Prvý tajomník francúzskej Socialistickej strany (PS) Olivier Faure v utorok deklaroval pripravenosť prevziať úlohu predsedu vlády.
V rozhovore citovanom televíziou BFM súčasne dodal, že jeho nominácia závisí od výsledku rokovaní v rámci ľavicového bloku Nový ľudový front (NFP), ktorý je po predčasných voľbách najsilnejšou frakciou vo francúzskom Národnom zhromaždení.
NFP, do ktorého patria aj socialisti, zelení a komunisti, však ani zďaleka nemá dostatok poslancov na to, aby vytvoril vládu.
Poslanci z ľavicovej aliancie, ktorí v utorok prišli do parlamentu, aby sa dohodli na ďalších krokoch i programe ustanovujúceho zasadnutia, vyzvali prezidenta Emmanuela Macrona, aby nominoval premiéra z ich strany.
NFP dodal, že zotrvanie Gabriela Attala na poste predsedu vlády „by mohlo vyznieť ako pokus o vymazanie výsledku“ nedeľného druhého kola volieb. NFP v tejto súvislosti varovala prezidenta pred akýmkoľvek pokusom spreneveriť sa inštitúciám republiky.
Na rešpektovanie výsledkov volieb Macrona v utorok vyzvala aj líderka poslaneckého klubu krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorá má v rámci NFP najviac poslancov. Mathilde Panotová vo svojom vyjadrení odsúdila „demokratickú anomáliu“, ku ktorej podľa nech dochádza vo Francúzsku, keď sa prezident dva dni po porážke svojho tábora vo voľbách „správa, akoby sa v tejto krajine nič nestalo“.
Socialistická primátorka mesta Nantes Johanna Rollandová, ktorá je aj členkou tímu vyjednávačov za PS, v rozhovore v televízii France 2 uviedla, že je otvorená koalícii s „určitými ľavicovými macronistami“.
Podobný názor má aj bývalá predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová, ktorá vo vysielaní stanice France Inter vyzvala na vytvorenie „programovej aliancie s centristami, republikánmi a sociálnymi demokratmi, teda socialistami a ekológmi“.
BFM súčasne citovala viacerých poslancov zvolených za NFP, ktorí tvrdia, že sa s LFI názorovo rozišli a chcú v parlamente vytvoriť vlastný klub spájajúci komunistov, ekológov a poslancov z ľavicovej strany Generácia S (Génération.s/G.s).
V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či v rámci veľkého ľavicového bloku nedôjde ku štiepeniu a predvolební spojenci „neodstavia“ stranu Nepoddajné Francúzsko a jej lídra Jeana-Luca Mélenchona od prípadnej účasti na vládnutí.
Podľa francúzskej ústavy prezident vymenúva premiéra z víťaznej strany. Nedeľné voľby však priviedli Francúzsko do patovej situácie, bez zjavnej cesty, ako sa dopracovať k vláde.
NFP získal vo voľbách 182 kresiel, ale Macronova aliancia Spolu (ENS) za ním veľmi nezaostala a má 168 poslancov, zatiaľ čo pravicové Národné združenie (RN) bude zastupovať 143 poslancov – napriek tomu, že RN bolo prieskumami favorizované na víťazstvo.
Žiaden z troch blokov tak nemá väčšinu – 289 hlasov v 577-člennom parlamente. Menšinová vláda by tak v prípade hlasovania o dôvere mala len malú šancu na prežitie.
Medzi centristami vnútri Macronovej aliancie existuje určité znepokojenie, že prezident od výsledku volieb nevydal žiadne verejné vyjadrenie. V stredu ráno má pritom odletieť do Washingtonu na samit NATO, čím politická patová situácia vo Francúzsku zostane nevyriešená. Macronov tábor, rovnako ako ľavica, napriek všetkému veria, že dokáže nájsť spôsob, ako zostaviť menšinovú vládu.
Nateraz prezident požiadal odchádzajúceho premiéra Gabriela Attala, aby „zatiaľ“ zostal vo funkcii, aby bola v krajine zaistená stabilita a kontinuita.
(tasr)