Olav Thon: Storočný starček, ktorý nevyliezol z okna a odmietol ponuku od Gatesa

S tým rozdielom, že Olav Thon, nórsky miliardár, oslávil nedávno už 101 rokov a ako sám vraví: „Keby moje nohy boli také dobré ako moja hlava, pracoval by som dvakrát toľko.“

Charizmatický Olav Thon začínal od nuly ako syn farmára. Chcel byť lekárom, ale druhá svetová vojna mu zmenila plány. Stal sa obchodníkom. Žiadne dedičstvo, žiadny cudzí kapitál. Na začiatku predával kožky z veveričiek, zajacov a líšok. Rýchlo prišiel na to, že keď ich predá sám, bez sprostredkovateľa, získa viac. A tak jedného dňa ako 16-ročný nadviazal priamy kontakt s obchodníkmi s kožušinami v Osle. Počiatočný kapitál, z ktorého sa neskôr stalo takmer 30-miliardové imanie v nórskych korunách, získal predajom dvoch koží z červenej líšky za 600 NOK. Dve líščie kože sa neskôr stali hlavným motívom v logu jeho spoločnosti Thon Olav gruppen.

Thonova kariéra v oblasti nehnuteľností začala v Osle v roku 1942. O osem rokov kúpil za 1,7 milióna NOK v centre na hlavnej ulici Karl Johans gate veľkú budovu, ktorá je dnes známa ako obchodné centrum Arkaden.

To zaujímavé na Olavovi Thonovi je v detailoch a v jeho esencii. Tvorí ju jeho nákazlivý až neslýchaný optimizmus (ako ho charakterizujú blízki), skromnosť, úcta k prírode, láska k turistike i lyžovaniu a potreba zachovať nórske vlastníctvo a dedičstvo. Blízka mu je dobročinnosť, ktorá sa premieňa na užitočnú, dobrú činnosť, najmä v oblasti zdravia. Rád platí dane (bavíme sa o miliónoch eur) a odporúča to každému Nórovi, ktorému umožnilo Nórsko zbohatnúť. Ako Olav Thon nezabudne zdôrazniť pri rozhovoroch, najdôležitejší pre jeho vývoj a životnú filozofiu mal život na farme v Åli v Hallingdale, kde sa naučil hodnoty spolu s tromi staršími súrodencami. Má tiež úprimnú úctu k vode: „Len si spomeňte na nórsku vodu. To, že sa v našej prírode dá piť voda z potoku, je dar. Myslím si, že si to treba vážiť oveľa viac ako to robíme dnes.“

Jeho obchodnou značkou, podľa ktorej ho spoznáte, je červená rybárska čiapka, ktorá ho sprevádza aj na koncertoch, oslavách či na vládnych recepciách. Práve k tomuto mi známy povedal celkom veselú príhodu: “Bol som na vládnej recepcii v hoteli v Osle. Všetci nahodení podľa dress code z pozvánky. Zrazu vedľa mňa chlapík v menčestrovom saku a s vlnenou čiapkou na hlave. Zneistel som. Kto nepozvaný sa na recepciu votrel? Išiel som za známym (diplomatom) a spýtal sa ho, či nevie, čo tu ten zvláštny týpek robí. Určite nemá pozvánku! 

„Ten ju nepotrebuje, jemu to tu patrí. Je to jeden z najbohatších Nórov, pán Thon. Určite si o ňom počul“, zorientoval ma kolega. Chlebíček s krevetami mi zastal na polceste a zabehlo mi. Tak tento jednoduchý človek v saku, akoby od starého otca, je pán Thon?“ dokončil príhodu známy.

Tu je možno dobré poznamenať, že jednej vlastnosti sú majetní Nóri, ktorí si na svoje bohatstvo zarobili a nezdedili ho, verní: nepotrebujú demonštrovať a ukazovať na verejnosti svoje skutočné bohatstvo. Samozrejme, nahodení v kvalitných materiáloch a v dobrej reštaurácii. Pohoda, úsmev, žiadny stres. Ale nevyložia na stôl mobil a kľúče od auta, aby vám vyrazili dych a dali najavo, akú finančnú ligu „kopú“. Niekedy nechápete, že vaším susedom je milionár, majiteľ lodnej spoločnosti alebo investor do nanotechnológií a drahého výskumu. Pôsobí skromne, jednoducho. 

