Jozef Onačilla

Robert Fico sa pritom vo svojom prejave tejto témy dotkol iba okrajovo, no jeho myšlienka ústavnej zmeny zarezonovala v mediálnom aj politickom priestore. Ide totiž o metódu politického boja, ktorá nemá oporu ako vo vnútroštátnom, tak ani v medzinárodnom práve.

Ústava poskytuje ochranu

Hneď prvý článok nášho základného právneho predpisu hovorí o tom, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Takéto vymedzenie nie je v Ústave SR na jej pomyselnom vrchole náhodne, ale predstavuje dôležitosť suverénneho postavenia štátu a jeho moderných princípov.

Druhá veta prvého článku dotvára isté mantinely moderného štátu tým, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. To znamená, že už dnes Ústava SR chráni štát pred tým, aby sa orientoval iba jedným svetonázorom, pretože dané ústavné zakotvenie vychádza z negatívnych skúsenosti z minulosti.

Tento článok Ústavy SR rozviedol Ústavný súd vo svojom náleze pod sp. zn. PL. ÚS 10/08. Podľa jeho názoru ide o zakotvenie štátnej neutrality, z ktorej vyplýva, že početnosť (početná sila) alebo spoločenský význam určitého vierovyznania či ideológie nemôže zohrávať nijaký význam. Z hľadiska teórie demokratického vládnutia možno povedať, že ľudské práva vytvárajú neprekročiteľné medze uplatnenia vôle menšiny, pretože ani prejav vôle ľudu (väčšiny) nimi nemôže disponovať. To je napríklad dôvod, prečo sú ľudské práva vyňaté z pôsobnosti referenda.