Vláda hasila problém s novými eurofondami. Odvoláva sa na bývalých ministrov

Na rokovaní vlády bol v utorok prvý raz po májovom atentáte premiér Robert Fico. Tlačovej besedy po vláde sa nezúčastnil. Nechal však odkaz na sociálnej sieti.  „Drahé progresívno liberálne médiá a opozícia, prepáčte, že som prežil, ale som späť,“ napísal Fico. Prvýkrát verejne vystúpil na oslavách štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda v piatok na hrade Devín.

Vicepremiér a minister investícií Richard Raši (Hlas) v súvislosti s čerpaním nových eurofondov poukazoval na to, že ide o resty po bývalej vláde. Kabinet preto do budúcnosti plánuje, že by sa peniaze presúvali na projekty, ktoré sú pripravené a peniaze sa tak „naisto“ minú. Doteraz sa vyčerpalo z nových eurofondov 372 miliónov eur. Podľa Rašiho „je to strašne málo“.

„Na vláde sme si povedali, že to, čo majú ministerstvá naplánované, musia splniť,“ zdôraznil Raši po rokovaní vlády. Priblížil, že v roku 2025 musí Slovensko vyčerpať 1,5 miliardy eur. Do konca roku 2026 sa musí vyplatiť ďalších 2,12 miliardy eur.

Podľa Rašiho predchádzajúce vedenie ministerstiev si naplánovalo, že v tomto roku zakontrahuje 2,5 miliardy eur. Ak sa to však nestihne, vicepremiér avizoval, že peniaze v rokoch 2025 a 2026 sa neminú.

„Hovoril som kolegom, áno, vy za to nemôžete, že ste nastúpili teraz a získali ste aj vo výzvach aj v kontraktácii čísla blízke nule, ale je to už naša zodpovednosť a keď sa to nestihne, tak by peniaze mohli prepadnúť,“ povedal Raši po rokovaní vlády.

Preto pred koncom roka sa podľa vývoja situácie budú peniaze presúvať do pripravených projektov, ktoré dokážu využiť prostriedky EÚ. Podľa Rašiho by sa mohli využiť na vodovody a kanalizácie, chodníky v obciach a mestách, na cesty druhej a tretej triedy. Využiť by sa mohli tiež pri energetickej efektívnosti budov a na modernizáciu železničnej dopravy, kde je obrovský investičný deficit.

Vláda tiež schválila materiál o využití prostriedkov z plánu obnovy s cieľom digitálnej transformácie úsekov verejnej správy. Investície majú poslúžiť k zlepšeniu kvality verejných služieb. Prijímateľmi financií budú ministerstvá vnútra, zahraničných vecí, práce, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetí a Národné centrum zdravotníckych informácií.

Problémy so štvrtou platbou

V uplynulých mesiacoch sa debatovalo o ohrození využitia europeňazí. Išlo o plán obnovy. Tento rok vo februári totiž Európska komisia pozastavila hodnotenie štvrtej platby z plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur, na čo upozornila opozičná strana PS.

Eurokomisia označila za problém zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny v trestnej legislatíve. Opozícia tvrdila, že sa ohrozia európske investície. Vicepremiér zodpovedný za plán obnovy Peter Kmec (Hlas) a ďalší vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) to považovali za strašenie pred eurovoľbami.

Opozícia poukazovala na list z konca marca, ktorý dostal vicepremiér Kmec. Obsahoval 15 otázok. Vicepremiér mal odpovedať, ako sa zabezpečí riadne vyšetrovanie prípadov, aby sa ochránili európske financie po zrušení špeciálnej prokuratúry.

Slovensko už získalo vyše tri miliardy eur

Na začiatku júla Oľga Dúbravská z Národnej implementačnej a koordinačnej autority informovala, že eurokomisia schválila v rámci plánu obnovy štvrtú platbu vo výške 923 miliónov eur.

Platba by mala prísť na účet za splnenie 15 míľnikov koncom tohto leta. „Splnili sme všetkých pätnásť míľnikov v rámci štvrtej žiadosti o platbu v pláne obnovy a odolnosti, ktoré nám garantujú vyplatenie sumy vo výške 923 miliónov eur. Určité zdržanie hodnotenia bolo zapríčinené predovšetkým novými prioritami súčasnej vládnej koalície, ktoré sú spojené napríklad s vyplácaním 13. dôchodkov. Podarilo sa nám presvedčiť Európsku komisiu, že zavedené kompenzačné opatrenia dostatočne garantujú udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti,“ uviedol podpredseda vlády Kmec.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku uviedlo, že ide o predbežné posúdenie platby a eurokomisia ho zaslala Hospodárskemu a finančnému výboru. Ten má štyri týždne na zaujatie stanoviska. Platba pre Slovensko sa uskutoční po prijatí stanoviska výboru a následnom rozhodnutí eurokomisie o platbe.

Spolu s predošlými troma žiadosťami o platbu získalo Slovensko z EÚ už viac ako tri miliardy eur, ktoré môže použiť na plnenie reforiem a investícií plánu obnovy.

Remišová: Raši dostal všetko na zlatom podnose, ľudia nechcú počúvať výhovorky za desaťtisíce mesačne

„Svoju neschopnosť sa pán Raši snaží veľmi nešikovne hodiť na mňa,“ reagovala exministerka Veronika Remišová (Za ľudí) v príspevku na Facebooku. Podľa nej minister „opäť nehorázne klamal“, a po siedmich rokoch dokázal vyčerpať len tretinu prístupných eurofondov.

„Vo viacerých programoch boli zastavené platby a skrachoval mu celý operačný program na vedu a výskum, ktorý sa musel kvôli korupcii zlúčiť s programom na betónovanie ciest, a doteraz naši vedci a vysoké školy pociťujú obrovské škody, ktoré Smer a Hlas napáchali,“ napísala Remišová s odkazom na prevzatie riadenia eurofondov v roku 2020.

„Museli sme zaviesť krízový manažment, urobiť po nich poriadok, zaviesť protikorupčné opatrenia a dnes je regionálny program IROP, ktorý som mala na starosti vyčerpaný na viac ako 100 percent, čo je najlepší výsledok v histórii Slovenska,“ tvrdí.

Pokiaľ ide o čerpanie eurofondov, Raši dostal podľa Remišovej všetko predpripravené na zlatom podnose, boli vypísané rôzne výzvy. „Uvediem len jeden príklad za všetky: vypísali sme výzvu na obnovu škôl a telocviční, bolo to vôbec prvýkrát, čo sa vôbec mohli stavať a obnovovať takéto zariadenia z eurofondov, pretože sme to dohodli s Európskou komisiou. A Richard Raši minulý rok, hneď po nástupe na ministerstvo túto výzvu zrušil. Keby ju nezrušil, tak v septembri by sa žiaci už mohli vracať do vynovených škôl a telocviční,“ vyhlásila bývalá šéfka MIRRI.

„Pán Raši, je načase, aby ste konečne začali pracovať a prestali sa neustále na niekoho vyhovárať. Ľudia sa daňami neskladajú na váš desaťtisícový plat, aby za to počúvali výhovorky,“ odkázala Rašimu.