Mohol byť strelec na Trumpa falošný republikán?

Celý svet momentálne upína pohľad na atentát na exprezidenta USA Donalda Trumpa. Podľa očakávania sa záujem nielen americkej verejnosti preniesol na údajného strelca, 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa z Pensylvánie. Jedna z tém, ktorá rezonuje najviac, je jeho politická orientácia.

Election 2024 Trump Republikánsky kandidát na prezidenta, bývalý prezident Donald Trump, po streľbe v sobotu 13. júla 2024 obklopený americkou tajnou službou na predvolebnej akcii. Butler, Pensylvánia. ČTK / AP / Gene J. Puskar/ Profimedia

Atentátnik bol od svojich 18 rokov v roku 2022 registrovaný ako volič v republikánskych primárkach.

Dňa 20. januára 2021, v deň, keď prezident Joe Biden zložil prísahu do úradu, však finančne prispel organizácii Progressive Turnout Project, ktorá podporuje tvrdo ľavicových kandidátov Demokratickej strany.

Obaja Crooksovi rodičia pracovali ako sociálni pracovníci, ako vyplýva zo štátnych záznamov. Jeho otec je registrovaný ako libertarián a jeho matka je registrovaná ako demokratka.

Hovorca okresu Allegheny pre CNN uviedol, že Crooks vzhľadom na svoj nízky vek hlasoval iba raz, a to v parlamentných voľbách v polovici volebného obdobia v roku 2022.

Fotografia z vodičského preukazu strelca Thomasa Matthewa Crooksa. Foto: AFP/Profimedia

Falošný republikán?

Ak by bol Crooks ľavičiarom/demokratom, registrácia v republikánskom zozname voličov môže mať jednoduché vysvetlenie. Prehlbujúca sa polarizácia americkej politiky a odpor voči Trumpovi totiž viedli k viacerým pokusom o podkopanie jeho politických ambícií.

Aj v predošlých prezidentských primárkach sa demokrati v niektorých štátoch registrovali v republikánskych primárkach, aby hlasovali za niektorého jeho protikandidáta. To isté sa dialo aj v posledných voľbách do Kongresu.

V niektorých štátoch – vrátane Pensylvánie – sa musia voliči registrovať pre stranícky výber kandidátov na prezidenta, senátora či kongresmana. Od prvého republikánskeho caucusu sa objavili prípady, keď sa protitrumpovskí aktivisti registrovali ako republikáni.

Zatiaľ nie je jasné, či bol takýmto „falošným republikánom“ aj Crooks, vysvetľovalo by to však motív i finančnú podporu ľavicových politických akčných výborov (PAC).

Republikánsky prezidentský kandidát a bývalý prezident Donald Trump, sprevádzaný do kolóny áut po pokuse o atentát na predvolebnej akcii. Butler, Pensylvánia,13. júl 2024. Foto: ČTK/AP/ Gene J. Puskar/Profimedia

Ako fungujú primárky v Pensylvánii

Pokiaľ ide o systém primárok, vo všeobecnosti existujú štyri základné typy: uzavreté (len pre registrovaných voličov), otvorené, polouzavreté a polootvorené. Dôležité sú prvé menované, pretože ten, kto chce v takýchto primárkach hlasovať, „musí byť registrovaným členom strany“, ako pripomína Národná konferencia legislatív štátov (NCSL).

„Nezávislí alebo neangažovaní voliči sú podľa definície vylúčení z účasti na nominačných súťažiach strany,“ vysvetľuje právna organizácia s tým, že neregistrovaní, ktorí nie sú „bona fide členmi strany [teda podporovateľmi – pozn. red.], môžu čeliť sankciám“.

Jedným zo štátov, ktoré spĺňajú túto definíciu, je aj spomenutá Pensylvánia. Ak teda demokrati chcú ovplyvniť meno republikánskeho kandidáta, musia sa registrovať ako republikáni.

Otázka motívu

Práve motív je vec, ktorú zatiaľ neodhalili vyšetrovatelia FBI. Podľa denníka Washington Post zaistili jeho telefón a počítač, doteraz však neodhalili žiadnu ideológiu, ktorá by mohla mladíka motivovať.

Agenti FBI sa ešte v nedeľu snažili poskladať motívy strelca. Kevin Rojek, špeciálny agent zodpovedný za pobočku FBI v Pittsburghu, uviedol, že FBI sa snaží získať prístup ku Crooksovmu telefónu. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že konal sám, povedal Rojek a dodal, že nezaznamenali žiadne náznaky, že by mal Crooks psychické problémy.

„Usilovne pracujeme na tom, aby sme určili sled udalostí súvisiacich s dotyčným a jeho pohybom v hodinách, dňoch a týždňoch pred streľbou,“ povedal Rojek, pričom poznamenal, že „sme stále na začiatku tohto vyšetrovania“.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac