Turisti vyhľadávajú v Trenčianskom kraji temné miesta. Prečo ich priťahujú?

Návštevy pohrebísk, koncentračných táborov či strašidelných domov sa stávajú čoraz obľúbenejšími a oblasti, ktoré ľudí v minulosti odpudzovali či strašili, naberajú na popularite.

Dobrodružnejší turisti vyhľadávajú miesta, v ktorých vybuchla atómová bomba alebo navštevujú ďaleké kmene, ktoré dodnes vykonávajú rituály voodoo. Mnohí z nich takéto cestovanie považujú za adrenalínový zážitok, či akési vystúpenie z komfortnej zóny.

Návšteva takýchto lokalít či inštitúcií predstavuje pre niekoho bizarný koníček, pre iných má zase zaujímavý historicko-kultúrny rozmer, obohatený o dávku napätia. Aj keď sa na Slovensku, na rozdiel od iných krajín, veľkej popularite zatiaľ neteší, predsa sa niekoľko takýchto miest nájde aj u nás, Trenčiansky kraj nevynímajúc.

Prečo ľudí láka práve Katov dom, Čachtický hrad či hrobka grófa Pálfiho na Bojnickom zámku? Na otázky nám odpovedali Petra Gordíková, PR manažérka Oddelenia múzejnej komunikácie, marketingu a služieb návštevníkom Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice, Vladimír Pinďák, historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne a psychológ Róbert Modranský.

Slzy grófa Pálfiho

Jednou z obľúbených „temných“ atrakcií v našom kraji je hrobka grófa Pálfiho na Bojnickom zámku. „Bojnický zámok navštevuje ročne mnoho návštevníkov. Iba malá časť z nich prichádza vyslovene len kvôli hrobke a sarkofágu. Musím však povedať, že hlavne pri príležitosti výročia narodenia či úmrtia grófa Pálfiho prichádzajú ľudia k hrobu posledného šľachtického majiteľa zámku vzdať úctu aj s kvetmi či vencami v rukách,“ vysvetlila Petra Gordíková.

Ak sa domnievate, že šľachtic bol počas svojho života krutý alebo zomrel za záhadných okolností, mýlite sa. Bol to významný občan, milovník umenia a realizátor veľkolepej prestavby Bojnického zámku. „Pomerne málo známe sú jeho aktivity zamerané na podporu vzdelávania. Gróf Pálfi zomrel 2. júna 1908 vo Viedni vo veku takmer 80 rokov. Jeho smrti nepredchádzali žiadne záhadné okolnosti,“ uviedla.

Zaujímavosťou, ktorá láka spomínaný typ turistov, je skutočnosť, že z jeho sarkofágu pred niekoľkými desaťročiami začala vytekať záhadná tekutina. Telo grófa Pálfiho je uložené v pohrebnej schránke z červeného adnetského mramoru priamo v rodinnej hrobke na Bojnickom zámku.

„Rakva je uložená na konzolách v hornej časti sarkofágu. Koncom 80. rokov minulého storočia začala z neho vytekať hnedá tekutina. Výskum sondážnou kamerou v roku 1992 dokázal, že cínové spoje na rakve sú porušené a nosník nesúci rakvu je zlomený. Preto zo sarkofágu začali vytekať skvapalnené zvyšky tela grófa obsahujúce konzervačnú látku, ktorá mu bola vstreknutá do tela počas pitvy, a to 7 litrov roztoku obsahujúceho glycerín, chlór a zinok,“ popísala PR manažérka.

Podľa jej slov sa táto tekutina niekedy označuje aj ako slzy grófa Pálfiho. Podľa legendy údajne ronil „posmrtné slzy“, lebo grófovi dediči nerešpektovali jeho poslednú vôľu, nesprístupnili zámok verejnosti a rozpredali veľkú časť jeho umeleckých zbierok.

Katov dom v Trenčíne

Do kategórie temného turizmu patrí aj slávny Katov dom, ktorý stojí neďaleko Trenčianskeho hradu.

„Podľa mňa návštevníkov Katovho domu láka už len samotný názov Katov dom. Paradoxne, my presne nevieme, prečo sa tento objekt začal nazývať Katovým domom. Neexistuje hodnoverný prameň, ktorý by to dosvedčil, že tam kat býval. Ľudia ho začali spájať s obydlím kata až v blízkej súčasnosti. Údajne v ňom býval príslušník poriadkovej služby mesta Trenčín, niečo ako policajt,“ skonštatoval Pinďák.

Legendy sa medzi ľuďmi zvykli šíriť závratnou rýchlosťou. Stačilo prehlásiť, že niekde straší a príbehy opradené množstvom tajomna na seba nenechali dlho čakať.

„Následne mohli okolo objektu vzniknúť viaceré povesti o strašení a tajomných zvukoch, ktoré ľudia údajne počuli v nočných hodinách a podobne. Traduje sa, že kat býval s rodinou na poschodí a svoje remeslo vykonával na prízemí, kde bola i temnica,“ doplnil.

Ako ďalej dodal, kat bol vraj mestskou spoločnosťou vylúčený z komunity. „Preto by bolo pravdepodobnejšie, keby mal svoj dom na hradbách alebo dokonca mimo opevneného centra mesta, ako to poznáme z iných miest. V objekte sa nachádzajú autentické popravné meče zo 16. storočia, ktoré dodávajú tomuto miestu temnú atmosféru, hlavne keď si človek uvedomí, na čo sa používali. Dodnes sú na čepeli viditeľné zárezy, ktoré vznikli potom, ako narazili na niečo tvrdšie. To dodáva mečom autenticitu.“

Krvavá grófka?