Olav Thon sa ženil dvakrát. Naposledy ako 95-ročný so svojou láskou sudkyňou Sissel Berdal Haga po vyše 30 rokoch spoločného vzťahu. Foto: Profimedia.sk

Ako Thon povedal Gatesovi: Nie, ďakujem…

Jedného dňa v roku 2013 zazvonil v Thonovej kancelárii telefón. Američan na druhej strane hovorí, že je Bill Gates. Chcel sa porozprávať s nórskym kráľom hotelov a nákupných centier. Thon sa pousmial so slovami: Nezmysel. Ale chcel vedieť, kto mu naozaj volá. Po chvíli zistil, že na druhej strane je naozaj Bill Gates, zakladateľ Microsoftu. Volal Thonovi, aby mu ponúkol členstvo v klube bohatých mužov „The Giving Pledge“, ktorý založil Gates v roku 2010. Klub mal vtedy už 168 členov.

„Gates sa ma spýtal, či by sme nemohli niečo podniknúť spolu,“ zdôveril sa Thon v rozhovore pre noviny Nettavisen. „Rozhodol som sa povedať nie,“ upresnil Thon a usmial sa. Keď sa totiž Gates ozval, Thon práve založil svoju vlastnú nadáciu Olav Thon Stiftelsen (Nadáciu Olava Thona) a previedol do nej svojich 25 miliárd NOK (približne 2,4 mld eur).

Z tretieho miesta v rebríčku najbohatších Nórov sa založením nadácie zošuchol na 121. miesto. Pre Thona nedôležitá zmena: nikdy nechcel, aby si ho pamätali pre jeho milióny. „Chcem, aby na mňa spomínali ako na farmára bez vzdelania a kontaktov, ktorý prišiel do Osla. Chcem tak ukázať, že dosiahnuť bohatstvo je možné pre každého.“ Nezabúdajme však, že vtedy boli iné časy, menej zdevalvované peniaze aj hodnoty…

Thonova nadácia je najväčšou svojho druhu v Nórsku. Jej cieľom je zabezpečiť trvalé nórske vlastníctvo hotelov a nehnuteľností Olava Thona a zároveň venovať až 100 miliónov NOK (8 mil. 675 tis. eur) ​​ročne na vedu, medicínu a iné verejné účely ako podpora aktivít detí, mládeže a rozvoj turistiky po Nórsku.

Samozrejme sa mu financie v podobe daru do nadácie odpočítajú z daní. Nórsky štát tak „prichádza“ približne o 100 miliónov NOK ročne. Nadačné financie slúžia napríklad ako podpora výskumu so zameraním na reumatické choroby, pohybového ústrojenstva, Alzheimerovej choroby a demencie. Jeho bývalá žena dostala v dosť mladom veku demenciu, preto sa rozhodol podporiť výskum v tejto oblasti doteraz sumou 30 miliónov NOK.

Thonovu spoločnosť Olav Thon Gruppen tvorí skupina spoločností s rôznymi predmetmi podnikania (prevádzky nehnuteľností, hotelov a reštaurácií, obchodná a priemyselná činnosť). Skupina zahŕňa viac ako 300 nehnuteľností v Nórsku, približne 20 v zahraničí vrátane 90 hotelov. Thon dostal unikátny nápad, ako podporiť nákupnú cezhraničnú turistiku Nórov vo Švédsku, kde stoja potraviny približne o 30 až 40 % lacnejšie, alkohol a cigarety aj o polovicu, vzhľadom na nižšie dane. Postavil alebo odkúpil známe švédske nákupné centrá v Charlottenbergu, v mestečku Tocksfors a ďalších. Tak sa financie, ktoré nechajú Nóri v nákupoch vo Švédsku, vracajú v podobe daní späť do Nórska.

Aj keby si mohol dovoliť Maaemo, raňajkuje brunost

Aj keby si mohol Olav Thon, keď sa zdržiava v Nórsku, dovoliť raňajky v Maaemo, raňajkuje svoju obľúbenú kombináciu: knekkebrod s tradičným nórskym kozím syrom s karamelom (brunost). Jeho chuť je nezameniteľná a pre mňa zvláštna – chutí chvíľu a nie je to môj favorit. Ale v každom prípade vzbudí zvedavosť.

A prečo Maaemo? Tam sa totiž stravujú nórski milionári. Večera pre dvoch v tejto luxusnej michelinskej reštaurácii v Osle časti Bjørvika stojí okolo 14 000 NOK (čo je v prepočte okolo 1 200 eur).

Socha usmievavého Olava Thona pred hotelom Thon hotel Opera pri hlavnej stanici v Osle zaujme turistov a radi si robia pri nej selfie. Foto: Henrieta Hrinková

Ja ho stále, keď je to len trochu možné, zľahka pohladím po jeho typickej čiapke „thonovke“, aby mi priniesla šťastie a stihla som medzimestský autobus č. 400 z neďalekého nástupišťa, najmä keď meškám. A viete čo? Funguje to.