Progresívna ideologická ľavica nemá záujem o racionálnu diskusiu. Zaujíma ju očierňovanie ľudí, ktorých považuje za zlých. Je pre mňa znepokojujúce, ak sa konzervatívci znižujú na túto úroveň. Vo chvíľach, keď sa zdá, že väčšina členov cirkvi neobhajuje pravdu, je úlohou mysliaceho katolíka v súčasnej kultúre venovať čas štúdiu a pozrieť sa na to, aké bolo vždy učenie cirkvi. Pre Štandard to hovorí dominikánsky brat z provincie svätého Jozefa a profesor filozofie na Pápežskej univerzite svätého Tomáša v Ríme Philip-Neri Reese.
Na Bratislavských Hanusovych dňoch ste hovorili o protichodných typoch reakcií, ktoré majú katolíci pri strete so sekulárnym prostredím vo verejnom priestore. Jednou je kapitulácia, teda vzdanie sa a skrývanie svojho náboženského presvedčenia. Druhou protichodnou je boj, teda považovanie sekularizmu za protivníka, ktorého treba poraziť za každú cenu. Tvrdíte pritom, že medzi kapitulantmi a bojovníkmi je generačný rozdiel. Bojovníci pochádzajú skôr z mladšej generácie a kapitulanti sú skôr starší. Prečo je to tak?
Áno, to je skvelá otázka. Myslím, že svoju odpoveď budem musieť obmedziť len na americký kontext. Počas svojej návštevy na Slovensku som mal možnosť dozvedieť sa, aká je história a politický kontext tu na Slovensku a zdá sa mi, že sú tu naozaj zaujímavé rozdiely. Nie som si teda istý, či sa moja odpoveď dá preložiť do vášho kontextu. Ale minimálne v americkom kontexte platí, že staršia generácia vyrastala v čase hlbokého optimizmu. Zažili obdobie najväčšieho hospodárskeho rozmachu v dejinách, pričom počas ich mladosti rástli ich ašpirácie a sny a dialo sa mnoho kultúrnych zmien.