Azda najznámejšia povesť, ktorá každý rok láka množstvo turistov sa spája s Čachtickým hradom. Je pravda, že sa Alžbeta Báthory kúpala v krvi svojich nevinných obetí? Povesť o kúpaní v krvi mala vzniknúť až v neskoršom období a viac ju rozvinula ľudská fantázia v neďalekej minulosti.

„Podľa historických prameňov, ktoré vznikli počas jej života sa v krvi nekúpala. Napriek tomu väčšina historickej obce sa prikláňa k tomu, že nebola nevinná, ale správala sa dosť kruto k svojim obetiam,“ ozrejmil Pinďák.

Psychologické motívy temnej turistiky

Prečo ľudí v ostatných rokoch temné miesta lákajú stále viac? Podľa psychológa Róberta Modranského za tým stojí zvedavosť, empatia, hrôza, vzdelávanie, nostalgia a pocit viny preživších.

„Mnoho turistov zaujíma neobvyklé a jedinečné, či už ide o prírodný úkaz (napr. Niagarské vodopády), umeleckú alebo historickú štruktúru (napr. pyramídy v Egypte) alebo spektakulárne udalosti (napr. kráľovská svadba),“ uviedol pre Štandard.

Dôležité podľa neho je, že dôvody, prečo turistov priťahujú miesta spadajúce do temnej turistiky, vychádzajú aspoň čiastočne z rovnakej zvedavosti, ktorá motivuje návštevu Niagarských vodopádov, pyramíd či kráľovskej svadby.

„Návšteva miest temnej turistiky je výnimočným zážitkom a je atraktívna pre svoju jedinečnosť aj ako prostriedok na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Hlavným dôvodom je teda zážitok z neobvyklého,“ osvetlil motív zvedavosti.

Zvedavosť však nie je jediným lákadlom. „Jedným z dôvodov návštevy miest temnej turistiky môže byť empatia, ktorá je prijateľným spôsobom vyjadrenia fascinácie hrôzou. V mnohých ohľadoch môže byť interpretácia miest temnej turistiky náročná a citlivá, vzhľadom na to, že posolstvo miesta prezentované kurátormi výstav môže byť občas v rozpore s chápaním návštevníkov,“ opísal Modranský.

Hrôza a vzdelávanie

Ďalšou emóciou, ktorá môže byť rovnako veľkým lákadlom ako empatia je hrôza. „Hrôza je považovaná za jeden z kľúčových dôvodov návštevy miest temnej turistiky, a najmä miest zverstva. Vnímanie zverstiev ako dedičstva na mieste je teda rovnako zábavné ako akékoľvek mediálne zobrazenie príbehu, a to z rovnakých dôvodov a s rovnakými morálnymi podtónmi,“ povedal.

Medzi tieto turistické produkty patria napríklad prechádzky duchov po miestach popráv alebo vrážd (Prehliadka duchov Prahy) či vražedné trasy nachádzajúce sa v mnohých mestách ako Jack Rozparovač v Londýne.

Modranský neopomína ani vzdelanostnú zložku. „Jednou z hlavných misií kultúrnej a dedičskej turistiky je tiež poskytovanie vzdelávacích príležitostí návštevníkom prostredníctvom sprievodcovských prehliadok a interpretácie. Podobne individuálne návštevy miest temnej turistiky na získanie vedomostí, porozumenia a vzdelávacích príležitostí majú stále vnútornú vzdelávaciu hodnotu,“ vyjadril sa.

Dodal, že mnoho atrakcií alebo miest temnej turistiky považujeme za dôležité destinácie pre školské vzdelávacie exkurzie, pričom sa vzdelávanie dosahuje prostredníctvom zážitkového učenia.

Pocit viny

Predposledným psychologickým podnetom je podľa Modranského nostalgia. „Nostalgia môže byť všeobecne opísaná ako túžba po minulosti alebo ako túžobná nálada, ktorú vyvoláva objekt, scéna, vôňa alebo hudobný tón. V tomto ohľade V. L. Smith (1996) skúmal miesta vojenskej turistiky a dospel k záveru, že starí vojaci sa vracajú na bojiská, aby si znovu prežili a spomenuli na dni svojej mladosti,“ skonštatoval psychológ.

Posledným motívom je podľa neho pocit viny preživších. „Jednou z charakteristických čŕt temnej turistiky je typ návštevníkov, ktorých takéto miesta priťahujú, vrátane preživších a rodín obetí, ktoré sa vracajú na miesto smrti alebo katastrofy,“ objasnil.

Tieto typy návštevníkov sú obzvlášť rozšírené na miestach spojených s druhou svetovou vojnou a holokaustom. „Pre mnohých preživších môže návrat na miesto smrti a zverstiev dosiahnuť terapeutický efekt tým, že rieši smútok, a môže pomôcť pochopiť, ako sa také hrozné veci mohli stať. Môže to byť veľmi emocionálny zážitok,“ uzavrel Modranský.

Motívov teda môže byť niekoľko. Trendy sú rôzne a často sa menia. Trenčiansky kraj turistov však aj naďalej láka najmä svojimi prírodnými krásami a historickými pamiatkami v tradičnejšom duchu. Ktoré z tých tradičných alebo menej tradičných sa chystáte toto leto navštíviť? Podeľte sa s nami o svoje tipy v komentároch.