytvárajú neprekročiteľné medze uplatnenia vôle menšiny, pretože ani prejav vôle ľudu (väčšiny) nimi nemôže disponovať. To je napríklad dôvod, prečo sú ľudské práva vyňaté z pôsobnosti referenda.

Historické skúsenosti

V prípade vylúčenia ideologickej naviazanosti štátu ide o historickú skúsenosť založenú na čl. 4 Ústavy Československej socialistickej republiky z roku 1960, podľa ktorého vedúcou silou v spoločnosti i v štáte bol predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.

Spoločná schôdza Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. 1986. Foto: ČTK/Kalina Michal/Profimedia.

Druhá temná historická skúsenosť sa datuje z textu Ústavy SR z roku 1939. Ustanovenie § 58 ods.1 vtedy upravovalo previazanosť štátu na totalitnú ideológiu textom: „Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty).“

Slovenský autonómny snem v univerzitnej aule v Bratislave, 1939. Neznámy autor: Slovenský národný archív, Bratislava/fond STK

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami